Najkrajšie obdobie v živote ženy?

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 21. marca 2019.

Tehotenstvo nie je choroba, ale môžem vám povedať, že dobre sa teda necítim. Aj práve teraz – dnes nie je dobrý deň, nebol ani včera, naposledy možno pred týždňom ma nič nebolelo, neťahalo, vládala som, mohla som sa bez problémov najesť, dalo sa zabudnúť na to, že som tehotná, a myslieť na niečo iné.

Čakala som, že po miliónoch rokov evolúcie to bude jeden perfektne vyladený bezproblémový proces, pri-ro-dze-ný pre ženské telo, no realita ma celkom zaskočila. Na jednej strane je aj pre mňa nesmierne fascinujúce, na úrovni zázraku, že z dvoch mikroskopicky malých buniek sa v mojom tele formuje nový samostatný život, teším sa, že je toho schopné a zvláda to. Ale – moje telo tým pádom už viac nie je moje. A bolí to, je to nepohodlné, niekedy mám pocit, akoby som sa zvnútra rozpadávala.

Nie som z cukru, dačo vydržím, ale chcem o tom teraz hovoriť (IRL o tom tiež od začiatku dosť veľa hovorím, snažím sa nepreháňať to so sťažovaním sa a nebyť monotematická, ale odmietam týchto 40 týždňov v tichosti pretrpieť). Navyše je to také zvláštne dočasné obdobie medzi životom predtým potom, momentálne je to síce aktuálne a prítomné, ale pred rokom by ma to bolo pramálo zaujímalo, o rok to už bude len spomienka a pousmiatie sa nad podobnými stavmi. Vy to máte pravdepodobne rovnako, nemusíme sa tváriť, že tehotenstvo by bola v spoločnosti žhavá téma, ak zrovna nejde o klebety, kto je čerstvo v tom. A celkovo mám z prístupu ľudí dojem, že tehotenstvo vlastne veľmi nestojí za zmienku, že ozajstné veci sa začnú diať až po ňom.

Na ružovom obláčiku
Nikdy som vo svojom okolí nemala toľko tehotných žien ako teraz, keď som sama v požehnanom stave. A som za to vďačná, rozhovory s nimi mi dávajú pocit väčšej slobody môcť povedať, že tehotenstvo rozhodne nie je najkrajším obdobím v živote ženy. Oporou mi je môj muž, celá rodina, všetci sú skvelí, nemajú blbé reči, úprimne sa zaujímajú o to, čo sa so mnou deje. Ale aj tak nesmierne dobre padne môcť si so ženou v rovnakom štádiu tehotenstva povedať, že cítiť prvé pohyby dieťaťa v bruchu nepatrí medzi kúzelné životné okamihy, že je to skôr čudné a jemne nepríjemné, keď sa vám tam niečo hmýri, aj keď to niečo už teraz ľúbite. Alebo ako hovorí Svetlana* (29) z tehotenského dotazníka k tomuto článku: „Obdivovala som ženy, ktoré tehotenstvom preplávali na ružovom obláčiku, ja som si to ale nejako nevedela užiť a nevedela som sa dočkať, kedy sa už bábätko narodí.“

Mojej neschopnosti prísť na chuť samotnému tehotenstvu robia spoločnosť najmä obavy, o ktorých som písala nedávno. V odpovediach matiek a tehotných žien z nášho dotazníka sa tiež objavoval najmä strach – z neznámeho; čo sa bude diať s ich telom; z pôrodu, samozrejme; zo zlých výsledkov testov na odhalenie vrodených ochorení; ako sa dieťa vyvíja a aby sa narodilo zdravé a živé; či budú vedieť byť dobrými mamami a postarať sa o dieťa. Martina (30) sa začala báť špiny, mikróbov, listeriózy a panicky často si umýva ruky počas prípravy jedla a pred jedlom. Boka (32) sa so svojím tehotenstvom počas piatich mesiacov zatiaľ nestotožnila. Aj keď chce mať rodinu, necíti sa byť na to pripravená – čo by ale, ako sama hovorí, neprišlo asi nikdy a odkladala by to donekonečna.

Tehotenstvo naplnené obavami však nie je žiadne pravidlo, čo potvrdzuje Petra (27), matka dvoch detí: „Nikdy v živote som nebola tak dlhodobo pozitívne naladená ako počas tehotenstiev. To očakávanie (a nevedomosť) boli veľmi intenzívne. Naopak, posledný mesiac bol diametrálne odlišný – už som chcela mať pokoj, mať to za sebou, cítila som sa nekomfortne sama so sebou a tučná.“

Jana (30) do tehotenstva vstupovala v depresívnej fáze, ktorú sa jej tým podarilo ukončiť: „Na tehotenstvo teraz nostalgicky spomínam ako na veľmi pekné obdobie, nebolo to však len samotným tehotenstvom, ale tým, že sa mi v živote upratali veci a konečne som prestala rozmýšľať nad prácou a budúcnosťou.“

U Denisy* (30) sa pod vplyvom hormónov dokolečka striedal smútok a radosť. Spolu s Lenkou (30) sa zhodujú na tom, že všetka pozornosť sa často sústreďuje na fyzický stav budúcej matky a o tom psychickom sa hovorí málo. „Každý rieši iba zovňajšok, ale to, že hormóny s tebou mávajú a ty plačeš a si nešťastná, každému pripadá ako divná vec. Môj partner sa s tým nikdy nestretol, ani o tom nepočul, a bol vyplašený, keď ma videl plakať. Napodiv aj moja mama, ktorá porodila dve deti, bola v týchto veciach veľmi skeptická, lebo veď keď jej bolo dobre, musí byť aj iným, a vety typu spamätaj sa mi veľmi nepomáhali,“ spomína Denisa.

Nechytať!
Škála reakcií od okolia, ktoré nikomu a ničomu neprospievajú, je celkom pestrá. Jana menuje klasiku ako neustále chytanie brucha od kolegov, rodiny, kamošiek či nabádanie päťročného dievčaťa, aby sa jej spýtalo, či sa môže dotknúť jej brucha. Alexandra (28) sa stretávala s otázkami od ľudí, čo jej neboli blízki, ktoré boli stále rovnaké a prekážali jej – kedy máš termín, vieš, či je to dievča alebo chlapec, máte už meno, kde budeš rodiť, koľko si pribrala, ješ teraz veľa uhoriek a kapusty, chodíš na tehotenské prípravy?

„Trošku som sa ku koncu tehotenstva čudovala tomu, s akým nadšením mi mnohé staršie ženy rozprávali o svojich zážitkoch s pôrodom. Tie ma, úprimne, naozaj nezaujímali, pretože mi bolo jasné, že každý jeden pôrod je absolútne neprenosná skúsenosť, okrem toho mi nijako nepridali k mojim už aj tak dosť veľkým obávam z pôrodu,“ hovorí Táňa* (32). Boka sa radám od náhodných žien tiež vyhýba, nie je jej príjemné počúvať, ktorá sa ako potrhala, keď rodila. A tiež ju netešia reči typu už bolo načase, konečne, už sme si mysleli, že ani deti mať nebudete.

Lenke sa z okolia dostávali prevažne pozitívne reakcie, pozorovala, že blízki aj cudzí ľudia boli voči nej citlivejší a starostlivejší. K ťažším a bolestivejším patrili stretnutia a komunikácia s kamoškami, ktoré si dieťa veľmi priali, ale nedarilo sa im otehotnieť.

Čo nesmieme, nemôžeme a nerobíme
Tehotné sa majú vyhýbať surovému mäsu, plesňovým a nepasterizovaným syrom, nedostatočne tepelne upraveným potravinám. Čiernemu čaju, zelenému čaju, čaju z niektorých druhov bylín, ktoré prekrvujú maternicu – až kým si v ďalšom článku neprečítate, že sú bezpečné –, džúsom, konzervovaným jedlám, priveľa soli, pikantným jedlám, a vôbec, majú jesť zdravo a za dvoch, ale nie dvojnásobné porcie!

Úvod môjho tehotenstva vyzeral tak, že som jedla prevažne mandarínky a piškóty. Potom našlo moje vysilené telo spásu v slanine a nasledoval mesiac, keď základ môjho jedálnička tvorili hranolky z mekáča. To neboli rozmary; chuť, pach či konzistencia iných jedál mi prekážali natoľko, že som nebola schopná zjesť ich. Pomedzi to ma ráno-naobed-večer-v noci napínalo – v lepšom prípade. Bláznivé tehotenské chute? Zabudnite. Stále nie som v stave, že by som bez zaváhania zjedla čokoľvek – najmä ak to nie sú čerstvo pripravené jedlá –, je to však už citeľne lepšie a tak jem, na čo mám chuť. Ak ju na niečo vôbec mám. Ťažko sa to opisuje, nikdy predtým som nezažila stav, že by som sa nemohla najesť. A teraz to trvalo niekoľko mesiacov, mohol byť predo mnou stôl plný jedla, a aj tak som medzi ním nevidela nič, čo by utíšilo ten ukrutný hlad spojený so stále prítomnou nevoľnosťou. A tak pre mňa tehotenstvo znamená najmä toto – zúfalstvo.

Pri otázke o fyzických zmenách, útrapách a nepohodlí, ktoré prináša tehotenstvo, sa v našom dotazníku okrem nevoľnosti – ktorá ale netrápi každú ženu – objavoval zlý spánok a časté nočné budenie sa spojené s návštevou WC, bolesť chrbta a kĺbov, obrovská únava, veľký nárast hmotnosti, bolesti v prsníkoch a bradavkách, extrémne citlivý čuch, bolesť hlavy, pálenie záhy, zápchy, svrbenie kože, zväčšenie chodidiel o jedno číslo. „Žena sa nakoniec asi dostane do takého stavu, že už sa nevie dočkať pôrodu bez ohľadu na strach alebo bolesť, ktorá ju pri tom čaká,“ konštatuje na túto tému Lenka. Samozrejme, nie je to výpočet neduhov, s ktorými sa počas tehotenstva zaručene stretnú všetky ženy. Priebeh každého tehotenstva je iný, dokonca aj u jednej ženy. „Prvé tehotenstvo som si užívala, bolo mi super. Keď som čakala dcéru, najskôr som štyri mesiace grcala, potom ma bolelo celé telo, dobré boli len posledné dva mesiace,“ opisuje Sandra (29).

Niektoré obmedzenia, ako zákaz alkoholu, cigariet či niektorých potravín, tehotenstvo prináša automaticky, lebo je to tak lepšie pre vyvíjajúci sa plod, niektoré fyzické zapríčiní telo samo, ďalšie sa pridávajú ako ich následok. Martine prekáža, že nemôže plánovať veľké a dlhodobé veci, lebo nevie, ako sa bude cítiť. Svetlanu najviac obmedzoval spánkový deficit a únava, čo pociťovala najmä počas druhého tehotenstva, keď sa musela venovať svojmu staršiemu dieťaťu. Alexandra zase bojovala s asociálnou náladou. Jana a Boka sa posťažovali na vynútenú abstinenciu, Michaela (29) má práve počas tehotenstva veľkú chuť na víno či pivo, aj keď inak takmer nepije, Lenke zase alkohol počas tehotenstva smrdel.

„Výrazné obmedzenie bolo pre mňa ako športovo aj celkovo dosť aktívneho človeka určite pohybové. Bola som zvyknutá udržiavať si psychickú rovnováhu hlavne vďaka športu, výletom do prírody až mierne adrenalínovým akciám v nej,“ hovorí Táňa. „Okrem tohto som sa však snažila fungovať v živote tak ako predtým a v podstate sa mi to i darilo,“ dodáva. Aj Denisa robila všetko tak, akoby nebola tehotná.

Tehotné a sex
Tehotenstvo ovplyvňuje veľa oblastí života a keďže celé stojí na hormonálnych zmenách, výnimkou nie je ani sex a chuť naň. Niekedy je jeho prekážkou únava a nevoľnosť. Janu počas tehotenstva frustrovali mykózy, takže sex pre ňu ani nebol veľmi možný. Martina si musí dávať väčšie pauzy pre opakujúce sa bakteriálne vaginózy a hovorí, že aj orgazmus počas tehotenstva funguje inak a ešte na to s partnerom neprišli.

Viacero žien v dotazníku uviedlo, že veľké libido nemali ani pred otehotnením, a tak sa pre ne v podstate veľa zmenilo ani s rastúcim bruchom. Iným však chuť na sex stúpala, čo sa zase nie vždy stretlo s nadšením u partnera. „Moja chuť na sex bola zo začiatku malá, trochu som sa bála. Potom sa to vrátilo do normálu, no môj partner bol dosť zdržanlivý a ja som mala veľmi nepríjemný pocit odmietnutia… pribrala som a bola som ľahšie vykolajiteľná. V rámci intímneho života som sa cítila nemožne,“ priznáva Alexandra.

Podobne to prebiehalo aj u Táne – v prvom trimestri nič, v druhom k tomu párkrát došlo, v treťom bola jej chuť na sex veľká, no partner sa bál, že môžu ublížiť dieťaťu. „Stala som sa tak (po prvýkrát v živote) dosť častou návštevníčkou rôznych trápnych pornostránok, ktoré by akýkoľvek bežný „ostrieľaný“ pornoužívateľ určite vysmial… Bolo to naozaj príšerné porno, ktoré ma zakaždým vedelo uviesť do chvíľkovej depresie, ale rovnako zúfalo veľký bol aj môj sexuálny apetít v deviatom mesiaci tehotenstva,“ spomína Táňa. Lenka má však opačnú skúsenosť: „Čím som bola väčšia ja, tým aj chuť na sex bola väčšia. Partner sa tešil, sex s bruchom bol zábavný.“

Čo sa to všetko vlastne deje?
Tehotenstvo je komplikované obdobie plné zmien a navyše s veľmi individuálnym priebehom. A internet je plný informácií o ňom – protichodných, nekompetentných a na kadejakých babyweboch písaných štýlom, akoby ich prijímateľky boli slabomyseľné. Sú to samé tehuľky, pokladíky a výkričníky. Naplánujte si dovolenku! Hrdo ukazujte svoje šťastie!
Nemôžem si pomôcť, podobne zlým dojmom na mňa pôsobia aj stránky predpôrodných kurzov. Keď vidím usmiatu tvár duly, mám chuť dať svoje dieťa na adopciu, lebo s tou ženou nemám absolútne nič spoločné a budem najhoršia matka v dejinách. Uznávam, je to môj problém, nie tej dobrej duše, ale po nejakom metalovom prípravnom kurze by podľa mňa na trhu dopyt bol.

Nedostatok dôveryhodných informácií a príčetného prístupu vzdialeného od akejkoľvek infantilnosti a ezoteriky, ktorý vnímam, by hravo vyriešil prísun informácií od zdravotníckeho personálu. V ideálnom svete. Miesto toho, aby som opisovala tragikomické skúsenosti precitlivenej prvorodičky so zdravotníctvom, požičiam si na tomto mieste teóriu od Veroniky z článku o chronických chorobách (týka sa obdobia diagnostiky jej ochorenia, nie tehotenstva): „Myslím si, že modré koníky a všetky takéto portály sú v podstate len produktom slovenského zdravotníctva. Nemala som dosť informácií a keď som ich aj požadovala, tak ma len vysmiali, alebo mi povedali, že oni vedia najlepšie a ja nemusím (mať informácie o svojom tele?!?). A to som vzdelaná biela žena s dvoma titulmi z vyššej strednej triedy, ktorá s týmito ľuďmi komunikuje spisovným jazykom. Nechcem si predstaviť, čo zažívajú iní ľudia. Takže Modrý koník je pre mňa produktom tohto. Keď nemáš informácie, kam pôjdeš? Nemáš ani len pochopenie od ľudí, ktorí majú tvoj osud vo svojich rukách. Cítiš totálnu bezbrannosť a zraniteľnosť. Prešla som desiatky lekárskych zariadení a bolo to peklo – od ziapajúcich sestričiek po sexistických lekárov, je to prostredie, kde ty si nikto, si len objekt. Na Modrom koníku si niekto, počúvajú ťa, radia ti ako susedka od vedľa, s láskou a pochopením.“

A tak čítať diskusie na Modrom koníku pravidelne nájdete aj mňa (mimochodom redakčné spracovanie tehotenstva týždeň po týždni na tejto stránke patrí z môjho pohľadu medzi tie vydarenejšie a informačne hodnotnejšie). Ľudia okolo mňa len krútia hlavou a hovoria mi, že od ženy, ako som ja, by to nečakali, prípadne mi bez mihnutia oka povedia, aby som to, preboha, nerobila. Hej, je tam kopec hlúpostí a hazardu so zdravím a treba to veľmi dôkladne filtrovať, má to však v sebe presne tie aspekty, ktoré spomenula Veronika, aj ktoré objavila Táňa a napísala o nich v našom dotazníku: „Keď nastal nejaký „mamičkovsko-tehotenský“ problém, o ktorom som nič netušila, do polhodiny som očami magnetizovala pre mňa predtým „hlúpu“ diskusiu „mamičiek“, a to nie jednu. Musím povedať, že napriek všetkému mi práve tieto diskusie vždy dosť pomohli minimálne pri iniciálnom pocite „izolovanosti“ s takýmto problémom, pretože si myslím, že neexistuje problém, ktorý by dnes niekde na internete diskutovaný ešte nebol.“ Z obsahového hľadiska Táni tieto diskusie síce veľmi nepomohli, no mohla sa od nich odraziť, terminológiu googliť ďalej, prečítať si o probléme na dôveryhodných, často zahraničných, stránkach a overiť si zdroje informácií.

Internet uvádzali ako hlavný zdroj informácií aj ďalšie ženy, pridávali k tomu však aj knihy i rozhovory s mamou, tehotnými kamoškami alebo čerstvými matkami vo svojom okolí. „Tieto informácie študuje hlavne môj muž. On je ten, čo hľadá vhodné zdroje, a potom mi z nich číta alebo parafrázuje. Filtruje pri tom blbosti a katastrofické scenáre, pretože ma pozná a vie, že ma hocičo vydesí. A najlepšie rady mi dáva môj gynekológ – nečítať internet, byť v kľude a veľa sa milovať. Je to roztomilý človek,“ hovorí Boka.

Svetlana mala informácie z kníh, od svojej lekárky a pôrodnej asistentky. Ich hľadaniu na internete sa snažila vyhýbať, rýchlo sa tam dočítala, že je zlá mama, keď má doma vlhčené utierky. „Počas tehotenstva ma ale trápila jedna vec a nevedela som sa dopátrať uspokojivej odpovede – ako spoznám, že sa začal pôrod? Jediné informácie, čo som našla, boli tie, že to spoznám, a keď si nie som istá, tak to ešte nie je ono. Vtedy mi to pripadalo veľmi nedostatočné, ale ono sa to fakt nedá veľmi inak vystihnúť,“ konštatuje matka dvoch detí. Podobný pocit som mala aj ja po prečítaní článku, ktorý sa tejto téme venuje. To je inak pre túto chvíľu všetko, čo si o pôrode povieme (pre záujemkyne prikladáme ešte Sandrine skúsenosti s pôrodom v Trenčíne a v ružinovskej nemocnici v Bratislave), viac sa tejto téme budeme venovať samostatne v budúcnosti. Možno.

Ako to prežiť
Prívlastky „tehotenský“ a „materský“ pri akomkoľvek produkte vedia byť celkom výnosným biznis modelom a neskúsenej žene sa ťažko odhaduje, čo všetko v skutočnosti bude potrebovať. Preto som sa v dotazníku pýtala aj na praktické veci, ktoré tehotenstvo naozaj vedia uľahčiť.

Najčastejšie sa v odpovediach objavoval tehotenský vankúš, viackrát boli spomenuté kurzy v OZ Kvapka a gravid joga. A za tým nasledovali:

  • youtubové videá od Emily Norris aj o tom, aké nepríjemné veci ženu prekvapia po pôrode;

  • odporúčanie posilňovať panvové dno, ako sa len dá – zíde sa pri pôrode aj pri návrate k sexuálnemu životu po ňom;

  • kola, mentos a kyslé želatínové cukríky na nevoľnosť;

  • magnézium;

  • pivotéka na Medenej ulici v Bratislave, kde majú fajnové nealko pivá (ipa, weisen, kyseláč);

  • telové oleje;

  • veci z druhej ruky (kočík, postieľka, šaty);

  • podporný pás na brucho v posledných mesiacoch tehotenstva;

  • podprsenka bez kostíc;

  • multifunkčné materské oblečenie, ktoré sa dá využiť počas tehotenstva aj po ňom na diskrétne dojčenie.

Alexandra sa pred pôrodom párkrát stretla s dulou, v porovnaní so skupinovými prípravnými kurzmi to hodnotí ako užitočnejšie a príjemnejšie – na stretnutiach boli samy dve, rozprávali sa o pôrode a o dojčení. A pre mňa boli zatiaľ najväčším objavom tehotenské handričky v sekcii XXL v sekáčoch Textile House – vešiaky bývajú označené dvoma bielymi krúžkami, ale treba hľadať aj medzi oblečením s jedným krúžkom. Tehotenské oblečenie je inak samostatná kapitola encyklopédie tehotenského zúfalstva. Nepoužiteľné strihy (nohavíc), syntetické materiály, vzory ako na zásterach mojej starej mamy, ktoré asi nemajú nikoho uraziť, no rozhodne ani nikoho nepotešia, a vzhľadom na toto všetko premrštené ceny.

Och, už aby som mala späť svoje telo.

*niektoré mená boli z dôvodu zachovania anonymity na prianie respondentiek zmenené

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *