Nemôžem ti pomôcť

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala han

Článok bol pôvodne uverejnený v newslettri 27.  júla 2017.

Ak je nejaká skúška dospelosti, najviac som sa jej priblížila, keď som pochopila, že preňho nemôžem urobiť nič. Nemôžem ho zachrániť ani vrátiť do minulosti, tak ako som ho ešte poznala. Má poruchu, ale bez diagnózy, doktorov odmieta. Vo svojej hlave žije normálny život, hoci objektívne trpí bludmi a vlastnoručne sa dostal na okraj spoločnosti. Nechce pomoc a nechce zmenu, maximálne peniaze. Dospelosť prišla v momentoch, kedy môžem len nečinne hľadieť a nechať ho žiť svoj život. Taký, aký považuje on za správny, nech akokoľvek nesúhlasím. Pokračovať v čítaní: “Nemôžem ti pomôcť”

Byť bio, čo je viac?

napísala MIKA POLOHOVÁ
ilustrovala ELIŠKA HABARTOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 20. apríla 2017.

Moja mama bola bio matka. Fakt. Dala nás zaočkovať (lebo vedela, že nás ochráni pred zlými chorobami), ale zároveň nás nechala váľať sa v hline. Kŕmila nás vyrezávanými jablkami. Nie, nebol to food art. Len boli kde-tu červivé a občas nahnité. Mrkva bola mladá, tenká a pokrivená. S trochou trpezlivosti (a asi piatimi kilami vyrezaných jabĺk) sme mali olovrantu na mesiac. No a piškóty. Neriešili sme vtedy – z čistej nevedomosti – či sú z múky, či je v nich cukor trstinový alebo hnedý. A aj éčka asi boli. Čo pred nás postavili, to sme zjedli. Vrchol nášho bio tréningu proti parazitom prebiehal v skutočnej maštali. Pokračovať v čítaní: “Byť bio, čo je viac?”

dav

O vstávaní a neviditeľných chorobách

napísala JANA H. HOFFSTÄDTER
ilustrovala PETRA LUKOVICSOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 2. februára 2017.

Prídete domov a prvé, čo chcete urobiť, je ľahnúť si do postele. Ráno vstanete a máte pocit, akoby ste ani nespali.

Takto je popísaný jeden z viacerých symptómov istého autoimunitného ochorenia. Únava. Brutálna únava.

Furt.

Vstať ráno z postele je každodenný boj. Pokračovať v čítaní: “O vstávaní a neviditeľných chorobách”

Veľké ženy

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala VIKTÓRIA HORŇANOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 24. novembra 2016.

Keď som mala dvanásť, zdanlivo cez noc zaúradovali gény a moje boky sa nezvratne zaokrúhlili. Určite som odvtedy už dávno mohla vyzerať aj inak, chudšie a pestovanejšie, chcelo by to však veľa námahy. Na čo som príliš pohodlná a navyše mi chutí. A nie som si istá, ako veľmi by dvíhanie činiek a počítanie kalórií bolo zmysluplné a či by sa moje telo aj tak nechcelo vrátiť k svojej prirodzenej podobe Věstonickej venuše (od pása dole!). Pokračovať v čítaní: “Veľké ženy”