Koľko z tela okrem hlavy vlastne máš?

napísala ZUZANA BOROŠOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 18. januára 2024.

Počuli ste už o „vypnutom tele“? U mňa to spôsobovalo pocity, ako keby som neexistovala v priestore. Vypnuté telo napríklad znamená, že keď som sa pokúšala spraviť meditáciu zameranú na okolie srdca, rozbolelo ma, až som myslela, že dostanem infarkt. Asi som tak veľmi uzavrela pocity vychádzajúceho z tohto orgánu, až sa takmer úplne zablokoval. Vzťah s vlastným telom sa mi však mení, objavujem srdce a tichý hlas intuície vychádzajúci z neho aj uvoľnený priestor okolo chrbtice po každodennom pozdrave slnku z jogy. Objavujem ľahkosť v kroku pri pravidelných prechádzkach, ideálne osamote v lese. Kráčať, odstresovať sa. 

Pokračovať v čítaní: “Koľko z tela okrem hlavy vlastne máš?”

To najlepšie z Kurníka 2023

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 21. decembra 2023.

Milé a milí,

hlásime sa vám poslednýkrát v tomto kalendárnom roku, a preto si dnes dovolíme trochu bilancovať. Rok to bol totiž naozaj poriadny! Prvýkrát sme sa odhodlali rozvinúť to čaro, ktoré predstavuje toto naše newslettrové puto, do čohosi prekračujúceho rámec internetu. A naša narodeninová oslava v máji bola presne taká, ako sme dúfali. Spoločne strávený čas na vôbec prvom kurníkovskom podujatí, prenos úžasnej tvorby našich ilustrátoriek do fyzickej podoby a slová i sumy podpory v crowdfundingovej kampani sú veľkou satisfakciou pre našich viac ako sedem rokov práce. 

Bol to rok nielen oslavný, ale aj prelomový pre to, ako v Kurníku fungujeme. Od začiatku tvorbu tejto platformy vnímame veľmi zodpovedne a teraz sme jej základné princípy spísali aj do redakčného etického kódexu. Vďaka vašim príspevkom v kampani aj pravidelným darom sme začali poskytovať honoráre ženám, ktoré Kurník tvoria. 

Pokračovať v čítaní: “To najlepšie z Kurníka 2023”

Zmrazený čas

napísala DANIELA ČEPČEKOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 12. októbra 2023.

Som obdarená životom už takmer tridsaťdeväť rokov. Vychovaná som bola v prostredí, kde predstava, že stretnem toho pravého, bola súčasťou nepísaného zoznamu hodnôt. Sama som snívala o tom, že spoznám muža, ktorý sa do mňa zamiluje, vezme si ma, a ešte kým budem mať tridsať, založíme spolu rodinu. Tieto podvedomé vzorce ma chtiac-nechtiac viedli do nefunkčných partnerských vzťahov. Doma som počúvala rady, že musím niečo vydržať, musím ustúpiť, že sa musím zmeniť a tak podobne. Hlavne, aby som splnila ďalšiu úlohu na zozname, veď predsa keď sa vydám a budem mať deti, až vtedy budem naozaj šťastná a môj život bude naplnený. Konečne budem pre spoločnosť niečo znamenať. Ale pozor, čas neúprosne beží! 

Pokračovať v čítaní: “Zmrazený čas”

Neklopať a vydržať

napísala SOŇA GREGOROVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 3. augusta 2023.

Nepovedal priamo, že sa už neuvidíme, je mi to však jasné. Ukázalo sa, že to bol omyl, skúsili sme všetko, nemá mi viac čo ponúknuť. Podal mi ruku, poprial všetko dobré. Keď mi bude zle, keď to budem potrebovať, mám zavolať.

Fakt mi je to ľúto. Vkladala som nádeje do toho, že to bude konečne niekto, kto mi pomôže, kto sa o mňa postará. No nebol to ten pravý. A tak musím hľadať ďalej. 

Reč je o lekárovi, ktorý to so mnou vzdal. Môj opis situácie je možno nepatričný a na racionálnej úrovni tomu rozumiem a nikomu nič nezazlievam, som vďačná za všetku snahu. S mojím prežívaním týchto okolností je to však horšie, cítim jemnú porozchodovú prázdnotu a beznádej.

Pokračovať v čítaní: “Neklopať a vydržať”

O matkách a príťažlivosti

napísala EVA MESZÁROSOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 16. marca 2023.

Keď som bola dieťa, matku som si predstavovala ako večne sa niekam ponáhľajúcu ženu s čiernou kabelkou v jednej ruke a igelitkou v druhej, s krátkymi vlasmi s trvalou a unavenými očami. Matka sa už nemala čas zabávať, väčšinu času trávila buď s rodinou, alebo v práci. Občas som sa obávala predstavy, že by som sa takouto matkou mala raz stať aj ja. Nechcem sa týmto opisom dotknúť matiek, ktoré ma v detstve obklopovali. Moje vtedajšie predstavy by sa dali vysvetliť jednoduchým, aj keď trochu smutným faktom – taká bola Petržalka v deväťdesiatych rokoch. No nemohla to byť len Petržalka. Tak sme to videli aj vo vtedajších filmoch, seriáloch, knihách. Všetka zábava a lesk patrili mladým slobodným ženám. Matky vždy hrali roly akýchsi neviditeľných obetavých víl, ktorých vnútorný svet aj problémy podľa všetkého nikoho (už) veľmi nezaujímal. Podstatné bolo, že vždy nakoniec vyčarovali šťastný koniec všetkým problémom celej rodiny. Predstavovali väčšinou vedľajšie postavy a v podstate slúžili len ako akýsi podporný element na plnenie snov hlavných postáv. Ak aj boli výnimky (vedela som o matkách herečkách, modelkách), neboli prítomné priamo v mojom okolí, a tak sa im nepodarilo ovplyvniť moju detskú predstavu matky. 

Pokračovať v čítaní: “O matkách a príťažlivosti”

To najlepšie z Kurníka 2022

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 22. decembra 2022.

Obzerať sa za uplynulým rokom môže priniesť prekvapivé pohľady. Introspektívnu reflexiu pri všetkých tých koncoročných bilanciách často nahrádza zas len sebaprezentácia, kurátorovanie obrazu, aký o sebe chceme vytvárať. Terry Nguyen však pekne píše, že naša pozornosť (a teda aj to, s čím a s kým trávime najviac času) nemusí byť len monitorovaná a monetizovaná vo forme koncoročných rebríčkov, ale vnímaná skôr ako limitovaný prírodný zdroj hodný ochrany. Otázka preto znie, ako so svojou pozornosťou zaobchádzame, čomu ju chceme venovať? Čo je najviac hodné nášho obmedzeného času a energie? Aký pocit máme z toho, čím sme naplnili uplynulých dvanásť mesiacov? A čo je dôležité teraz? Po roku, keď našu spoločnosť zasiahli minimálne dve historické udalosti, napadnutie Ukrajiny Ruskom a vraždy v Teplárni? Ako budeme narábať so silou, ktorú predstavuje naša vzácna pozornosť, a kam ju sústredíme?

Pokračovať v čítaní: “To najlepšie z Kurníka 2022”

Sisterhood

napísala ALEXANDRA JUST ilustrovala EVA POLAKOVIČOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 13. októbra 2022.

Sisterhood – noun, a strong feeling of friendship and support among women who are involved in action to improve women’s rights.

(z angl. def. silný pocit priateľstva a podpory medzi ženami, ktoré sa aktívne zapájajú do zlepšovania v oblasti ženských práv)

Pokračovať v čítaní: “Sisterhood”

Komu slúži moja práca

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 29. septembra 2022.

Počúvam Luciu Molnár Satinskú ako rozvážne s Barborou Marekovou uvažuje nad slovenčinou, ktorá ráta s pestrosťou a komplexnosťou našich životov. Moderátorka nadšene reaguje na mimovoľný návrh jazykovedkyne používať namiesto oxymoronu materská dovolenka pojem materská služba. Toto slovné spojenie mi uviazne v mysli na niekoľko nasledujúcich dní.

Pokračovať v čítaní: “Komu slúži moja práca”

(Späť) do školy

napísala EVA MESZÁROSOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 15. septembra 2022.

Na prvý školský deň mojej dcéry ma nikto nepripravil. Lepšie povedané, nikto ma nepripravil na tú mieru stresu, ktorý mi spôsobí.

V ťažko ovládateľnej panike vstávam prakticky v noci, aspoň tak sa mi to javí po našom prázdninovom režime. Dcéra, naopak, je absolútne nadšená, konečne prišiel deň, na ktorý sa tešila celé leto. Na zápise jej povedali, že bude musieť prísť vždy o ôsmej. Keďže do škôlky sme chodievali až na deviatu, dcéra celé leto očami hypnotizovala hodiny v detskej izbe a pýtala sa nás, či to určite stihneme. Či ju budeme musieť budiť – alebo možno ona nás? Vyvrcholilo to jej rozhodnutím ostrihať si vlasy úplne nakrátko (tak ako má Líza z knihy Mimi a Líza), pretože vraj nechce ráno strácať čas zbytočným česaním sa. Je jej vraj jedno, ako bude vyzerať, hlavne, že stihne školu. Tento počin absolútnej oddanosti voči inštitúcii, ktorá vo mne nemohla vzbudzovať väčšie pochybnosti, ma dojal a vydesil zároveň. 

Pokračovať v čítaní: “(Späť) do školy”

Koniec kalerábovej sezóny

napísala MIRKA URBANOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 26. mája 2022

Uteč, keď ťa chce zneistiť. Keď on hovorí tebe, ako sa cítiš. Hoci ani ty presne nevieš ako. Alebo keď ti z fleku vytkne, že si pribrala (aj keby hej, no a čo). Nedopraj mu podlo získanú psychologickú prevahu. 

Ukonči účasť v jednostrannej konverzácii, keď rozpráva iba o sebe, svojich vplyvných známostiach, svojom rozhľade siahajúcom ďaleko za hranice mesta, okresu, krajiny, abstraktných horizontov. Aj keď si možno dobrá poslucháčka, on nie je predmet tvojej seminárky.

Uštedri mu zdvihnuté obočie (obe) a nezdvorilé ironické ďakujem, keď ti hovorí, že nie si ako ostatné. Pretože si neváži iné ženy, nemá spracované minulé traumy, alebo iba jednoducho trepe. Existujú lepšie komplimenty, ktoré priamo pomenúvajú tvoje kvality.

Zastav ho, keď ťa porovnáva so svojimi bývalými alebo súčasnými. Nebuď nedobrovoľná účastníčka trápneho wannabe komparatívneho sociologického experimentu.

Pokračovať v čítaní: “Koniec kalerábovej sezóny”

Za lepšiu menštruáciu

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 28. apríla 2022

Vraj sa treba napojiť na svoju ženskú energiu. Tancovať, maľovať, klásť na telo (a vkladať si doň!) kryštály. Byliny orálne aj vaginálne. Prospešné má byť aj nosenie dlhých sukní, ktoré naše dolné energie prepájajú so Zemou. 

O viac či menej pochybné teórie a návody nie je núdza, všetky ale tak trochu vychádzajú z princípu, že jednoducho treba oslobodiť svoju vnútornú bohyňu. Vždy keď na mňa na internetoch vyskočí nejaká joni koučka, myslím na všetky ženy, ktoré zápasia s endometriózou, so syndrómom polycystických vaječníkov, s poruchami príjmu potravy alebo s iným problémom, ktorý ovplyvňuje hormonálnu rovnováhu. Keby tak len vedeli, že stačí pár minút brušného tanca naboso!

Pokračovať v čítaní: “Za lepšiu menštruáciu”

Volanie z lesa

napísala ZUZANA WEBEROVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 3. marca 2022

Uvažovali sme, že by mohol ísť so mnou. Aspoň na pár dní. Nakoniec to však nešlo pre prácu. Nabalil mi svoju powerbanku, niečo ako švajčiarsky nožík, ešte mi stihol aj nakúpiť baterky do čeloviek. Prišiel mi to odovzdať pred dom v respirátore, lebo sa dozvedel, že niekto, s kým bol pred pár dňami, je asi pozitívny. Podával mi škatuľu. Ak nás niekto videl z diaľky, musel si myslieť, že sme po rozchode a ako vo filme mi prišiel vrátiť moje veci. Nezodpovedne som sa nahla, že ho aspoň rýchlo objímem, ale ustúpil. Tak som stála na parkovisku a rozrevala sa, lebo som už dva dni myslela na to, že aktivisti na hraniciach v lese nachádzajú mŕtvych ľudí, a ja som sa pre posraný vírus nemohla ani rozlúčiť s frajerom, kým tam odcestujem.
Pár dní predtým, 17. novembra, ma bol hodiť domov a pred poslednou odbočkou strhol volant a zamieril ku Kauflandu, lebo sme vraj na niečo zabudli. Blahosklonne som mu pripomenula, že je sviatok a hocičo zabudol, dnes sa k tomu nedostane. Na parkovisku vystúpil a povedal, že sme zabudli na moju kondičnú jazdu, o ktorú som ho prosila. Roky som nešoférovala, len pred pár týždňami som zase začala. Automat som neriadila nikdy. Teraz sme na jednom mali prejsť dvakrát deväťsto kilometrov a šoférka v zálohe som mala byť ja. A tak som si robila kolečká na prázdnom parkovisku, kde na mňa čumel len týpek v zásahovom vozidle. 

Pokračovať v čítaní: “Volanie z lesa”