Krásny pôrod?

napísala GABKA KOŠČOVÁ ilustrovala KRISTÍNA BABULIČOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 23.novembra 2023.

Strach z pôrodu si v sebe nesiem celý život. Na svet som prišla cisárskym rezom, no v čase, keď rodila moja mama, nešlo o nič výnimočné. Narodila som sa tesne pred tým, ako vyvrcholila Nežná revolúcia, a len týždeň po tom, čo moja mama oslávila osemnáste narodeniny. S mladou tehotnou slečnou sa v časoch socializmu nikto nemaznal. „Nehoda“ pri sexe, hanba, ale aj pôrod a následná výchova dieťaťa na nej zanechali nemalé stopy a traumy. Tie veľmi pomaly a nenápadne prenášala aj na mňa. Vyvolávala vo mne pocit, že pôrod je niečo, čo proste musí každá žena vydržať a prežiť. Paradoxne však bola presvedčená o tom, že priviesť na svet dieťa cisárskym rezom predstavuje jednoduchší a menej bolestivý variant. A nebola jediná, od ktorej som to v priebehu rokov počúvala. 

Pokračovať v čítaní: “Krásny pôrod?”

Budúcnosť futbalu je v ženskom rode

napísala SIMONA HASLER-KROVINOVÁ ilustrovala KATARÍNA ILKOVIČOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 9.novembra 2023.

S bratom sme vyrastali na slepej ulici neďaleko družstva. Počas detstva to malo veľa výhod. Len zriedkakedy sem zablúdilo auto hľadajúce neďaleký salaš alebo cestu na kúpalisko. A tak sme na ulici okrem iného hrali s partiou futbal od jari až do konca jesene.

Odratú futbalku sme nespočetne ráz prekopli na susedkine cyklámenové, biele či žlté astry. Jej záhrada ihrala všetkými farbami. Strarostlivo si pred nami zamkýnala bránu. Za loptou sme k nej preliezali cez špicatý plot a niekedy si pri kradnutí nezrelých čerešní natrhli gate. Keď sme boli deti, nadávala nám za to. Keď zostarla, prosila nás, aby sme si padajúce čerešne obrali. Vtedy sme už o ne nemali záujem. 

Pokračovať v čítaní: “Budúcnosť futbalu je v ženskom rode”

Generácie ticha

napísala KATARÍNA POLIAČIKOVÁ ilustrovala MARTU

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 26. októbra 2023.

Aké najdlhšie ticho zažila slovenská rodina? Boli to mesiace, roky, alebo storočia? 
Otec mojej mamy sa s ňou nerozprával sedem mesiacov. Presne tak dlho, odkedy sa dozvedel, že je tehotná, až po moment, kým ma porodila. Jednoducho nesúhlasil s jej rozhodnutím stať sa slobodnou matkou. Svoju nevôľu nevedel vyjadriť inak ako urazeným mlčaním. Neviem si predstaviť, aké ťažké to pre ňu bolo. Obzvlášť keď žila s rodičmi v jednej domácnosti. Ako veľmi jej vlastné pocity, stres z tohto radikálneho odmietnutia najbližšej osoby prenikli do môjho, ešte len vznikajúceho tela, v období, ktoré si v racionálnej rovine nemôžem pamätať? Keď ma mama nakoniec priniesla z pôrodnice domov a položila na kuchynský stôl, môj dedo pri pohľade na mňa úplne „roztál“ a potom ma už len ľúbil. Našťastie.

Pokračovať v čítaní: “Generácie ticha”

Zmrazený čas

napísala DANIELA ČEPČEKOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 12. októbra 2023.

Som obdarená životom už takmer tridsaťdeväť rokov. Vychovaná som bola v prostredí, kde predstava, že stretnem toho pravého, bola súčasťou nepísaného zoznamu hodnôt. Sama som snívala o tom, že spoznám muža, ktorý sa do mňa zamiluje, vezme si ma, a ešte kým budem mať tridsať, založíme spolu rodinu. Tieto podvedomé vzorce ma chtiac-nechtiac viedli do nefunkčných partnerských vzťahov. Doma som počúvala rady, že musím niečo vydržať, musím ustúpiť, že sa musím zmeniť a tak podobne. Hlavne, aby som splnila ďalšiu úlohu na zozname, veď predsa keď sa vydám a budem mať deti, až vtedy budem naozaj šťastná a môj život bude naplnený. Konečne budem pre spoločnosť niečo znamenať. Ale pozor, čas neúprosne beží! 

Pokračovať v čítaní: “Zmrazený čas”

Je normálne mať strach z nájdenia práce?

napísala MIRKA GALASOVÁ ilustrovala KATARÍNA HUTNÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 28. september 2023.

Uvedomujem si, že slovo „normálne“ je už trochu sprofanované množstvom tlačoviek a billboardov, ale v tomto prípade to inak nejde. Som v produktívnom veku. Nie som hlúpa (áno, Dunning-Kruger mi beží na pozadí). Mám rôzne pracovné skúsenosti. Dokonca pár slušných vedeckých výstupov. Viem riešiť problémy aj kritické situácie. Napriek tomu mám strach nájsť si prácu. 

Pokračovať v čítaní: “Je normálne mať strach z nájdenia práce?”

Na počiatku bolo vrece

napísala SIMONA HASLER-KROVINOVÁ ilustrovala DITA STUCHLÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 14. september 2023.

Spomínam si na svoj prvý batoh. Na malý ružový ruksačik s olupujúcou sa podobizňou Tatka Šmolka. Bol vyrobený zo šuštiakoviny podobnej dáždnikom. Počas daždivých dní mi pri dotyku s ním zostávala na prstoch a dlaniach farba v podobe drobných čiastočiek. Asi ako sedemročná som imitovala útek z domu. Zbalila som si doň obľúbenú mikinu, pár talizmanov a predstavovala si, ako kráčam cez monotónne polia deliace našu dedinu od okolitých miest. Tam sa moja fantázia skončila. Zimomriavky navodené príjemným pocitom dobrodružstva zostali. 

Pokračovať v čítaní: “Na počiatku bolo vrece”

Zbližovanie sa v odcudzení

napísala LESANA HODEK ilustrovala ZUZANA BARTOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 17. augusta 2023.

Po takmer troch rokoch od narodenia nášho dieťaťa sme s mužom dostali priestor, aby sme sa mohli navzájom venovať sebe – bez toho, aby sme tlačili kočík alebo riešili bežné prevádzkové veci. Stalo sa to v období, keď už sme sa doma správali len ako spolubývajúci, ktorí si síce vedia pokecať, ale chýba medzi nimi hlbšie prepojenie. To viedlo k častému nepochopeniu a hádkam. Ako sa nám to vlastne mohlo stať? Prečo sme počas tých troch rokov neprikladali väčšiu dôležitosť tomu, v akom stave je náš vzťah? 

Pokračovať v čítaní: “Zbližovanie sa v odcudzení”

Neklopať a vydržať

napísala SOŇA GREGOROVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 3. augusta 2023.

Nepovedal priamo, že sa už neuvidíme, je mi to však jasné. Ukázalo sa, že to bol omyl, skúsili sme všetko, nemá mi viac čo ponúknuť. Podal mi ruku, poprial všetko dobré. Keď mi bude zle, keď to budem potrebovať, mám zavolať.

Fakt mi je to ľúto. Vkladala som nádeje do toho, že to bude konečne niekto, kto mi pomôže, kto sa o mňa postará. No nebol to ten pravý. A tak musím hľadať ďalej. 

Reč je o lekárovi, ktorý to so mnou vzdal. Môj opis situácie je možno nepatričný a na racionálnej úrovni tomu rozumiem a nikomu nič nezazlievam, som vďačná za všetku snahu. S mojím prežívaním týchto okolností je to však horšie, cítim jemnú porozchodovú prázdnotu a beznádej.

Pokračovať v čítaní: “Neklopať a vydržať”

Stalker

napísala OLÍVIA STRELKOVÁ ilustrovala TENGER

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 20. júla 2023.

Koncom mája uplynulo šesť rokov od záverečného rozhodnutia súdu v mojom prípade. Keď spomínam na to dlhé (tiež vyše šesťročné) obdobie, ktoré mu predchádzalo, často sa v myšlienkach pozastavím nad tým, že aj keď to celé trvalo pridlho, mala som zrejme obrovské šťastie. Len v rámci mojej sociálnej bubliny viem o troch ženách, ktoré čelili nebezpečnému prenasledovaniu. Nepoznám však a ani som zatiaľ nepočula o nikom, koho prípad by sa na Slovensku dostal pred súd a skončil sa v prospech prenasledovanej osoby.

Pokračovať v čítaní: “Stalker”

Nebáť sa pôrodu

napísala RIA GEHREROVÁ ilustrovala BESSA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 6. júla 2023.

Často som to hovorila ako vtip: deti budem mať až vtedy, keď vymyslia, ako si ich môžem vypestovať v záhrade. Tak by to predsa bolo oveľa príjemnejšie, vypiplať si v záhone neďaleko domu malého Janka Hraška. V bezpečnej vzdialenosti od môjho tela a zdravia.
Keď som minulý rok robila pre Denník N rozhovor s gynekológom Jozefom Záhumenským, spomenul v ňom, že v budúcnosti bude v pôrodníctve témou umelá maternica. Pamätám si, ako som si okamžite predstavila scénu z Matrixu, v ktorej vo veľkých vakoch naplnených vodou pestovali ľudské bytosti.
„Umelá maternica, v ktorej by bolo možné vynosiť dieťa?“ spýtala som sa nadšene. To je predsa to, na čo čakám. Odpoveď ma však nepotešila. „To je ešte ďaleko,“ povedal gynekológ.
Dokelu.

Pokračovať v čítaní: “Nebáť sa pôrodu”

Opakovanie nie je matka múdrosti

napísala KATARÍNA BODAMSKÁ* ilustrovala DITA STUCHLÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 22. júna 2023.

Nasledujúci príbeh je o mojom vlastnom a individuálnom vnímaní mojej obsedantno-kompulzívnej poruchy, nie som terapeutka ani nemám vzdelanie v tomto smere. Odborné zdroje pomoci nájdete na konci textu.

… raz dva tri, raz dva tri, raz dva tri, raz dva tri… opakujem si a snažím sa veriť, že mi to pomôže. Moja prvá spomienka týkajúca sa kompulzívneho konania siaha na chatu, kde ma mamina upozorňuje, že sa stále pozerám do rohu. Zvykla som takto žiadať boha o prepáčenie, aby mi odpustil moje hriechy. Prepáč, prepáč, prepáč, prepáč. Vždy štyrikrát.

V dvadsiatich rokoch som mala svoju prvú veľkú krízu. Nevedela som držať ani vidličku zo strachu, že mi ublíži, a červená farba bola v miestnosti zakázaná. U milosrdných bratov mi stanovili diagnózu OCD.  Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD) predstavuje vzorec nechcených myšlienok a strachov (obsesií), ktoré človeka vedú k opakovanému správaniu (kompulziám). Tie zasahujú do každodenných činností a spôsobujú značné utrpenie. Je to bežné a chronické duševné ochorenie. Predpísali mi naň lieky a chmeľový čaj. Pomohlo na chvíľu. Na upokojenie som si púšťala Kings of Convenience. Bola som hlavne zmätená, nevedela som, čo sa so mnou deje, a pomoc som hľadala všade, kde sa dalo:

Pokračovať v čítaní: “Opakovanie nie je matka múdrosti”