Sama (sebou)

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala ANDREA KOPECKÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 7. januára 2021.

V zime sa mení svetlo aj vzduch, ktorý vdychujem. Idem hlbšie. Chcem byť medzi stromami, ale zem nepustí, blato si vyžaduje moju pozornosť tu dole, mľaskavo ma priliepa k zemi. Dobre teda.

Toto obdobie vonia drevom a dymom, odnášam si kúsky so sebou do mesta. Vo vlasoch, vo svetroch aj v rúškach, bobuľky z lúk zatúlané v ponožkách. Domáce bylinkové čaje, džemy, trnky rovno z omrznutých kríkov. Teplo, ktoré si sama vyrobím, prebudenie ľadovým prameňom. Rozplývam sa v lahodnosti tohto zážitku, rozdielnosť od môjho bežného života je oslobodzujúca. Myslím však, že by mi časom chýbal – aj teraz sa už teším, keď si umyjem vlasy a zbavím sa neustáleho povlaku hliny, popola, zabudnutého peľu a prachu. Oprášim zo seba dotyk so zemou.

Pokračovať v čítaní: “Sama (sebou)”

Minuloročné radosti 2020

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala MARTU

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 31. decembra 2020.

Už tradične sa na prelome rokov obzeráme za uplynulým časom a pripomíname si momenty radosti, nadšenia či úľavy. Kultivovať radosť je otázka prežitia každý rok. Väčšina z nás však ešte nezažila rok, v ktorom by sme tak potrebovali nestratiť kontakt s pozitívnymi vecami, ako v tom, ktorý sa práve končí. O to, čo ich v roku 2020 tešilo a čo v nich zostáva rezonovať, sa s nami podelili Karolína Koščová, Ida Želinská, Kvet Nguyen a Lucia Ondrušová. 

Pokračovať v čítaní: “Minuloročné radosti 2020”

To najlepšie z Kurníka 2020

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 17. decembra 2020.

Vieme, že to bol rok ako žiadny iný, nemusíme to rozoberať. Aj tu v Kurníčku sa však odrazil nebývalo dynamicky – experimentovali sme s čitateľským klubom, karanténu sme si krátili špeciálom Spolu doma. Nakoniec sme to vyhodnotili tak, že po štyroch rokoch obmedzíme vydávanie nových textov na dvojtýždenný interval. A myslím, že dobre, čo poviete?

Pokračovať v čítaní: “To najlepšie z Kurníka 2020”

Do zimy

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ ilustrovala PETRA LUKOVICSOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 10. decembra 2020.

Rada by som teraz sedela vo vyhriatom autobuse, za oknom šero, tma. Autobus cestou zastaví, pár ľudí nastúpi, na bundách a kabátoch donesú dnu chlad čakania, pozriem sa, koľko je hodín, ešte si pustím hudbu. A potom vystúpim v nejakom malom meste a zamierim k starému sídlisku, vojdem do jednej z bytoviek, zazvoním, tak už som tu. Vnútri sa potom pije čaj a jedia zákusky so šľahačkou z cukrárne z vedľajšieho vchodu, rozpráva sa, a vaši ako?, požičiam si knihu, zaželám dobrú noc. 

Pokračovať v čítaní: “Do zimy”

Mať či nemať

napísala MARTA KRÁLIKOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 26. novembra 2020.

Vždy ma udivovala samozrejmosť, s akou ľudia hovoria o tom, že chcú mať deti. S akou sa pýtajú, „kedy to už plánujete“ a „kedy bude ďalšie“.

A to napriek tomu, že som z veľkej rodiny, čo znamenalo zaručenú srandu, ale aj podporu. Keď staršie sestry mali prvé deti, všetci sme sa tešili. Veď áno, dieťa je darom do života a obohatením rodiny.

A tiež napriek tomu, že som len párkrát zacítila necitlivosť otázok, o ktorých tak veľa žien vie svoje. Aj skryté očakávania a narážky však vedia pekne rozhojdať vnútorné (ne)istoty.

Pokračovať v čítaní: “Mať či nemať”

Silná v sebe

ilustrovala ANDREA KOPECKÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 12. novembra 2020.

Pred nejakým časom, ani neviem ako, prišla v práci na reč téma psychiatrov. Čo tí vlastne robia? A kto k nim chodí?

Počúvam, ako kolegyne debatujú. Nehovoria nič odsudzujúce, posmešné alebo hanlivé, ale aj tak to celé nesiem trochu ťažko. Celý čas mlčím. Miestami mám chuť sucho zahlásiť: „Aj môj frajer chodí k psychiatrovi!”, ale vzápätí si to rozmyslím. Bojím sa trápneho ticha a možno mám trochu strach, že sa rozplačem. Mám čerstvo za sebou náročné obdobie, keď môj partner pre svoju diagnózu niektoré dni nevládal vstať z postele. Predtým ako mu jeho psychiater predpísal silnejšiu dávku liekov.

Pokračovať v čítaní: “Silná v sebe”

V práci po materskej

napísala EVA MÉSZÁROSZOVÁ ilustrovala KATARÍNA HUTNÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 29. októbra 2020.

Stojím ráno pred zrkadlom s mierne bojovným výrazom v tvári a dávam si na pery svoj najvýraznejší rúž. Tmavoružový. Cítim, a vlastne v odraze zrkadla jedným okom aj vidím, ako tento počin fascinuje moje dve malé deti. Aj ony chcú rúž. Viem, že akýkoľvek odpor by ma stál priveľa času, a tak sa rúžom symbolicky dotknem ich pier. Následne ich s takmer posvätnou úctou zovrú viackrát za sebou presne ako ja, keď chcem, aby sa mi rúž všade rovnomerne rozotrel. Dcéra s obdivným pohľadom hltá moje šaty. Konečne ma vidí aj v niečom inom ako v teplákoch či džínsoch. Začnú ma teraz brať vážnejšie dokonca aj moje deti?, preblesne mi hlavou, ako si na oči dávam ceruzku. Jeden rýchly pohľad do zrkadla… Je to ako za starých čias. Dokonca lepšie! Je to lepšie. 

Pokračovať v čítaní: “V práci po materskej”

O nechcených tehotenstvách

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 15. októbra 2020.

Prešlo leto, v ktorom sme odmietli byť ticho. A stíchnuť nemôžeme ani na jeseň.

Odkedy som matka, vnímam zásahy do reprodukčných práv ešte citlivejšie. Vždy, keď sa táto téma otvorí, chcem k tomu niečo povedať, brániť sa. Mám zažité tehotenstvo, pôrod, materstvo, priveľa bolesti, priveľa sĺz, priveľa strádania. Chcela som dieťa, mám dieťa, nadovšetko ho milujem, som nadšená jeho pokrokmi a chuťou objavovať svet. Mám absolútnu podporu partnera, rodiny, nie som na to sama, nežijem v materiálnom nedostatku. Napriek tomu je materstvo náročné, vyčerpávajúce. Toto nemožno žiadnej žene nanútiť, uväzniť ju v tom na 24 hodín sedem dní v týždni proti jej vôli. 

Pokračovať v čítaní: “O nechcených tehotenstvách”

Na okraj vzťahu so starším mužom

napísala MIRKA URBANOVÁ ilustrovala SOŇA FLAJŽÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 1. októbra 2020.

Sú rôzne čísla, ktoré sú pre život v spoločnosti neskorého kapitalizmu kľúčové. Hodnotíme nimi svoje úspechy a pády, ale predovšetkým na základe nich vnímame aj ostatných okolo seba, porovnávame sa. Jedným z nich je vekový rozdiel medzi partnermi. Ak je väčší než zopár rokov, je rovnako viditeľný ako zmeny hmotnosti či imidžu a vy musíte byť pripravená/ý na nevyžiadané posudky samozvaných arbitrov morálky. Pri všetkých týchto situáciách by malo platiť, že ich komentovanie by sme mali brať s citom, no veľakrát to tak nie je. Nech sa totiž akokoľvek snažíme, ani v monogamnom vzťahu nie sme sami/y. Poznámky okolia nás síce nemusia zaujímať, no len tak jednoducho nám druhým uchom von nevyletia.

Pokračovať v čítaní: “Na okraj vzťahu so starším mužom”

Rande vo fitku

napísala ALEXANDRA JUST ilustrovala DOROTA HOŠOVSKÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 17. septembra 2020.

Hneď na začiatku uvediem na pravú mieru svoj vzťah ku všetkým druhom aeróbnych cvičení v uzavretom priestore plnom rôznych prístrojov. Naozaj, ale naozaj nemám rada fitnescentrá a telocvične. Neviem, ako hlboko môžem siahnuť do svojej minulosti a podložiť tento stav čímkoľvek racionálnym, no ako malá som chodila na gymnastiku. Tam sa to zrejme začalo. Desilo ma viacero vecí – krik v telocvični, presnosť bez akejkoľvek odchýlky, jastrabie pohľady trénerky (dodnes mám pred očami jej zdvihnutý pevný ukazovák), napnuté telo, kŕdeľ dievčat zoradených podľa výšky, kategorizácia fyzických schopností a predovšetkým predvádzanie výkonu. Nič pre mňa. 

Pokračovať v čítaní: “Rande vo fitku”

Zložiť zbrane

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala DITA STUCHLÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 3. septembra 2020.

I.

Dni sa striedajú, ale neprerušuje ich spánok, len rituály ukladania sa do postele a vstávania. Čaj s medovkou, zuby, šípkový olej, foam roller, vyvetrať, denník, lieky nalačno. Vitamíny nalačno, sprcha, mandľový olej, raňajky, poliať kvety. 

S Ľ. sa teraz naše rozhovory točia okolo pocitu nespokojnosti, úvah, prečo v tej záplave povinností neuľpieva nič z toho príjemného, čo zažívame. Myslím si, že toto leto jednoducho nevládzem. Viem robiť, riešiť, písať, počúvať, vyhodnocovať, variť quinou a umývať nekonečné kopy riadu, odpisovať na správy aj sa stretávať. Viem, lebo musím, lebo to je potrebné. Tomu zvyšku už nemám čo dať, akú pozornosť, slová, vedomie. Musím napísať toľko slov pre iných, že pre mňa už žiadne nezostávajú. Keď konečne môžem, radšej zostávam bezmenná. Len idem a idem a idem. 

Pokračovať v čítaní: “Zložiť zbrane”

Bzučiace leto

napísala MIRKA URBANOVÁ ilustrovala ZUZANA BARTOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 20. augusta 2020.

Ako vo videohre prenasledujem v lese na bicykli krehké blýskavé stvorenie, helikoptéru stojatých a iných vôd – vážku. Má krásnu modrozelenú farbu. Uháňame asi rovnakou rýchlosťou a ja sa bojím, že ju zrazím, hoci jej elegancia letu a znalosť prostredia výrazne prebíja moju hrkotavú a neistú jazdu po hrboľatom, neznámom teréne. Spomeniem si na jej nemecké pomenovanie Libelle, ktoré je totožné s pomenovaním vodováhy, a chvíľu sa vyžívam vo svojom amatérskom etymologickom okienku – no to už je vážka preč. Voda je blízko.

Pokračovať v čítaní: “Bzučiace leto”