Bábätko je v poriadku, maminka v prdeli

napísala MIRKA GÚČIKOVÁ
ilustrovala ANDREA KOPECKÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 20. júna 2019.

„Mamičky, nechcete sa odfotiť do mestského týždenníka s bábätkom?“ pýta sa žena z regionálnych novín a nakúka do každej izby na pôrodnici. Ženy v nočných košeliach, papučiach a županoch sa pomaly presúvajú na chodbu, asi na obed. Jedna s kanilou v ruke, druhá ledva chodiac po cisárskom, ďalšia si bolestivo sadá na stoličku. Všetky len mlčky krútia hlavou, že nie, ďakujem, fotiť sa nechcem.

Pri prvom pôrode ma prekvapilo popôrodné trápenie. Hovorili mi predtým ženy, ako bolí sťahovanie maternice? Že prsníky tiež bolia, keď sa nalievajú mliekom? Pokračovať v čítaní: “Bábätko je v poriadku, maminka v prdeli”

Odkiaľ fúka vietor?

napísala ZUZANA SOTÁKOVÁ
ilustrovala MICHAELA MIHALYIOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 13. júna 2019.

Honnan fúj a szél? Túto otázku som denne počula niekoľkokrát. Asi sa pýtate, čo to znamená. V preklade len otázku, odkiaľ fúka vietor. Ale znamená to aj, že som sa na týždeň výuky plachtenia vydala so šesticou Maďarov. Bol to krst morskou vodou a rosé fröccsom. A bolo to jedno skvelé rozhodnutie a kus slobody v pomerne zabehnutom živote.

Doma mám na pracovnom stole o kvetináč opretú pohľadnicu z Azúrového pobrežia. Je na nej akási zátoka. Na hladine mora sa zrkadlí slnko a jej stredom vedie ostrý rez. Nad modrou vodou sa rozprestiera rovnako žiarivo zafarbená obloha. Záplavu blankytu pretína tenký pás bieleho chumáčovitého oblaku. Pokračovať v čítaní: “Odkiaľ fúka vietor?”

Život v malom

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala MARTA PROKOPOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 6. júna 2019.

Mám rada život v malom, občasné úniky z každodenného absolútneho dostatku a dostupnosti, ísť lesom, nosiť si všetko potrebné na chrbte v batohu, nasťahovať sa na pár dní do auta, spať v ňom pri morskom pobreží, keď vonku zúrivo prší, variť na malom plynovom variči, striedať tri tričká.

Nechcem však písať o dobrodružnom živote, na to nemám právo, sú to skôr ojedinelé skúsenosti, vlastne som nebola nikde, nič som nevidela. Aj preto si to všetko stále romantizujem. Bývanie v maringotke bolo ako jeden z obrazov budúceho života vo mne prítomné odjakživa a stále sa na túto tému často zasnívam, Pokračovať v čítaní: “Život v malom”

Čím si? A čím by si byť chcela?

napísala JANA GOMBIKOVÁ
ilustrovala TENGER WORKS

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 30. mája 2019.

Na otázku čo robíš?, respektíve čím si? sa dá odpovedať rôzne. Najčastejšie však smeruje na naše povolanie a je to práve táto informácia, od ktorej očakávame, že sa dozvieme viac o človeku, ktorého sme práve spoznali. Sme však naozaj to, čo robíme? A prečo svoju spoločenskú užitočnosť často odvodzujeme práve od svojho povolania?

Nie je to tak dávno, keď nebolo bežné, aby ženy chodili do práce. To však neznamená, že nepracovali. Práve naopak, starostlivosť o deti a domácnosť bola spoločnosťou vnímaná ako plnohodnotná práca. Pokračovať v čítaní: “Čím si? A čím by si byť chcela?”

Ako sa má vaše panvové dno?

napísala VERONIKA PIZANO
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 23. mája 2019.

Vždy, keď vidím trampolínu, spomeniem si na roadtrip do pobaltských krajín, ktorý sme s manželom absolvovali ešte pred narodením našich detí. V lotyšskej Rige sme sa v jednom parku vrhli na trampolíny a skákali ako malé deti. Vtedy som ani netušila, že mám nejaké panvové dno. Lebo fungovalo bez problémov. Po troch tehotenstvách a dvoch vaginálnych pôrodoch sťahujem panvové dno už len pri pohľade na trampolínu a vyliezť na ňu si veru ani netrúfam.

Keď už som sa začala o svoje panvové dno zaujímať a starať, zistila som, že je to pomerne fascinujúci komplex svalov. Pokračovať v čítaní: “Ako sa má vaše panvové dno?”

Neviditeľní

napísala ALENA SABUCHOVÁ
ilustrovala VIKTÓRIA HORŇANOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 16. mája 2019.

O pár týždňov budem mať tridsať. Pred pár rokmi, povedzme pätnástimi, som si to nevedela celkom predstaviť. Tridsiatka bola pre mňa sci-fi, znamenala hranicu „hotových ľudí“, schopných stavať si domy a chodiť na rodičovské združenia, učiť svoje deti, že si treba umývať ruky a nejesť piesok. Chápete – naozajstná zodpovednosť za seba, účty aj iných, priestor mýliť sa dosť eliminovaný –, vtedy už predsa musíme vedieť odkiaľ a kam, vysokoškolský diplom a dobrá práca, veľké sobotné nákupy a ľudia, s ktorými už asi zosta(r)neme. Konkrétnejšie som to premyslené nemala, napokon načo, bolo to nepredstaviteľne ďaleko. Pokračovať v čítaní: “Neviditeľní”

Do roka a do dňa

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala ANDREA KOPECKÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 9. mája 2019.

Tak sme to nestihli. Podľa starého zvyku mala byť zo mňa do roka a do dňa od zásnub vydatá pani, dokonca je už na ceste aj dieťa, takže by sa dalo povedať, že sa brať musíme (ba čo viac, my sa v skutočnosti normálne chceme!), no svadba je stále v nedohľadne. A nie som z toho smutná.

Verím v manželstvo, v naplnené (!) spolužitie dvoch ľudí, až kým ich smrť nerozdelí. Možno je to naivné, no vyhovuje to mojej povahe a mojim potrebám, celý ten koncept mi dáva zmysel. Netvrdím však, že je to jediná prijateľná forma vzťahu, že tie, ktoré nie sú spečatené sobášom alebo nevydržia celý život, sú neúprimné a zbytočné. Alebo že každý potrebuje nájsť svoj osudový vzťah, prípadne sa orientovať na jeho hľadanie. Pokračovať v čítaní: “Do roka a do dňa”

Zo života s pomocnými kolesami

napísala LUCIANA
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 2. mája 2019.

Som žena. Vraj atraktívna, inteligentná s nádherným úsmevom. Mám však jednu maličkú odchýlku od ženy „bežnej“. Vyše 20 rokov sa pohybujem na svojom štvorkolesovom tátošovi, ktorý mi nahrádza nohy. Kamoším sa s jednou veľmi vzácnou chorobou, ktorá sa volá svalová dystrofia. Ako dieťa som navštevovala klasickú základnú školu s deťmi bez hendikepu, a tak som si ten svoj nijak zvlášť neuvedomovala. Pravda, boli isté obmedzenia, napríklad že som mala voľnú hodinu cez telesnú, prípadne cez chémiu, ktorá sa učila v učebniach na poschodí, a tak som to brala skôr ako devízu.

Až oveľa neskôr som si začala uvedomovať všetky bariéry, s ktorými sa stretávam dodnes. Pokračovať v čítaní: “Zo života s pomocnými kolesami”

O hľadaní tej pravej (kamarátky)

napísala VERONIKA PIZANO
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 18. apríla 2019.

Ovplyvnená americkými seriálmi a filmami som väčšinu tínedžerských rokov žila v predstave, že každé dievča by malo mať svoju najlepšiu kamošku, ideálne aj dve až tri. Mať svoju nerozlučnú skupinu, s ktorou by som sa delila o všetky útrapy, strasti, zamilovanosti. Keďže som však najlepšiu kamarátku v takom zmysle nemala, neraz som si hovorila, či som v tomto vôbec normálna, a pridávala som si tak ďalšiu neistotu už k tomu tradičnému množstvu pochybností, ktorými si tínedžerka prechádza.

Rodina, odtiaľ-potiaľ
V detstve som sa často utiekala k svojim sesterniciam a bratrancom, bola som hrdá na to, že máme veľkú rodinu, keďže moja mama má deväť súrodencov. Pokračovať v čítaní: “O hľadaní tej pravej (kamarátky)”

#Plantlovers

napísala ZUZANA KOMAROVÁ
ilustrovala LUCIA ŽATKULIAKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 18. apríla 2019.

Je nedeľa a ja práve absolvujem svoju pravidelnú zalievaciu obchádzku bytu – v jednej ruke fľaša s odstátou vodou a v druhej rozprašovač. Prídem, skontrolujem, polejem, postriekam. Túto činnosť zopakujem presne 39-krát (rozumej počet rastlín, ktoré potrebujú pravidelnú zálievku).
Môj instagramový profil obsahuje zhruba 16 fotiek, ktoré síce nie sú otaggované #plantlover, #urbanjungle, #girlswithplants či #plantstagram, ale dá sa z nich usúdiť, že ja a rastliny nemáme voči sebe ľahostajný vzťah.

Túto neľahostajnosť vídam v pražských hipsterských aj nehipsterských štvrtiach všade naokolo už dlhý čas, a síce je to prenádherný pohľad pozorovať novodobé kvetinárky prekladať cementové kvetináče či viazať kytice z eukalyptových listov a alstromérií, no nedá mi nezamýšľať sa a neanalyzovať celú túto kvetinovú situáciu. Pokračovať v čítaní: “#Plantlovers”

My a rodičia

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala DENISA KOLLÁROVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 11. apríla 2019.

Vývoj vzťahu s rodičmi – toho môjho aj všeobecne – je pre mňa veľká vec. Pamätám si na detské porovnávačky, kto má akých rodičov, v ktorej rodine je prísnejšia mama a kde otec, a hlavne, čo všetko nám dovolia – chodiť neskoro spať, pozerať filmy večer v telke, jesť sladkosti pred obedom, nosiť zo školy aj iné známky ako jednotky. Najväčšia frajerina boli benevolentní rodičia, čo toho veľa nevyžadovali a neriešili. Potom sa to zmenilo na veľké preteky, čo všetko si môžeme dovoliť my voči nim, kam až zájsť, posúvať hranice drzosti, podráždenosti, hnevu, výčitiek. Najtrápnejšie na svete bolo to, čo je teraz vzácne a robí mi radosť – niekam s rodičmi ísť. V tomto vzťahu prechádzame od fázy absolútnej odkázanosti a závislosti cez obdiv, postupné odpútavanie sa, vzburu, definitívne osamostatnenie sa až k rovnocennému vzťahu dospelých ľudí. Pokračovať v čítaní: “My a rodičia”

Oblečenie vytvorené s láskou. Ale pre čie telá?

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala MICHAELA ISTOK AHONEN

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 4. apríla 2019.

Plus size fashion (alebo móda pre nadmerné veľkosti) je jedným z aktuálnych módnych trendov. Ženy čoraz hlasnejšie protestujú proti nedostatočnému zastúpeniu rôznych tiel v ponuke a komunikácii odevných značiek. Aj vďaka tomu sa v lesklých magazínoch a na sociálnych sieťach objavuje čoraz väčšia pestrosť ženských tiel, ktoré nám ukazujú, že krásna, štýlová, úspešná, milovaná či zdravá môže byť každá žena bez ohľadu na to, koľko vážiBody positive prístup oslavuje každé telo, zároveň sa však jeho prenikanie do módneho biznisu nezaobíde bez problémov. Najčastejšie ide o podobne povrchný prístup, s akým módne značky simulujú šetrný prístup k prírode v podobe green washingu – rýchlej záplaty na aktuálnu spoločenskú požiadavku. Pokračovať v čítaní: “Oblečenie vytvorené s láskou. Ale pre čie telá?”