V zajatí hnevu

napísala ALEXANDRA JUST ilustrovala ZUZANA ŠEBELOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 10. júna 2021.

„Hnev a jazyk drž na uzde.“ 
slovenské príslovie

Trieskam dverami a rýchlo zbehnem po schodoch, ledva triafam kľúč do zámku od bráničky, zaplesnem ju za sebou, ale nechám odomknuté. Neviem, kam idem. Automaticky sa napojím na zvyčajnú trasu, kadiaľ chodíme s dcérou každé ráno do škôlky. Tvár mi horí v hneve, som úplne červená od revu. Mám nutkanie niekomu zavolať, ale neurobím to, neviem ani, čo by som povedala. Je to stále to isté dokola. Tento druh manželských konfliktov, ktoré ma dokážu takto rozhodiť, má zväčša rovnakú schému, je to veľmi predvídateľné. Naučiť sa napätú situáciu zvrátiť a nenechať zájsť do extrému mi ešte stále (evidentne) nejde. Jednou z vecí, ktoré som sa snažila si osvojiť, je odísť z tej situácie (to šlo) v správny moment (tam mám značné medzery). 

Pokračovať v čítaní: “V zajatí hnevu”

Starostlivosť o kurník

napísala EVA LAVRÍKOVÁ ilustrovala TERÉZIA FILLOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 27. mája 2021.

Na chvoste má kohút perá jagavo tmavé. Na slnku hádžu odlesky všetkých odtieňov od kovovozeleného až po čierny, zamykajú kúsok nepolapiteľného krásna na nepravdepodobnom mieste – v kurníku.

Mám rada, keď sa kohút skoro ráno rozkikiríka, vo chvíli, ktorá je ešte šťavnatá vlhkosťou noci, ale už ňou presvitá nový deň. Neprekáža mi, keď ma prebudí, spánok mám aj tak nespoľahlivý, omnoho častejšie popretŕhaný vzruchmi svojho vlastného vnútra ako tými vonkajšími. Pomaly vstávam, obúvam si gumáky, vychádzam pred chalupu. V neochotnom brieždení sa mihnú dve huňaté šmuhy a už sa mi so vztýčenými chvostami obtierajú okolo nôh. Mačky pýtajú žrať. Skloním sa k nim, dobre mi robí toto pravidelné zvítanie, ich pozornosť. Prechádzam ku kurníku, sliepky jedna po druhej vyletúvajú do nového dňa, rovnajú si perie. Prihováram sa im. Keď ma zaregistrujú, neomylne ku mne zamieria, poznajú tento ranný rituál. Vedia, že s gazdinou prichádza takto zrána aj zrno, výmenou za vajíčka, dokonalé vo svojej komplexnej jednoduchosti. Takto sa o seba staráme, v tej všednej vzájomnosti je aspoň na okamih všetko šťastie sveta.

Pokračovať v čítaní: “Starostlivosť o kurník”

Päť rokov v Kurníku

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala MARTU

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 13. mája 2021.

Keď sme si na jar 2016 so Soňou vymenili prvých pár mailov s náčrtmi newslettra, netušili sme, čo vlastne robíme. Páčilo sa nám dostávať do emailu svieže kúsky feminizmu (RIP Lenny Letter) a zdalo sa nám, že v slovenskom mediálnom priestore by sa také zišli tiež. Obe sme už písali všelikde po internete a pokračovať „vo vlastnom“ bolo takmer prirodzeným krokom. Začiatky boli patrične kostrbaté – obava z „preháňania“ s tým feminizmom (a neistota, čo to vlastne znamená), lafjstajlové lákadlá, túžba napriek vlastným obmedzeným obzorom pokryť všetko, čo kedy žena môže zažiť… A v neposlednom rade sme sa stále ešte učili písať (vlastným hlasom). V obklopení komerčných magazínov sme však boli silne motivované hľadať a vytvárať iné prístupy. Pri listovaní vtedajšou produkciou pre ženy sa vo mne miešal zvláštny pocit hrdého outsiderstva, že toto vôbec nie je o mne a mojom živote. A Kurník bude not like other girls, my sme iné, odlišné a lepšie než bežné ženské (magazíny, osoby, konverzácie…). 

Pokračovať v čítaní: “Päť rokov v Kurníku”

Nevďačná dcéra

napísala ZINA FALKOVÁ* ilustrovala KLAUDIA MORAVČÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 29. apríla 2021.

Občas si myslím, že mnohí naši známi ľutujú moju mamu, pretože má takú nevďačnú dcéru, ako som ja. Obvykle mi je ukradnuté, čo si o mne ľudia myslia, niekedy však mám potrebu vysvetľovať, prečo je to tak.

Na prvý pohľad sme vždy museli vyzerať ako normálna rodina zo strednej triedy. Dvaja rodičia, dve deti. Naši sa brali krátko predtým, než som sa narodila, a sú spolu dodnes. Nezažila som v rodine vážne zdravotné problémy, alkoholizmus, neveru ani rozchod rodičov. Hoci sme neboli žiadni boháči, mali sme vždy všetko potrebné. Chodili sme na dovolenky v lete i v zime, dostala som možnosť študovať školy podľa svojho výberu.

Napriek tomu som sa ako dieťa nikdy necítila byť šťastná. A pritom by mi ako obyčajnému sídliskovému dieťaťu deväťdesiatych rokov bolo bývalo ku šťastiu stačilo tak málo…

Pokračovať v čítaní: “Nevďačná dcéra”

Praskáme vo švíkoch

napísala BEATA BABIČOVÁ ilustrovala SAŠA BURICOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 15. apríla 2021.

Prvé výročie pandémie brnklo na moju melancholickú strunu a ja som sa rozhodla bilancovať. Rok s pandémiou bol pre mňa ďalším rokom single života, avšak randenie nabralo na intenzite.

Prebudenie

Minulé leto, počas krátkeho uvoľnenia pandemickej medzihry, som si uvedomila, že sa potrebujem viac socializovať. Konkrétne, že potrebujem niekoho spoznať. Podarilo sa mi navštíviť zopár kultúrnych podujatí, párkrát som vyliezla zo svojho brloha na kávu či limonádu na terasu do mesta. Najčastejšie ma však prevalcovali moje introvertné zvyklosti a zakotvila som v parku na lavičke s rozčítanou knihou, čo ako spôsob nadviazania nových známostí nemôžem odporúčať. Jedine v prípade, ak ste oslnivo nádherná a prihovorí sa vám obdobne vyzerajúci okoloidúci.

Pokračovať v čítaní: “Praskáme vo švíkoch”

Triezvy pohľad na pandémiu?

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 1. apríla 2021.

Pandémia je ešte primladá na to, aby sme zvýšený výskyt závislostí vedeli potvrdiť na základe jednoznačných dát. V istej miere to ale vnímame všetci – zvýšený stres, neistotu, úzkosť, nudu, beznádej, osamelosť… O špecifickom dopade pandémie na ženy nehovoriac. Nevyhnutné protiepidemické opatrenia zároveň obmedzili mnohé spôsoby, ako tieto pocity spracovať a pocítiť úľavu. Prirodzene teda viac siahame po tom, čo je doma – napríklad alkohol. Pre mnohých ľudí tak práve toto obdobie môže byť časom, keď takéto sebamedikovanie prekročí zdravú mieru. 

Pokračovať v čítaní: “Triezvy pohľad na pandémiu?”

Ďaleko-blízko

napísala MIRKA URBANOVÁ ilustrovala DITA STUCHLÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 18. marca 2021.

V piatok večer si klasicky sama doma rozpúšťam v kúpeli love boat bombu od priateľa, ktorý je odo mňa opäť raz vzdialený približne 60 kilometrov. Vzdušná čiara je jedna vec, no okrem toho nás delia jedny štátne hranice, ktoré pociťujem od marca 2020 s novou intenzitou. Ako sa voňavá loďka rozpúšťa a voda sa postupne zafarbuje naružovo, rekapitulujem si svoj nedávny aha-moment: mám tesne pred tridsiatkou a tri z mojich formatívnych vzťahov boli z veľkej časti vzťahmi na diaľku. Veta, ktorú čítate teraz, slúži na rýchle precítenie rozličných uhlov pohľadov a súdov, na súcitné povzdychnutie alebo pohŕdavé odfrknutie s poznámkou to neni poriadny vzťah, alebo pre vzácne plynulé presunutie sa k nasledujúcej vete bez hodnotenia. 

Pokračovať v čítaní: “Ďaleko-blízko”

Rozíď sa so mnou. Zn.: Poriadne

napísala MIRKA URBANOVÁ ilustrovala SOŇA FLAJŽÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 4. marca 2021.

Ak si už rozhodnutý, daj mi trochu času, aby som pochopila, že s nami niečo nie je v poriadku. Nenechaj ma však ani pridlho čakať. Nehraj to (predo mnou a pred ostatnými) na dokonalý pár do poslednej chvíle. Otázky o našom konci potom budú bolieť ešte viac. Nie je to iba o tebe, o tvojom rozhodnutí, vo vzťahu sme predsa (minimálne) dvaja. Ale ak si sa už rozhodol, tak skús to, čo nás rozdelilo, verbalizovať, aby si to vedel vysloviť nahlas, veď na to máš aj slovnú zásobu, aj intelektuálnu výbavu. Pokojne si to predtým niekam napíš, nech to vidíš modré na bielom. Definitívne. Aspoň trochu sa posnaž, nemusí to byť úvaha na úrovni hosťujúceho terapeuta v populárnej talkshow. Skús vybrať niečo pravdivé a skutočné, čo bude pravdepodobne rezonovať aj vo mne. Tá hodnota, ktorá je pre teba zásadná a na ktorú ja jednoducho zvysoka kašlem. Tá mrzkosť, ktorá ťa ničí a otravuje a nevieš ju prehltnúť. Alebo tá nekonečná nuda, čo sa k nám vkradla po honeymoon phase, lebo sme perfect match vlastne iba fyzicky. Alebo mi povedz o Nej, o tej Druhej, ktorá bude možno už zajtra tvojou Prvou a jedinou. Možno som si to všimla aj ja. 

Pokračovať v čítaní: “Rozíď sa so mnou. Zn.: Poriadne”

Koža na pohľad, pohľad na kožu

napísala ALEXANDRA JUST ilustrovala KLAUDIA MORAVČÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 18. februára 2021.

Pohľady zblízka

Som zvyknutá, že moja pleť je extrémne citlivá. Ako dieťa som mala na lícach suchú, trochu zhrubnutú kožu, akoby krupičku. Nespomínam si, že by som to príliš vnímala, začala som si to uvedomovať asi až v škole. Pamätám si, že som hrozne ľahko očervenela, moje líca citlivo reagovali na pozornosť druhých, často som sa pýtala kamarátok, či som červená. Ak som videla, že si niekto skúmavo obzerá moju tvár z menšej vzdialenosti, ihneď som stresom spustila vlnu červene, ktorá sa mi rozliala po tvári. (Áno, som skôr introvertka.)

Pokračovať v čítaní: “Koža na pohľad, pohľad na kožu”

Akú chcem počúvať raperku

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 4. februára 2021.

Chcem, aby mala najtučnejšie reťaze, najrýchlejšie fáro. Nevieš, či sa viac leskne jeho kapota alebo hrude komparzistov vlniacich sa okolo. Zároveň chcem, aby sa vykašľala na ligotavé rekvizity, bola suverénna bez všetkých tých žánrových klišé. 

Chcem, aby bola nasratá. Chcem tiež, aby ti ukázala feminizmus s priateľskou tvárou. Chcem, aby sa nebála nálepky man-haterka. Chcem, aby ti vysvetlila, že ten hejt nie je namierený voči mužom, ale podmienkam, ktoré sme si tu vytvorili spoločne. Že to ubližuje aj tebe.
A že stačilo. 

Pokračovať v čítaní: “Akú chcem počúvať raperku”

Našla sa dcéra pre mamu

napísala VERONIKA HUDECOVÁ ilustrovala BESSA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 21. januára 2021.

(Voľné pokračovanie článku Hľadá sa rodič pre dieťa)

Jedného dňa som prišla na oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže, aby som si pozrela spis svojej budúcej dcéry. Rozhodla som sa pre ňu hneď, ako som uvidela fotku. Informácie z podrobného spisu som ale analyzovala, aj keď som už v skutočnosti rozhodnutie spravila. Išla som však akoby zámerne od poslednej strany spisu a ako poslednú informáciu som vlastne čítala tú, ktorá mala byť prvá – meno triapolročného dievčatka, ktoré býva u profesionálnej rodiny na východe Slovenska. Zovrelo mi žalúdok. Rok predtým sa mi sníval sen o dievčatku s rovnakým menom – Tamara. Hneď nato som sa však dozvedela, že o skutočnú Tamaru má záujem ešte jeden pár, priamo z Prešova. Znovu mi zovrelo žalúdok, ale vravím si, veď dobre, možno jej budú lepšími rodičmi. Sú dvaja a nie sú tak ďaleko. Uvidíme. 

Pokračovať v čítaní: “Našla sa dcéra pre mamu”

Sama (sebou)

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala ANDREA KOPECKÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 7. januára 2021.

V zime sa mení svetlo aj vzduch, ktorý vdychujem. Idem hlbšie. Chcem byť medzi stromami, ale zem nepustí, blato si vyžaduje moju pozornosť tu dole, mľaskavo ma priliepa k zemi. Dobre teda.

Toto obdobie vonia drevom a dymom, odnášam si kúsky so sebou do mesta. Vo vlasoch, vo svetroch aj v rúškach, bobuľky z lúk zatúlané v ponožkách. Domáce bylinkové čaje, džemy, trnky rovno z omrznutých kríkov. Teplo, ktoré si sama vyrobím, prebudenie ľadovým prameňom. Rozplývam sa v lahodnosti tohto zážitku, rozdielnosť od môjho bežného života je oslobodzujúca. Myslím však, že by mi časom chýbal – aj teraz sa už teším, keď si umyjem vlasy a zbavím sa neustáleho povlaku hliny, popola, zabudnutého peľu a prachu. Oprášim zo seba dotyk so zemou.

Pokračovať v čítaní: “Sama (sebou)”