Rande vo fitku

napísala ALEXANDRA JUST ilustrovala DOROTA HOŠOVSKÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 17. septembra 2020.

Hneď na začiatku uvediem na pravú mieru svoj vzťah ku všetkým druhom aeróbnych cvičení v uzavretom priestore plnom rôznych prístrojov. Naozaj, ale naozaj nemám rada fitnescentrá a telocvične. Neviem, ako hlboko môžem siahnuť do svojej minulosti a podložiť tento stav čímkoľvek racionálnym, no ako malá som chodila na gymnastiku. Tam sa to zrejme začalo. Desilo ma viacero vecí – krik v telocvični, presnosť bez akejkoľvek odchýlky, jastrabie pohľady trénerky (dodnes mám pred očami jej zdvihnutý pevný ukazovák), napnuté telo, kŕdeľ dievčat zoradených podľa výšky, kategorizácia fyzických schopností a predovšetkým predvádzanie výkonu. Nič pre mňa. 

Pokračovať v čítaní: “Rande vo fitku”

Zložiť zbrane

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala DITA STUCHLÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 3. septembra 2020.

I.

Dni sa striedajú, ale neprerušuje ich spánok, len rituály ukladania sa do postele a vstávania. Čaj s medovkou, zuby, šípkový olej, foam roller, vyvetrať, denník, lieky nalačno. Vitamíny nalačno, sprcha, mandľový olej, raňajky, poliať kvety. 

S Ľ. sa teraz naše rozhovory točia okolo pocitu nespokojnosti, úvah, prečo v tej záplave povinností neuľpieva nič z toho príjemného, čo zažívame. Myslím si, že toto leto jednoducho nevládzem. Viem robiť, riešiť, písať, počúvať, vyhodnocovať, variť quinou a umývať nekonečné kopy riadu, odpisovať na správy aj sa stretávať. Viem, lebo musím, lebo to je potrebné. Tomu zvyšku už nemám čo dať, akú pozornosť, slová, vedomie. Musím napísať toľko slov pre iných, že pre mňa už žiadne nezostávajú. Keď konečne môžem, radšej zostávam bezmenná. Len idem a idem a idem. 

Pokračovať v čítaní: “Zložiť zbrane”

Leto, v ktorom nebudeme ticho

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 2. júla 2020.

Od počiatkov tohto newslettra to v sebe riešim. Čo to znamená byť feministickým médiom, ako sa to prejavuje a mení v čase. Z newslettrovej podstaty veci sme nikdy nemali ambíciu suplovať spravodajstvo, reagovať na to, čo je práve na programe dňa v spoločenských debatách. Vždy som však mala predstavu, že medzi našimi článkami sa budú objavovať aj politickejšie texty. Nakoniec skôr ukážkovo napĺňame známe „osobné je politické“. Zdá sa mi to v poriadku, aj vďaka nárastu kvalitnej žurnalistiky s feministickým názorom v iných médiách. Kurník nepotrebuje byť všetko, sme v tom spolu s inými publikujúcimi ženami a mužmi a som rada, že do plastickejšieho obrazu „ženských tém“ vo verejnom priestore prispievame čímsi odlišným. 

Pokračovať v čítaní: “Leto, v ktorom nebudeme ticho”

Cyklus športovkyne

napísala DOMINIKA VADUROVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 9. apríla 2020.

Športujem na vrcholovej úrovni, odkedy si pamätám a v posledných rokoch je to moja hlavná činnosť. S trénerom a mojou športovou parťáčkou sme stále na cestách a prakticky spolu žijeme, takže máme pomerne kamarátsky vzťah. Veľa sa spolu rozprávame o rôznych témach a v ten deň to nebolo inak. Tréner sa po mesiaci vrátil z Číny a začal mi opisovať svoje zážitky z koučovania štyroch dvojíc jachtárok. Náš rozhovor sa začal úplne nevinne, ako klasický small talk. Ako si sa mal, ako sa ti trénovalo, aké bolo počasie? „S nimi je to ťažké, vieš, nikdy sa ti nepodarí dostať na tréning všetky štyri lode naraz.“ Nechápala som prečo. „Čo bol niekto chorý?“ Nič iné a racionálne mi totiž nenapadlo. No a vtedy to prišlo ako bomba z jasného neba: „No vieš… Číňanky majú menštruáciu…“ V tom momente som nevedela, či sa mám smiať, ale keď som videla, ako sa mi to s vážnou tvárou chystá vysvetliť, bolo mi jasné, že buď veľmi rázne zakročím a bude po rozhovore, alebo budem len ticho civieť. Rozhodla som sa pre druhú možnosť, lebo som chcela počuť viac. „… majú menštruáciu a vtedy proste netrénujú, lebo v Číne je to tak.“ Slová ma opustili a stále som nebola schopná spracovať fakt, že mi tréner oznamuje, že ženy majú menštruáciu, ako keby sa ma to vôbec netýkalo. A on s vážnou tvárou pokračoval. „Tak som sa ich spýtal, či majú nejaké bolesti, alebo im je zle, vieš, lebo to sa niekedy stáva.“ Budem úprimná, v tej chvíli som prestala počúvať. 

Pokračovať v čítaní: “Cyklus športovkyne”

O kozmetike a iných procedúrach

napísala ZUZANA KOMAROVÁ
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 11. júla 2019.

Lačíky, procedúrky, ombré, nechty na Rihannu, masáž lávovými kameňmi, ultrazvuková špachtlička, vláskovanie obočia, kompletka a iné prazvláštne slovíčka, ktorými praskajú rôzne zľavové portály. Keď sa konečne po dlhšom čase doslova dokopem k nejakému skrášľujúcemu zákroku, zrazu príde toto: na svete pribudnú ďalšie hybridné procedúry a ja sa v tom len strácam. Nie je to vekom, je to čistou ignoranciou. Slová wellness, wellbeing či body and mind vo mne vyvolávajú zmiešané pocity tlaku na dokonalosť, ktoré zakončím vizualizáciou opálenej ženy s dlhými lesklými vlasmi v bielom oblečku z organickej bavlny, ktorá sa na mňa usmieva snehobielymi zubami. Pokračovať v čítaní: “O kozmetike a iných procedúrach”

Bábätko je v poriadku, maminka v prdeli

napísala MIRKA GÚČIKOVÁ
ilustrovala ANDREA KOPECKÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 20. júna 2019.

„Mamičky, nechcete sa odfotiť do mestského týždenníka s bábätkom?“ pýta sa žena z regionálnych novín a nakúka do každej izby na pôrodnici. Ženy v nočných košeliach, papučiach a županoch sa pomaly presúvajú na chodbu, asi na obed. Jedna s kanilou v ruke, druhá ledva chodiac po cisárskom, ďalšia si bolestivo sadá na stoličku. Všetky len mlčky krútia hlavou, že nie, ďakujem, fotiť sa nechcem.

Pri prvom pôrode ma prekvapilo popôrodné trápenie. Hovorili mi predtým ženy, ako bolí sťahovanie maternice? Že prsníky tiež bolia, keď sa nalievajú mliekom? Pokračovať v čítaní: “Bábätko je v poriadku, maminka v prdeli”

Ako sa má vaše panvové dno?

napísala VERONIKA PIZANO
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 23. mája 2019.

Vždy, keď vidím trampolínu, spomeniem si na roadtrip do pobaltských krajín, ktorý sme s manželom absolvovali ešte pred narodením našich detí. V lotyšskej Rige sme sa v jednom parku vrhli na trampolíny a skákali ako malé deti. Vtedy som ani netušila, že mám nejaké panvové dno. Lebo fungovalo bez problémov. Po troch tehotenstvách a dvoch vaginálnych pôrodoch sťahujem panvové dno už len pri pohľade na trampolínu a vyliezť na ňu si veru ani netrúfam.

Keď už som sa začala o svoje panvové dno zaujímať a starať, zistila som, že je to pomerne fascinujúci komplex svalov. Pokračovať v čítaní: “Ako sa má vaše panvové dno?”

Zo života s pomocnými kolesami

napísala LUCIANA
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 2. mája 2019.

Som žena. Vraj atraktívna, inteligentná s nádherným úsmevom. Mám však jednu maličkú odchýlku od ženy „bežnej“. Vyše 20 rokov sa pohybujem na svojom štvorkolesovom tátošovi, ktorý mi nahrádza nohy. Kamoším sa s jednou veľmi vzácnou chorobou, ktorá sa volá svalová dystrofia. Ako dieťa som navštevovala klasickú základnú školu s deťmi bez hendikepu, a tak som si ten svoj nijak zvlášť neuvedomovala. Pravda, boli isté obmedzenia, napríklad že som mala voľnú hodinu cez telesnú, prípadne cez chémiu, ktorá sa učila v učebniach na poschodí, a tak som to brala skôr ako devízu.

Až oveľa neskôr som si začala uvedomovať všetky bariéry, s ktorými sa stretávam dodnes. Pokračovať v čítaní: “Zo života s pomocnými kolesami”

Oblečenie vytvorené s láskou. Ale pre čie telá?

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala MICHAELA ISTOK AHONEN

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 4. apríla 2019.

Plus size fashion (alebo móda pre nadmerné veľkosti) je jedným z aktuálnych módnych trendov. Ženy čoraz hlasnejšie protestujú proti nedostatočnému zastúpeniu rôznych tiel v ponuke a komunikácii odevných značiek. Aj vďaka tomu sa v lesklých magazínoch a na sociálnych sieťach objavuje čoraz väčšia pestrosť ženských tiel, ktoré nám ukazujú, že krásna, štýlová, úspešná, milovaná či zdravá môže byť každá žena bez ohľadu na to, koľko vážiBody positive prístup oslavuje každé telo, zároveň sa však jeho prenikanie do módneho biznisu nezaobíde bez problémov. Najčastejšie ide o podobne povrchný prístup, s akým módne značky simulujú šetrný prístup k prírode v podobe green washingu – rýchlej záplaty na aktuálnu spoločenskú požiadavku. Pokračovať v čítaní: “Oblečenie vytvorené s láskou. Ale pre čie telá?”

Najkrajšie obdobie v živote ženy?

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 21. marca 2019.

Tehotenstvo nie je choroba, ale môžem vám povedať, že dobre sa teda necítim. Aj práve teraz – dnes nie je dobrý deň, nebol ani včera, naposledy možno pred týždňom ma nič nebolelo, neťahalo, vládala som, mohla som sa bez problémov najesť, dalo sa zabudnúť na to, že som tehotná, a myslieť na niečo iné.

Čakala som, že po miliónoch rokov evolúcie to bude jeden perfektne vyladený bezproblémový proces, pri-ro-dze-ný pre ženské telo, no realita ma celkom zaskočila. Na jednej strane je aj pre mňa nesmierne fascinujúce, na úrovni zázraku, že z dvoch mikroskopicky malých buniek sa v mojom tele formuje nový samostatný život, teším sa, že je toho schopné a zvláda to. Pokračovať v čítaní: “Najkrajšie obdobie v živote ženy?”

Chvála triezvosti

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala KATARÍNA HUTNÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 14. marca 2019.

Vždy som bola tá, kto na ponuku alkoholu nepovedal nie. Soňa? Jasné, tá si dá. Večerné posedenia, udalosti s väčšou spoločenskou účasťou, zastávky počas výletu, ranné nákupy v potravinách pred túrou, piatok sama doma, hociktorý deň sama doma, automaticky k tomu patril alkohol, aspoň dve pivká, lebo jedno človek vlastne ani necíti. Chutilo mi to, rozväzovalo mi to jazyk, začleňovalo ma to niekam, prípadne mi to pomáhalo prekonať pocit, že (zrovna) nikam nepatrím. Kým pred inými drogami som vždy mala rešpekt a nikdy som netúžila, aby prebrali kontrolu nad mojím telom a mysľou, s alkoholom som sa jej rada vzdávala. Pokračovať v čítaní: “Chvála triezvosti”

Zradené vlastným telom

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala DENISA KOLLÁROVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 21. februára 2019.

Takí mladí ľudia, a furt vám niečo je, povzdychne si zavše moja mama, keď jej do telefónu referujem, čo máme nové a že v našej domácnosti práve šarapatí nejaký bacil, seknutý chrbát alebo migréna. Nuž hej, máme úplne obyčajné telá, ktoré často bolia a reagujú na to, s čím prichádzajú do kontaktu. Možno by sa o ne bolo treba viac starať, lepšie jesť, viac sa hýbať. No samotná mladosť od choroby nikoho neuchráni.

Bolesť prichádza kedykoľvek. A nielen taká, čo sa po dvoch ibalginoch a výdatnom spánku vytratí a zabudne sa na ňu. Patrí k životu – čo sa dá robiť –, no nie je zrovna fér a spravodlivá. Pokračovať v čítaní: “Zradené vlastným telom”