Krásny pôrod?

napísala GABKA KOŠČOVÁ ilustrovala KRISTÍNA BABULIČOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 23.novembra 2023.

Strach z pôrodu si v sebe nesiem celý život. Na svet som prišla cisárskym rezom, no v čase, keď rodila moja mama, nešlo o nič výnimočné. Narodila som sa tesne pred tým, ako vyvrcholila Nežná revolúcia, a len týždeň po tom, čo moja mama oslávila osemnáste narodeniny. S mladou tehotnou slečnou sa v časoch socializmu nikto nemaznal. „Nehoda“ pri sexe, hanba, ale aj pôrod a následná výchova dieťaťa na nej zanechali nemalé stopy a traumy. Tie veľmi pomaly a nenápadne prenášala aj na mňa. Vyvolávala vo mne pocit, že pôrod je niečo, čo proste musí každá žena vydržať a prežiť. Paradoxne však bola presvedčená o tom, že priviesť na svet dieťa cisárskym rezom predstavuje jednoduchší a menej bolestivý variant. A nebola jediná, od ktorej som to v priebehu rokov počúvala. 

Pokračovať v čítaní: “Krásny pôrod?”

Zmrazený čas

napísala DANIELA ČEPČEKOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 12. októbra 2023.

Som obdarená životom už takmer tridsaťdeväť rokov. Vychovaná som bola v prostredí, kde predstava, že stretnem toho pravého, bola súčasťou nepísaného zoznamu hodnôt. Sama som snívala o tom, že spoznám muža, ktorý sa do mňa zamiluje, vezme si ma, a ešte kým budem mať tridsať, založíme spolu rodinu. Tieto podvedomé vzorce ma chtiac-nechtiac viedli do nefunkčných partnerských vzťahov. Doma som počúvala rady, že musím niečo vydržať, musím ustúpiť, že sa musím zmeniť a tak podobne. Hlavne, aby som splnila ďalšiu úlohu na zozname, veď predsa keď sa vydám a budem mať deti, až vtedy budem naozaj šťastná a môj život bude naplnený. Konečne budem pre spoločnosť niečo znamenať. Ale pozor, čas neúprosne beží! 

Pokračovať v čítaní: “Zmrazený čas”

Neklopať a vydržať

napísala SOŇA GREGOROVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 3. augusta 2023.

Nepovedal priamo, že sa už neuvidíme, je mi to však jasné. Ukázalo sa, že to bol omyl, skúsili sme všetko, nemá mi viac čo ponúknuť. Podal mi ruku, poprial všetko dobré. Keď mi bude zle, keď to budem potrebovať, mám zavolať.

Fakt mi je to ľúto. Vkladala som nádeje do toho, že to bude konečne niekto, kto mi pomôže, kto sa o mňa postará. No nebol to ten pravý. A tak musím hľadať ďalej. 

Reč je o lekárovi, ktorý to so mnou vzdal. Môj opis situácie je možno nepatričný a na racionálnej úrovni tomu rozumiem a nikomu nič nezazlievam, som vďačná za všetku snahu. S mojím prežívaním týchto okolností je to však horšie, cítim jemnú porozchodovú prázdnotu a beznádej.

Pokračovať v čítaní: “Neklopať a vydržať”

Schudnúť

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala KRISTÍNA SOBOŇ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 30. marca 2023.

Odnepamäti som obklopená návodmi na chudnutie. Pocitom, že by ma malo byť menej, inak. Tlakmi a návodmi, ako im vzdorovať, a hneď za tým recept na ľahký obed, chutný šalátik. Už ako malé dievčatá s kamoškami riešime plochosť svojho brucha, zhnusene opisujeme svoje domnelé šunky. Rokmi sa k nim už snažíme správať láskavejšie. Chvíľami sa mi to aj darilo, cítiť sa v mäkkom, hrboľatom tele dobre. Hlavne, aby sme boli zdravé a šťastné. Aj tak sa dodnes v rozhovoroch zarážajúco často dostávame k tomu, koľko ktorá vážime a čo s tým chceme robiť. 

Aj preto si to chcem zapamätať. Aký to je v skutočnosti pocit, zrazu sa do všetkého zmestiť. Byť náhle chudá a plochá a prsia len tak do dlane. Pokojne sa z normálnej hmotnosti zaradiť do trendu heroin chic aj triezva. Schudnúť až tam, kde bola moja mama pred svadbou a ja vlastne po puberte už nikdy.

Pokračovať v čítaní: “Schudnúť”

O matkách a príťažlivosti

napísala EVA MESZÁROSOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 16. marca 2023.

Keď som bola dieťa, matku som si predstavovala ako večne sa niekam ponáhľajúcu ženu s čiernou kabelkou v jednej ruke a igelitkou v druhej, s krátkymi vlasmi s trvalou a unavenými očami. Matka sa už nemala čas zabávať, väčšinu času trávila buď s rodinou, alebo v práci. Občas som sa obávala predstavy, že by som sa takouto matkou mala raz stať aj ja. Nechcem sa týmto opisom dotknúť matiek, ktoré ma v detstve obklopovali. Moje vtedajšie predstavy by sa dali vysvetliť jednoduchým, aj keď trochu smutným faktom – taká bola Petržalka v deväťdesiatych rokoch. No nemohla to byť len Petržalka. Tak sme to videli aj vo vtedajších filmoch, seriáloch, knihách. Všetka zábava a lesk patrili mladým slobodným ženám. Matky vždy hrali roly akýchsi neviditeľných obetavých víl, ktorých vnútorný svet aj problémy podľa všetkého nikoho (už) veľmi nezaujímal. Podstatné bolo, že vždy nakoniec vyčarovali šťastný koniec všetkým problémom celej rodiny. Predstavovali väčšinou vedľajšie postavy a v podstate slúžili len ako akýsi podporný element na plnenie snov hlavných postáv. Ak aj boli výnimky (vedela som o matkách herečkách, modelkách), neboli prítomné priamo v mojom okolí, a tak sa im nepodarilo ovplyvniť moju detskú predstavu matky. 

Pokračovať v čítaní: “O matkách a príťažlivosti”

Môj vagína monológ

napísala MICHAELA PAVELKOVÁ ilustrovala  SAŠA BURICOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 2. februára 2023.

Toto bolo naposledy – znela veta v mojej hlave, keď som mala približne dvanásť, trinásť rokov. Opakovala som si ju po každej ďalšej masturbácii.

Objavovanie vzrušivosti môjho tela sprevádzali v dospievaní výčitky svedomia, zákazy a otázky o tom, čo sa deje s mojou vagínou a vulvou. Vedela som, že mi v tomto veku začne rásť ochlpenie a príde aj menštruácia. Nemala som však ani poňatie o tom, že nastanú zmeny tvaru a farby, veľkosti či štruktúry. V učebniciach biológie som sa nedozvedela, že vagíny a vulvy sú rôzne. Žila som v presvedčení, že keď sa koža mení, vznikajú na nej rôzne drobné trhlinky, zárezy, priehlbiny či strie, niečo je s mojím telom nesprávne. Niečo sa nevyvíja tak, ako by sa malo. Nie je jednoduché nájsť presné pomenovanie pre tieto telesné premeny a mám dojem, že dôvodom môže byť aj skutočnosť, že sa o nich dostatočne nehovorí a nevenuje sa im náležitá pozornosť. V mojom prípade pritom nešlo o diagnózu, ale o prirodzené zmeny, keď spolu so mnou dospievali aj moja vagína a vulva.

Pokračovať v čítaní: “Môj vagína monológ”

Za lepšiu menštruáciu

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 28. apríla 2022

Vraj sa treba napojiť na svoju ženskú energiu. Tancovať, maľovať, klásť na telo (a vkladať si doň!) kryštály. Byliny orálne aj vaginálne. Prospešné má byť aj nosenie dlhých sukní, ktoré naše dolné energie prepájajú so Zemou. 

O viac či menej pochybné teórie a návody nie je núdza, všetky ale tak trochu vychádzajú z princípu, že jednoducho treba oslobodiť svoju vnútornú bohyňu. Vždy keď na mňa na internetoch vyskočí nejaká joni koučka, myslím na všetky ženy, ktoré zápasia s endometriózou, so syndrómom polycystických vaječníkov, s poruchami príjmu potravy alebo s iným problémom, ktorý ovplyvňuje hormonálnu rovnováhu. Keby tak len vedeli, že stačí pár minút brušného tanca naboso!

Pokračovať v čítaní: “Za lepšiu menštruáciu”

V očakávaní (Leto)

napísala MICHAEA KUČOVÁ ilustrovala ZUZANA GALOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 8. júla 2021.

Neviem, kedy k tomu došlo. Vzduch, ktorý voňal prvým ovocím a ešte nepomenovaným očakávaním, prudko oťažel. Leskne sa mi na koži, horúco sa kondenzuje do kvapiek, ktoré mi stekajú všetkými mäkkými žliabkami tela. Túžba a neistota sa rozpustila, zostáva len vrelá krv. Sledujem jej pulzovanie, cítim tie horúce toky pod kožou, na koži, ale je to bezmenné. V hlave mám prázdno, celou bytosťou sa sústreďujem na tento prechod.

Zopár dní som chodila ulicami s potmehúdskym úsmevom, akoby začiatok leta bol len mojím osobným tajomstvom. A aj tak som teraz zaskočená, lapám po dychu, ovievam sa. Leto do mňa narazilo celou svojou horkou prudkosťou, nikto sa nepýtal, či už som pripravená.

Vždy ma to zaskočí, ako náhle sa dni obrátia. Vždy ma to zaskočí, čo mi vlastne zostáva v rukách. Opadnú zo mňa vrstvy šiat aj identít, prestávam na seba hľadieť cez výkony. A vždy ma to trochu zamrzí, ľutujem sa v náhlej bezradnosti. Moje rozohriate telo je nenásytné a je ťažké ho uspokojiť. Toto je ten čas, keď sa prebúdza, striasa aj posledné zvyšky zimného spánku. Je náročné ho viesť, dobehnúť všetko zameškané. Postaviť sa čelom tomu nedozernému apetítu.

Pokračovať v čítaní: “V očakávaní (Leto)”

Rande vo fitku

napísala ALEXANDRA JUST ilustrovala DOROTA HOŠOVSKÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 17. septembra 2020.

Hneď na začiatku uvediem na pravú mieru svoj vzťah ku všetkým druhom aeróbnych cvičení v uzavretom priestore plnom rôznych prístrojov. Naozaj, ale naozaj nemám rada fitnescentrá a telocvične. Neviem, ako hlboko môžem siahnuť do svojej minulosti a podložiť tento stav čímkoľvek racionálnym, no ako malá som chodila na gymnastiku. Tam sa to zrejme začalo. Desilo ma viacero vecí – krik v telocvični, presnosť bez akejkoľvek odchýlky, jastrabie pohľady trénerky (dodnes mám pred očami jej zdvihnutý pevný ukazovák), napnuté telo, kŕdeľ dievčat zoradených podľa výšky, kategorizácia fyzických schopností a predovšetkým predvádzanie výkonu. Nič pre mňa. 

Pokračovať v čítaní: “Rande vo fitku”

Zložiť zbrane

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala DITA STUCHLÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 3. septembra 2020.

I.

Dni sa striedajú, ale neprerušuje ich spánok, len rituály ukladania sa do postele a vstávania. Čaj s medovkou, zuby, šípkový olej, foam roller, vyvetrať, denník, lieky nalačno. Vitamíny nalačno, sprcha, mandľový olej, raňajky, poliať kvety. 

S Ľ. sa teraz naše rozhovory točia okolo pocitu nespokojnosti, úvah, prečo v tej záplave povinností neuľpieva nič z toho príjemného, čo zažívame. Myslím si, že toto leto jednoducho nevládzem. Viem robiť, riešiť, písať, počúvať, vyhodnocovať, variť quinou a umývať nekonečné kopy riadu, odpisovať na správy aj sa stretávať. Viem, lebo musím, lebo to je potrebné. Tomu zvyšku už nemám čo dať, akú pozornosť, slová, vedomie. Musím napísať toľko slov pre iných, že pre mňa už žiadne nezostávajú. Keď konečne môžem, radšej zostávam bezmenná. Len idem a idem a idem. 

Pokračovať v čítaní: “Zložiť zbrane”

Leto, v ktorom nebudeme ticho

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 2. júla 2020.

Od počiatkov tohto newslettra to v sebe riešim. Čo to znamená byť feministickým médiom, ako sa to prejavuje a mení v čase. Z newslettrovej podstaty veci sme nikdy nemali ambíciu suplovať spravodajstvo, reagovať na to, čo je práve na programe dňa v spoločenských debatách. Vždy som však mala predstavu, že medzi našimi článkami sa budú objavovať aj politickejšie texty. Nakoniec skôr ukážkovo napĺňame známe „osobné je politické“. Zdá sa mi to v poriadku, aj vďaka nárastu kvalitnej žurnalistiky s feministickým názorom v iných médiách. Kurník nepotrebuje byť všetko, sme v tom spolu s inými publikujúcimi ženami a mužmi a som rada, že do plastickejšieho obrazu „ženských tém“ vo verejnom priestore prispievame čímsi odlišným. 

Pokračovať v čítaní: “Leto, v ktorom nebudeme ticho”

Cyklus športovkyne

napísala DOMINIKA VADUROVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 9. apríla 2020.

Športujem na vrcholovej úrovni, odkedy si pamätám a v posledných rokoch je to moja hlavná činnosť. S trénerom a mojou športovou parťáčkou sme stále na cestách a prakticky spolu žijeme, takže máme pomerne kamarátsky vzťah. Veľa sa spolu rozprávame o rôznych témach a v ten deň to nebolo inak. Tréner sa po mesiaci vrátil z Číny a začal mi opisovať svoje zážitky z koučovania štyroch dvojíc jachtárok. Náš rozhovor sa začal úplne nevinne, ako klasický small talk. Ako si sa mal, ako sa ti trénovalo, aké bolo počasie? „S nimi je to ťažké, vieš, nikdy sa ti nepodarí dostať na tréning všetky štyri lode naraz.“ Nechápala som prečo. „Čo bol niekto chorý?“ Nič iné a racionálne mi totiž nenapadlo. No a vtedy to prišlo ako bomba z jasného neba: „No vieš… Číňanky majú menštruáciu…“ V tom momente som nevedela, či sa mám smiať, ale keď som videla, ako sa mi to s vážnou tvárou chystá vysvetliť, bolo mi jasné, že buď veľmi rázne zakročím a bude po rozhovore, alebo budem len ticho civieť. Rozhodla som sa pre druhú možnosť, lebo som chcela počuť viac. „… majú menštruáciu a vtedy proste netrénujú, lebo v Číne je to tak.“ Slová ma opustili a stále som nebola schopná spracovať fakt, že mi tréner oznamuje, že ženy majú menštruáciu, ako keby sa ma to vôbec netýkalo. A on s vážnou tvárou pokračoval. „Tak som sa ich spýtal, či majú nejaké bolesti, alebo im je zle, vieš, lebo to sa niekedy stáva.“ Budem úprimná, v tej chvíli som prestala počúvať. 

Pokračovať v čítaní: “Cyklus športovkyne”