Čo robíme matkám

napísala ZUZANA SOTÁKOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 28. októbra 2021.

Odpila som si z druhého piva. Ožila som. Veľké mesto. Nie Slovensko. Nikto ma nesúdi pohľadom. Aké oslobodzujúce. Jasné, veď dieťa nie je pri mne. Čo by súdili. No nesúdia, ani keď je so mnou na pive. Fasa. Mám pocit, že mi mozog konečne funguje. Nie litre kávy. Nie zelený čajíček. Nie päť pohárov filtrovanej vody. EEE, pivo. Jediné, čo mi dnes nabudilo mozog a prebralo ma po celodennej šichte s dieťaťom, so starostlivosťou o domácnosť a s prácou. V ušiach mám vypeckovaný playlist z Tarantinových filmov. Pif-pif-pif, odstreľujem jednu úlohu za druhou. Článok za dve hoďky, done! Pár eventov, príspevky na FB, desiatky mailov, pif-pif-pif. Strieľam ich ako ruže na kolotočoch. Vyniesť smeti, roztrhnuté vrecko pred výťahom, rukami zhŕňam pokakané plienky a zhnité hrušky, check. Poliať kvety, vyprať, vyvesiť, zložiť suché, vymeniť voňačku v hajzli, doplniť plienky v prebaľovacom kútiku, vygoogliť a uvariť tri druhy baby jedla, navariť sebe, nestihnúť to zjesť, upratať chladničku, vyčistiť sajrat z kuchynského odtoku, pozbierať kocky zo zeme, poláskať robotický vysávač a postarať sa o neho viac ako on o podlahy… Pif-pif-pif. Snívať, ale nezažívať. Čítať knihu, vyšívať, presádzať, písať knihu, tancovať v klube, kukať film v kine, milovať sa do rána. Túžiť, zabudnúť. Odpisovať rodičom, odpisovať svokrovcom, odpovedať na otázky, žiadne o sebe nedostať. Byť a nebyť. Matka, nie žena. Dcéra, nie dospelá.

Pokračovať v čítaní: “Čo robíme matkám”

S matkami na internete

napísala EVA MÉSZÁROSZOVÁ ilustrovala TERÉZIA FILLOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 22. júla 2021.

Raz v lese s kamarátkou prišla reč na tému mamičkovských diskusných skupín na internete. (Píšem „mamičkovských“, aj keď sa mi pri tomto slove dvíha žalúdok, pretože rôzne variácie tohto slova sa vo mne počas materskej a rodičovskej dovolenky zakorenili natoľko, až mi iný výraz pripadá priam nespisovný.) Konštatovala, že absolútne nerozumie, ako som sa ich členkou mohla stať aj ja. Čakala by, že tieto skupiny zaujmú istý typ žien, ale že aj mňa?

Už len samotné obrovské množstvo a rozsah týchto skupín je jasným dôkazom, ako sú pre mnohé matky žiadanou a potrebnou súčasťou ich života. Miera ich zaangažovanosti do skupín býva pestrá, od aktívneho prispievania a komentovania až po pasívnu účasť s potrebou objaviť sa v nich jedine v čase, keď niečo samy potrebujú. Ja som v tejto škále reprezentovala skôr ten druhý typ. Skupinu som navštívila až vtedy, keď som mala nejakú otázku.

Pokračovať v čítaní: “S matkami na internete”

Naše mamy a my

napísala ALEXANDRA JUST editovala MIRKA URBANOVÁ ilustrovala BESSA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 6. februára 2020.

Chcem sa vyhnúť ošúchaným frázam o matkách a o ich nenahraditeľnosti, o voňavých koláčoch, ktorými nás nástojčivo ponúkajú a o prehnanej starostlivosti či istote, ktorú reprezentujú. O ich večnej trpezlivosti a láskavosti. Chcem písať o tom, čo sa stane s naším vzťahom po tom, čo odídeme z domu a začneme žiť dospelý život. Chcela by som napísať o vzťahu matka-dcéra a jeho podobách v rozličných etapách, ktorými v živote prechádzame. O tom, ako blízko či ďaleko naše mamy stoja a akou súčasťou našich /relatívne/ dospeláckych životov sú. O tom, či do ich náruče môžeme zabárať svoje osudom ošľahávané tváre – aj keď máme už po tridsiatke. Pokračovať v čítaní: “Naše mamy a my”

Hodnota rodičovstva

napísala VERONIKA PIZANO
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 24. októbra 2019.

Pred šiestimi rokmi som čítala knihu The Children of Men od P. D. James. Kniha opisuje svet, v ktorom sa už 25 rokov nenarodilo žiadne dieťa. Dovtedy som nikdy nerozmýšľala o tom, ako by taký svet vyzeral, hoci som už vtedy sama jedno dieťa mala. Kniha však celkom realisticky vykresľuje beznádej, ktorej prepadlo ľudstvo. Starí ľudia organizujú hromadné (samo)vraždy, mladí ľudia sa bezcieľne potulujú, takmer vo všetkých krajinách vládne anarchia. Svet, ktorý nie je komu odovzdať, je svet bez nádeje a zmyslu. Pokračovať v čítaní: “Hodnota rodičovstva”

Najkrajšie obdobie v živote ženy?

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 21. marca 2019.

Tehotenstvo nie je choroba, ale môžem vám povedať, že dobre sa teda necítim. Aj práve teraz – dnes nie je dobrý deň, nebol ani včera, naposledy možno pred týždňom ma nič nebolelo, neťahalo, vládala som, mohla som sa bez problémov najesť, dalo sa zabudnúť na to, že som tehotná, a myslieť na niečo iné.

Čakala som, že po miliónoch rokov evolúcie to bude jeden perfektne vyladený bezproblémový proces, pri-ro-dze-ný pre ženské telo, no realita ma celkom zaskočila. Na jednej strane je aj pre mňa nesmierne fascinujúce, na úrovni zázraku, že z dvoch mikroskopicky malých buniek sa v mojom tele formuje nový samostatný život, teším sa, že je toho schopné a zvláda to. Pokračovať v čítaní: “Najkrajšie obdobie v živote ženy?”

Vážená pani generálna riaditeľka,

napísala DEBORA PASTIRČÁKOVÁ
ilustrovala TENGER WORKS

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 20. decembra 2018.

je o Vás známe, že sa neustále zaujímate o spokojnosť svojich zamestnancov, s ktorou úzko súvisí prosperita a progres Vašej firmy. Jedno od druhého nejde oddeliť, tak ako nejde oddeliť formu od obsahu. Pravdaže, Vy ako žena nepristupujete k výkonu svojej funkcie s úmyslom zviditeľniť si ego a za každých okolností viesť firmu ku konštantnému zisku. Vy ako žena ste si vedomá aj iných hodnôt, tých humánnych, vnímate svojich zamestnancov s empatiou a ako komplexné ľudské bytosti, nielen ako stroje na napĺňanie krátkodobých a dlhodobých vízií. Práve Vy v rámci zlepšenia a zmodernizovania pracovných podmienok ste nedávno vydali rozhodnutie presťahovať celú firmu do open space-u. Zamestnanci nadšene a s prísľubom lepších zajtrajškov zbalili šanóny. Pokračovať v čítaní: “Vážená pani generálna riaditeľka,”

Ako ma (ne)zmenilo materstvo

napísala EVA MÉSZÁROSOVÁ
ilustrovala LUFA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 22. novembra 2018.

Ja (ne)matka
Občas, keď sa niekde upachtená v zablatených topánkach, nohaviciach s fľakmi od detskej výživy a tričku XXL z tehotenských čias ponáhľam s ukričaným synom v kočíku, jedným okom sledujúc semafory na priechode pre chodcov a tým druhým staršiu dcéru, tváriacu sa, že poslušne čaká na svojom odrážadle na zelenú, zbadám akýmsi tretím vnútorným okom niekde v mojom paralelnom videní stáť vedľa pri semaforoch SEBA.

Seba ešte predtým, než som sa stala matkou. Stojím hneď vedľa, štýlové topánky, pravidelne (no dobre, asi raz) ošetrované krémom na ne určeným, zdanlivo (alebo asi aj naozaj) nedbalý účes, kabelka, nový kabát, v očiach neprítomný pohľad, prezrádzajúci ducha túlajúceho sa kdesi v horách, pri jazere, na večeri… s mysľou plávajúcou si slobodne po mori neskonalých možností… zábavy, hry, práce, rozhovorov, priateľov, dobrodružstiev. Pokračovať v čítaní: “Ako ma (ne)zmenilo materstvo”

Mama chodí do práce

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 8. novembra 2018.

Púšťam sa na neznáme územie. Jediné, čo mám, je nejasná detská spomienky, ako plačem v jasliach. Plakala som však ešte aj na začiatku školského roka v tretej triede, takže neviem, nakoľko je to relevantné a svedčiace o psychickej ujme dieťaťa z jeho odloženia.

Potom je tu už len predstava toho, aké to asi musí byť náročné. Porodiť dieťa. Vychovávať ho. Byť s ním doma. Zažívať izoláciu. Nespať. Nemať peniaze. Vrátiť sa do práce alebo si hľadať novú. Frustrácia. Viac už s dieťaťom nebyť doma. Stres. Zodpovednosť. Vlastné potreby. Potreby všetkých naokolo. Dedlajny. Krik. Krupicová kaša a excelovské tabuľky. Očko na pančuche.

No po tom, ako som sa na návrat k pracovnému životu spýtala priamo matiek, sa k mojej predstave pridalo aj presvedčenie, že sa to nejako predsa len dá zvládnuť. Pokračovať v čítaní: “Mama chodí do práce”

Komu tiká do materstva

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala KATARÍNA HUTNÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 26. júla 2018.

Dlho som na fejsbuku skrývala ľudí, ktorým sa narodilo dieťa, a mali potrebu o tom informovať svet viac než len jednou povinnou fotkou. V poslednom čase však budúce a čerstvé matky ľahkou formou stalkujem. K dotýkaniu sa cudzích brušísk a vrhaniu sa na kočíky som ešte nedošla, ale akékoľvek známky nového života ma fascinujú, tešia a, pozor, neraz aj rozcítia.

Aby sme si rozumeli, môj postoj k deťom je dosť ambivalentný. Najnovšie si napríklad myslím, že sú nudné. A už dlho som toho názoru, že mať potomstvo znamená strašne veľa obetovať. Veľa! Strašne! Takisto som presvedčená, že nie sú nevyhnutnou súčasťou naplneného života, ani toho partnerského. No čoraz zreteľnejšie v tom celom vnímam tú veľkú vec – lásku. A že by tu na to (raz) bol priestor. Pokračovať v čítaní: “Komu tiká do materstva”

Klub zaslúžilých matiek

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala ALŽBETA SZETEIOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 8. decembra 2016.

Rezignovaných povzdychov, že rodinu si človek nevyberá, počul tento svet už dosť. Netreba však zabúdať, že ani naša rodina si (väčšinou) nevybrala nás. Ako dcéry a synovia sa jej počas plus-mínus prvých dvoch egoistických desaťročí nášho života hravo vieme postarať o pár srdcových kolapsov. A až po puberte, prvých (zakázaných) láskach a ťažkých opiciach prichádzame na to, že chceme vo vzťahu s rodičmi vytvoriť viac priestoru na to pekné Pokračovať v čítaní: “Klub zaslúžilých matiek”

Musíme sa rozprávať o deťoch?

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala MARTU

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 20. októbra 2016.

Všetci to vieme. Je taký vek, kedy nám Facebook a Google svorne ponúkajú plienky a detské výživy. Príbuzní do repertoáru vyčítavých pohľadov pridávajú nenaplnenú ambíciu rozmaznať ďalšiu generáciu. Všade v okolí pučia bruchá a ozýva sa detský plač. Pokračovať v čítaní: “Musíme sa rozprávať o deťoch?”