Najkrajšie obdobie v živote ženy?

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 21. marca 2019.

Tehotenstvo nie je choroba, ale môžem vám povedať, že dobre sa teda necítim. Aj práve teraz – dnes nie je dobrý deň, nebol ani včera, naposledy možno pred týždňom ma nič nebolelo, neťahalo, vládala som, mohla som sa bez problémov najesť, dalo sa zabudnúť na to, že som tehotná, a myslieť na niečo iné.

Čakala som, že po miliónoch rokov evolúcie to bude jeden perfektne vyladený bezproblémový proces, pri-ro-dze-ný pre ženské telo, no realita ma celkom zaskočila. Na jednej strane je aj pre mňa nesmierne fascinujúce, na úrovni zázraku, že z dvoch mikroskopicky malých buniek sa v mojom tele formuje nový samostatný život, teším sa, že je toho schopné a zvláda to. Pokračovať v čítaní: “Najkrajšie obdobie v živote ženy?”

Tehotná dňom i nocou

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala DENISA KOLLÁROVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 7. februára 2019.

Zobudila som sa o štvrtej ráno plná úzkosti. Nedarilo sa mi opäť zaspať, a tak som v hlave začala rozmotávať klbko trápení, vecí, ktoré nefungujú, všetkého, čo treba vyriešiť. Akoby sa to nadránom v stave bolestivej bdelosti dalo, všakže. Zastavila som sa až pri udalostiach spred týždňa, pri momente, keď som sa doktora spýtala, či sa už dá určiť pohlavie dieťaťa v mojom bruchu.

Doposiaľ bolo pre mňa tehotenstvo najmä fyzickou záležitosťou. Iste, dostavili sa aj emócie, a celkom silné, no aj počiatočnú neistotu a strach počas tých pár dní od dvoch čiarok na tehotenskom teste po prvý ultrazvuk, aj nečakaný pobyt v nemocnici vždy rýchlo prehlušil zenový pokoj. Pokračovať v čítaní: “Tehotná dňom i nocou”

O strachu

napísala JANA H. HOFFSTÄDTER
ilustrovala han

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 31. augusta 2017.

Neviem, či existuje na svete väčší bojko, ako som ja. Som posraná z toľkých vecí, že si niekedy nahováram, aká som vlastne silná žena. Dokážem čeliť toľkým strachom a neumrieť pri tom.

V skutočnosti im ale čeliť nedokážem. To by totiž znamenalo, že sa ich viem zbaviť, že sa nimi nenechám ovládať, že pokojne zaspávam. A to sa nie úplne deje. Moje strachy tu so mnou neustále sú, nikam nemiznú, naopak, množia sa a ja som neumrela len preto, lebo si to nemôžem dovoliť. Ešte chvíľu totiž musím žiť. Pokračovať v čítaní: “O strachu”