Mama chodí do práce

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 8. novembra 2018.

Púšťam sa na neznáme územie. Jediné, čo mám, je nejasná detská spomienky, ako plačem v jasliach. Plakala som však ešte aj na začiatku školského roka v tretej triede, takže neviem, nakoľko je to relevantné a svedčiace o psychickej ujme dieťaťa z jeho odloženia.

Potom je tu už len predstava toho, aké to asi musí byť náročné. Porodiť dieťa. Vychovávať ho. Byť s ním doma. Zažívať izoláciu. Nespať. Nemať peniaze. Vrátiť sa do práce alebo si hľadať novú. Frustrácia. Viac už s dieťaťom nebyť doma. Stres. Zodpovednosť. Vlastné potreby. Potreby všetkých naokolo. Dedlajny. Krik. Krupicová kaša a excelovské tabuľky. Očko na pančuche.

No po tom, ako som sa na návrat k pracovnému životu spýtala priamo matiek, sa k mojej predstave pridalo aj presvedčenie, že sa to nejako predsa len dá zvládnuť. Pokračovať v čítaní: “Mama chodí do práce”

Kto verí poverám?

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 27. septembra 2018.

Viem o tom málo. Ale keď som vedela ešte menej ako dnes a téma poverčivosti sa mi povaľovala v myšlienkach, došla som k ráznemu odsúdeniu a výsmechu – ľudí, kultúry, tradícií. Dnes už predsa máme bohaté vedecké poznatky, dostupné vzdelanie, zdravotníctvo, možnosť výberu profesijného smerovania, môžeme viesť dobrý život bez toho, aby sme sa museli spoliehať na priazeň nadprirodzených síl a chrániť sa pred ich vrtochmi. Dodržiavanie rituálov sa zdá byť spiatočnícke, obmedzujúce, ba môže byť dokonca škodlivé. Sme predsa inteligentné bytosti žijúce vo veku pokroku, môžeme sa spoľahnúť na technológie, všetko sa dá vyriešiť logikou, chce to chladnú hlavu, analytické uvažovanie. Rácio, rácio!

Ako som tak v myšlienkach hubila prekonané prejavy zastaraného prístupu, života predkov, postupne mizli aj rozprávky, folklór, magický realizmus, preč bolo deväť chodov štedrej večere. Pokračovať v čítaní: “Kto verí poverám?”