Komu slúži moja práca

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 29. septembra 2022.

Počúvam Luciu Molnár Satinskú ako rozvážne s Barborou Marekovou uvažuje nad slovenčinou, ktorá ráta s pestrosťou a komplexnosťou našich životov. Moderátorka nadšene reaguje na mimovoľný návrh jazykovedkyne používať namiesto oxymoronu materská dovolenka pojem materská služba. Toto slovné spojenie mi uviazne v mysli na niekoľko nasledujúcich dní.

Viac ako tri mesiace som nepracovala, teda nerobila som nič, čo by mi zarábalo peniaze. Po rôznych oddychových zážitkoch však v posledné týždne vnímam, že niečo vlastne robím stále. Hoci „nepracujem“.

Kým sa mi v útrobách roztáča ďalší hormonálny výbuch, vracia sa mi na myseľ aj text Elišky Koldovej, v ktorom navrhuje zahŕňať menštruáciu do kategórie reproduktívnej práce a zohľadňovať menštruovanie ako pracovný výkon.

Pokračovať v čítaní: “Komu slúži moja práca”

(Späť) do školy

napísala EVA MESZÁROSOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 15. septembra 2022.

Na prvý školský deň mojej dcéry ma nikto nepripravil. Lepšie povedané, nikto ma nepripravil na tú mieru stresu, ktorý mi spôsobí.

V ťažko ovládateľnej panike vstávam prakticky v noci, aspoň tak sa mi to javí po našom prázdninovom režime. Dcéra, naopak, je absolútne nadšená, konečne prišiel deň, na ktorý sa tešila celé leto. Na zápise jej povedali, že bude musieť prísť vždy o ôsmej. Keďže do škôlky sme chodievali až na deviatu, dcéra celé leto očami hypnotizovala hodiny v detskej izbe a pýtala sa nás, či to určite stihneme. Či ju budeme musieť budiť – alebo možno ona nás? Vyvrcholilo to jej rozhodnutím ostrihať si vlasy úplne nakrátko (tak ako má Líza z knihy Mimi a Líza), pretože vraj nechce ráno strácať čas zbytočným česaním sa. Je jej vraj jedno, ako bude vyzerať, hlavne, že stihne školu. Tento počin absolútnej oddanosti voči inštitúcii, ktorá vo mne nemohla vzbudzovať väčšie pochybnosti, ma dojal a vydesil zároveň. 

Pokračovať v čítaní: “(Späť) do školy”

Plytčina

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala MARTU

článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 24. augusta 2022.

Zdá sa mi, že všetky príbehy sa končia tým, ako sa človek stáva niekým iným. Karieristka mamou, záletník romantikom, panic partnerom, netýkavka oddanou. Happy end je stať sa niekým iným. Sú to len scenáre, romány, ale nevedomky ich nasledujeme všetci. Ako by to vyzeralo, keby som bola šťastná presne v tomto bode, bez zmeny? Ako by to vyzeralo, keby som stále nebola na ceste za niečím, ale tu? Keby som bola úplná a hotová, vypla to pnutie, ktorému nič nikdy nestačí? Nedúfala stále v nejakú verziu seba (teba), čo to konečne dá všetko do poriadku? 

Pokračovať v čítaní: “Plytčina”

Schrödingerov život

napísala KATARÍNA BODAMSKÁ ilustrovala SLAVOMÍRA ONDRUŠOVÁ

článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 21. júla 2022.

Čítam knihu – volá sa Maybe You Should Talk to Someone od autorky Lori Gottlieb (v slovenčine vyšla pod názvom Možno by si sa mala s niekým porozprávať). Už veľa rokov sa s niekým rozprávam. Občas si zvýrazňujem a občas podčiarkujem. Podčiarkla som si vetu – Spoiler: After I left medical school, the rest of my life did not fall into place as planned. (Po tom, čo som odišla z medicíny, môj život sa nedal do poriadku, ako som plánovala.)  Podčiarkla som si ju preto, lebo by sa dala v mojom živote aplikovať takisto – Spoiler: After I left London, the rest of my life did not fall into place as planned. (Po tom, čo som opustila Londýn, môj život sa nedal do poriadku, ako som plánovala.) Situácia bola takáto: po troch rokoch intenzívnej práce, ktorá bola pre mňa maximálne zmysluplná a ktorá bola vyvrcholením stúpania hore, som mala pocit, že už to ďalej nezvládnem. 

Pokračovať v čítaní: “Schrödingerov život”

Návod na leto

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 23. júna 2022.

Začali sa mi prázdniny, na ktoré nemám peniaze ani plány. Už skoro tri týždne neviem odpovedať na otázku, čo celé dni robím. Zachytávam sa drobností, oprala som posteľnú bielizeň, aktualizovala SPF arzenál, ešte Miletička… Alebo hneď ráno vyrážam k Dunaju, do vody sa ponáram až na obed, vyhriata. Pred horúčavou sa skrývam do zákutí YouTube od konceptuálnych spovedí až po číru radosť. Večer je ešte svetlo, sedím na teplom kamennom schode, kým vzduch okolo už chladne. Toto nie je môj deň, iba záblesky z toho, ako život plynie. Nič ti to nepovie. Sama neviem, ako mi ubieha čas, viem len, že je to príjemné. 

Pokračovať v čítaní: “Návod na leto”

Povedz mi, ako nevládzeš

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala ANDREA KOPECKÁ

článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 9. júna 2022.

Občas si čítam príbehy ľudí, ktorí vyhoreli, rôzne workoholické skúsenosti. Asi je ťažké hovoriť o tom inak, ale ich osobné krízy sú zvyčajne zarážajúco kvantifikované. Počet odpracovaných hodín verzus osobného voľna, suma projektov, e-mailov, callovappiek, úspechov a cien, štatistika (ne)prespaných hodín, liekov, káv, kíl, plaču, fyzických neduhov, mesiacov (rokov) popierania a sebaklamu… Vzniká z toho sugestívny odstrašujúci obraz a verím, že mnohým môže pomôcť s pochopením hroziaceho nebezpečenstva. Mohla by však prevencia vyhorenia vyzerať aj inak?

O nezdravom vzťahu k práci zvykneme v oblasti mentálne pracujúcich ľudí stále najčastejšie hovoriť spôsobom, ktorý je jednou z príčin jeho vzniku. Nebezpečenstvo prepálenia a vyhorenia totiž opisujeme tiež najmä cez merateľné výkony a „zlyhania“, maximy a extrémy. Pomenúvame všetko, čo sme robili, ale nie, ako sa sme sa cítili. Ostatných varujeme svojím osobným príbehom a tieto výpovede ​​„z druhého brehu“ o tom, kam to fakt netreba nechať zájsť, opisujú problematické konanie a jeho neslávne vyústenie. Zároveň však vytvárajú úrodnú pôdu pre ďalšie tlaky a pocity zlyhania. V rámci osvety sa ako vedľajší produkt formujú nepísané normy toho, odkedy až „môžeme“ nevládať. 

Pokračovať v čítaní: “Povedz mi, ako nevládzeš”

Koniec kalerábovej sezóny

napísala MIRKA URBANOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 26. mája 2022

Uteč, keď ťa chce zneistiť. Keď on hovorí tebe, ako sa cítiš. Hoci ani ty presne nevieš ako. Alebo keď ti z fleku vytkne, že si pribrala (aj keby hej, no a čo). Nedopraj mu podlo získanú psychologickú prevahu. 

Ukonči účasť v jednostrannej konverzácii, keď rozpráva iba o sebe, svojich vplyvných známostiach, svojom rozhľade siahajúcom ďaleko za hranice mesta, okresu, krajiny, abstraktných horizontov. Aj keď si možno dobrá poslucháčka, on nie je predmet tvojej seminárky.

Uštedri mu zdvihnuté obočie (obe) a nezdvorilé ironické ďakujem, keď ti hovorí, že nie si ako ostatné. Pretože si neváži iné ženy, nemá spracované minulé traumy, alebo iba jednoducho trepe. Existujú lepšie komplimenty, ktoré priamo pomenúvajú tvoje kvality.

Zastav ho, keď ťa porovnáva so svojimi bývalými alebo súčasnými. Nebuď nedobrovoľná účastníčka trápneho wannabe komparatívneho sociologického experimentu.

Pokračovať v čítaní: “Koniec kalerábovej sezóny”

Žltý slon v mojej hlave

napísala VERONIKA MALGOT ilustrovala CIIIPANA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 12. mája 2022.

Písanie mi bolo prirodzené v časoch, keď som nemala deti. Odkedy mám deti, čo je už dobrých päť rokov, zanechávam si len malé poznámky v telefóne vedľa nákupného zoznamu potravín. Alebo si nechávam hlasovky sama pre seba, ktoré každoročne miznú s rozbitím galaktického modelu Samsungu. Záložný plán. Ten by som potrebovala. Záložný plán pre spomienky a život. Pamäť je selektívna a radikálna ako aktualizácie Samsungu. Iný model si nehodlám zaobstarať, lebo tento je so mnou spätý ako mesto, v ktorom žijem. Presne tak sa cítim vo svojej hlave. Modelovo. 

Od začiatku vojny som v nej preskladala rôzne záložné plány. Ak by sa niečo galakticky rozbilo aj v mojom meste, v hlave som mala zbalený žltý ultra veľký kufor z Miletičky. Už som mala zastaranou scénografiou z divadelného skladu vyplnený priestor medzi mrežami a sklom okien nášho prízemného bytu. Mala som prekontrolované pasy a rozmýšľala nad tým, aké vysoké mám šance zamestnať sa s mojou nemčinou na slovinských zjazdovkách ako bufetárka. Mám si rýchlo ešte dať opraviť zuby? Moja hlava bola v modelárskej súťaži. Cieľom bolo kopírovať ilúziu spokojného života na Slovensku. 

Pokračovať v čítaní: “Žltý slon v mojej hlave”

Za lepšiu menštruáciu

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 28. apríla 2022

Vraj sa treba napojiť na svoju ženskú energiu. Tancovať, maľovať, klásť na telo (a vkladať si doň!) kryštály. Byliny orálne aj vaginálne. Prospešné má byť aj nosenie dlhých sukní, ktoré naše dolné energie prepájajú so Zemou. 

O viac či menej pochybné teórie a návody nie je núdza, všetky ale tak trochu vychádzajú z princípu, že jednoducho treba oslobodiť svoju vnútornú bohyňu. Vždy keď na mňa na internetoch vyskočí nejaká joni koučka, myslím na všetky ženy, ktoré zápasia s endometriózou, so syndrómom polycystických vaječníkov, s poruchami príjmu potravy alebo s iným problémom, ktorý ovplyvňuje hormonálnu rovnováhu. Keby tak len vedeli, že stačí pár minút brušného tanca naboso!

Pokračovať v čítaní: “Za lepšiu menštruáciu”

Patriarchát v plameňoch

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ ilustrovala ZUZANA ŠEBELOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 14. apríla 2022.

Bol jeden z teplých marcových dní, slnko svietilo, na oblohe ani oblak, vetrík pofukoval. A okolie nášho domu hodiny zaplavoval dym. Keď som preň v jednom okamihu z kuchynského okna nič nevidela, schytila som dieťa a vypochodovala som s ním von, aby som si to vydiskutovala so susedmi, likvidujúcimi v ohni všetko, čo u nich na záhrade neprežilo zimu. Najskôr ma ignorovali, čo ma vytočilo ešte viac, no potom sme konečne nadviazali kontakt! Zo susedových absurdných hlášok voľne vyberám: 

Pokračovať v čítaní: “Patriarchát v plameňoch”

Tvoja láska

napísala EVA MESZÁROSOVÁ ilustrovala ALICA BUJŇÁKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 31. marca 2022.

Vyťahujem ťa z vane a utieram ťa, dožaduješ sa pri tom objatia. Objímam ťa, ale necítim to, robím to len automaticky, som neprítomná. Moje myšlienky brázdia po osamelej vyprahnutej púšti, na ktorej práve stojím, sama, bez všetkých, len ja a moje problémy a všetky problémy sveta. Nezvládam to, ako sa mám vôbec na čokoľvek sústrediť?

Oáza v nedohľadne, vody málo, nevládzem kráčať, nevládzem už asi ani kričať. Veď nebuď taká patetická… Obliekam si nočnú košeľu a ty mi ju nadšene chváliš, hovoríš, ako mi pristane a aká som v nej krásna. Ďakujem ti, ale nevidím ťa, pred tebou aj za tebou je tá púšť a niekde uprostred ja. Ešte ma prosíš, že chceš pred spaním dokončiť jeden obrázok, ktorý mi kreslíš už druhý deň, potrebuješ tam ešte niečo vylepšiť, ešte to nie je úplne také, ako by si chcela. Vraj aby sa mi to naozaj páčilo.

Pokračovať v čítaní: “Tvoja láska”

Dni v pohybe

napísala GABRIELA BRESTIČOVÁ ilustrovala DENISA KOLLÁROVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 17. marca 2022.

„Už, už to posielam. Zajtra!“ Postupne si zarábam na to, aby si ma redakcia Kurníka blokla na všetkých sociálnych kanáloch. 
V hlave nosím perfektný text o bicyklovaní a slobode. Ako sa mi bežne stáva, kým by som to dostala do počítača, tak by sa to pretvorilo na text o niečom inom a o bicyklovaní by som napísala inokedy. Aj tak sa táto téma viacej hodí na leto, keď je teplo a pekne a je jednoduchšie začať najprv s krátkymi jazdami a postupne sa osmeľovať. Ísť za mesto, vyjsť do víkendovej premávky, začať na bicykli dochádzať do práce či do školy, ísť do prvej rakúskej dediny za hranicami alebo len tak zo srandy do Viedne, nech to trvá aj celý deň. 

Súhlasím sama so sebou. Perfektné. Zajtra vstanem skoro a ešte pred prácou dopíšem text. Redakcia Kurníka mi odpustí meškanie, ja si opäť potvrdím, že najlepšou inšpiráciou je stres. Jedným dychom oznámim, že mám aj ďalší text. Že ho treba len doklepnúť a hodí sa v čase, keď bude cez deň aspoň desať stupňov. „Stačí dopísať záver a mám to. Môžete s tým rátať.“ 

Pokračovať v čítaní: “Dni v pohybe”