Značka: Soňa Hrúziková

ArchívZanechať komentár

To najlepšie z Kurníka 2023

redakcia

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 21. decembra 2023.

Milé a milí,

hlásime sa vám poslednýkrát v tomto kalendárnom roku, a preto si dnes dovolíme trochu bilancovať. Rok to bol totiž naozaj poriadny! Prvýkrát sme sa odhodlali rozvinúť to čaro, ktoré predstavuje toto naše newslettrové puto, do čohosi prekračujúceho rámec internetu. A naša narodeninová oslava v máji bola presne taká, ako sme dúfali. Spoločne strávený čas na vôbec prvom kurníkovskom podujatí, prenos úžasnej tvorby našich ilustrátoriek do fyzickej podoby a slová i sumy podpory v crowdfundingovej kampani sú veľkou satisfakciou pre našich viac ako sedem rokov práce. 

Bol to rok nielen oslavný, ale aj prelomový pre to, ako v Kurníku fungujeme. Od začiatku tvorbu tejto platformy vnímame veľmi zodpovedne a teraz sme jej základné princípy spísali aj do redakčného etického kódexu. Vďaka vašim príspevkom v kampani aj pravidelným darom sme začali poskytovať honoráre ženám, ktoré Kurník tvoria. 

Pokračovať v čítaní: “To najlepšie z Kurníka 2023”
ArchívZanechať komentár

Minuloročné radosti 2022

redakcia

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala MARTU

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 5. januára 2023.

Nech sa rozprávam s kýmkoľvek, zdá sa mi, že uplynulých dvanásť mesiacov sa do nás zarylo pekne hlboko. Udalosťami, ktoré tvoria náš spoločný okolitý svet, ale aj nekonečným množstvom odtieňov našich individuálnych príbehov. Či už tá hĺbka bola boľavou skúškou, alebo radostne dobrodružným objavovaním, je dobré si to všimnúť. Pozornosť si pritom zaslúži aj všetko to zásadné či celkom malicherné, čo nám do dní prinášalo radosť a povzbudenie. Aj preto už tradične prinášame výber štyroch výnimočných žien, ktoré sa delia o svoje minuloročné objavné a radostné zážitky. Uplynulý rok tentokrát bilancujú Zuzana Révészová, Alexandra Tamásová, Andrea Kutlíková a Michaela Žureková.

Pokračovať v čítaní: “Minuloročné radosti 2022”
Archív1 komentár

To najlepšie z Kurníka 2022

redakcia

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 22. decembra 2022.

Obzerať sa za uplynulým rokom môže priniesť prekvapivé pohľady. Introspektívnu reflexiu pri všetkých tých koncoročných bilanciách často nahrádza zas len sebaprezentácia, kurátorovanie obrazu, aký o sebe chceme vytvárať. Terry Nguyen však pekne píše, že naša pozornosť (a teda aj to, s čím a s kým trávime najviac času) nemusí byť len monitorovaná a monetizovaná vo forme koncoročných rebríčkov, ale vnímaná skôr ako limitovaný prírodný zdroj hodný ochrany. Otázka preto znie, ako so svojou pozornosťou zaobchádzame, čomu ju chceme venovať? Čo je najviac hodné nášho obmedzeného času a energie? Aký pocit máme z toho, čím sme naplnili uplynulých dvanásť mesiacov? A čo je dôležité teraz? Po roku, keď našu spoločnosť zasiahli minimálne dve historické udalosti, napadnutie Ukrajiny Ruskom a vraždy v Teplárni? Ako budeme narábať so silou, ktorú predstavuje naša vzácna pozornosť, a kam ju sústredíme?

Pokračovať v čítaní: “To najlepšie z Kurníka 2022”
Archív2 komentáre

Patriarchát v plameňoch

redakcia

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ ilustrovala ZUZANA ŠEBELOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 14. apríla 2022.

Bol jeden z teplých marcových dní, slnko svietilo, na oblohe ani oblak, vetrík pofukoval. A okolie nášho domu hodiny zaplavoval dym. Keď som preň v jednom okamihu z kuchynského okna nič nevidela, schytila som dieťa a vypochodovala som s ním von, aby som si to vydiskutovala so susedmi, likvidujúcimi v ohni všetko, čo u nich na záhrade neprežilo zimu. Najskôr ma ignorovali, čo ma vytočilo ešte viac, no potom sme konečne nadviazali kontakt! Zo susedových absurdných hlášok voľne vyberám: 

Pokračovať v čítaní: “Patriarchát v plameňoch”
ArchívZanechať komentár

To najlepšie z Kurníka 2021

redakcia

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 23. decembra 2021.

Dnes teda, na záver ďalšieho intenzívneho ročníka, prinášame náš redakčný výber textov, ktoré sme publikovali v roku 2021. Každé jedno vydanie je pre nás malý zázrak a dnes sa s vami delíme len o výsek z toho, čo za uplynulých dvanásť mesiacov výnimočne pohlo nami osobne. Objavte alebo si s nami pripomeňte slová, ktorých význam presahuje čísla a kliknutia. Opatrujte sa a uvidíme sa v novom roku!

Pokračovať v čítaní: “To najlepšie z Kurníka 2021”
Archív3 komentáre

Do zimy

redakcia

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ ilustrovala PETRA LUKOVICSOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 10. decembra 2020.

Rada by som teraz sedela vo vyhriatom autobuse, za oknom šero, tma. Autobus cestou zastaví, pár ľudí nastúpi, na bundách a kabátoch donesú dnu chlad čakania, pozriem sa, koľko je hodín, ešte si pustím hudbu. A potom vystúpim v nejakom malom meste a zamierim k starému sídlisku, vojdem do jednej z bytoviek, zazvoním, tak už som tu. Vnútri sa potom pije čaj a jedia zákusky so šľahačkou z cukrárne z vedľajšieho vchodu, rozpráva sa, a vaši ako?, požičiam si knihu, zaželám dobrú noc. 

Pokračovať v čítaní: “Do zimy”
ArchívZanechať komentár

Pamäť a povrchnosť

redakcia

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 6.augusta 2020.

Žasnem nad ženami, ktoré si pamätajú. Objavujú sa v knihách, čo čítam, alebo sú rovno ich autorkami, prerozprávajú svoj život, vtedajší svet, hovoria o detstve, o mladosti, o nespravodlivostiach, ktoré ich stretli, o traumách. To sa tak ľahko nezabúda, pravdaže, no aj tak – zdá sa, akoby všetky udalosti mali v ich pamäti svoje miesto, ku ktorému sa môžu kedykoľvek vrátiť, znova si ich prehrať, s istotou povedať, ako to vtedy bolo. Možno si písali denníky a tie im v týchto rekonštrukciách neskôr pomáhajú, možno má prerozprávanie toho, čo zažili, tradíciu v ich rodinách, nič sa neprehliada, nezjednodušuje, nezametá pod koberec. Ktovie. Možno ani nie sú také presné, ako to vyzerá, niečo si vymyslia, prifarbia, zdramatizujú, odprezentujú len svoje dojmy z daných čias a dejov. V každom prípade však majú o čom rozprávať.

Pokračovať v čítaní: “Pamäť a povrchnosť”
Archív2 komentáre

O hlade

redakcia

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ ilustrovala MARTU

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 28. mája 2020.

Kúsok ľavej ruky ma opäť svrbí a ja rozmýšľam, čo som jedla. Problematické je len malé miesto, to, kde sa to kedysi aj začalo, medzi prostredníkom a ukazovákom, a rýchlo to prejde, bola to asi teda len nejaká prídavná látka, sójový emulgátor, sušená srvátka v pečive, niečo také.

Aspoň tak si toto sporadické ozývanie sa ekzému vysvetľujem. Možno sa mýlim, ale kožná lekárka, ku ktorej som sa s ním dostala, mi predpísala akurát tak kortikosteroidnú masť a o príčinách sa so mnou nechcela rozprávať, ste na materskej, ženy na materskej ekzém mávajú, veľa si máčate ruky vo vode. Do rána som sa z masti vyhádzala na polke tela, tak som dostala inú, na nové vyrážky ďalšiu a po kontrole ešte jednu.

Pokračovať v čítaní: “O hlade”
ArchívZanechať komentár

Život v malom

redakcia

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala MARTA PROKOPOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 6. júna 2019.

Mám rada život v malom, občasné úniky z každodenného absolútneho dostatku a dostupnosti, ísť lesom, nosiť si všetko potrebné na chrbte v batohu, nasťahovať sa na pár dní do auta, spať v ňom pri morskom pobreží, keď vonku zúrivo prší, variť na malom plynovom variči, striedať tri tričká.

Nechcem však písať o dobrodružnom živote, na to nemám právo, sú to skôr ojedinelé skúsenosti, vlastne som nebola nikde, nič som nevidela. Aj preto si to všetko stále romantizujem. Bývanie v maringotke bolo ako jeden z obrazov budúceho života vo mne prítomné odjakživa a stále sa na túto tému často zasnívam, Pokračovať v čítaní: “Život v malom”

ArchívZanechať komentár

Do roka a do dňa

redakcia

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala ANDREA KOPECKÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 9. mája 2019.

Tak sme to nestihli. Podľa starého zvyku mala byť zo mňa do roka a do dňa od zásnub vydatá pani, dokonca je už na ceste aj dieťa, takže by sa dalo povedať, že sa brať musíme (ba čo viac, my sa v skutočnosti normálne chceme!), no svadba je stále v nedohľadne. A nie som z toho smutná.

Verím v manželstvo, v naplnené (!) spolužitie dvoch ľudí, až kým ich smrť nerozdelí. Možno je to naivné, no vyhovuje to mojej povahe a mojim potrebám, celý ten koncept mi dáva zmysel. Netvrdím však, že je to jediná prijateľná forma vzťahu, že tie, ktoré nie sú spečatené sobášom alebo nevydržia celý život, sú neúprimné a zbytočné. Alebo že každý potrebuje nájsť svoj osudový vzťah, prípadne sa orientovať na jeho hľadanie. Pokračovať v čítaní: “Do roka a do dňa”

ArchívZanechať komentár

My a rodičia

redakcia

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala DENISA KOLLÁROVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 11. apríla 2019.

Vývoj vzťahu s rodičmi – toho môjho aj všeobecne – je pre mňa veľká vec. Pamätám si na detské porovnávačky, kto má akých rodičov, v ktorej rodine je prísnejšia mama a kde otec, a hlavne, čo všetko nám dovolia – chodiť neskoro spať, pozerať filmy večer v telke, jesť sladkosti pred obedom, nosiť zo školy aj iné známky ako jednotky. Najväčšia frajerina boli benevolentní rodičia, čo toho veľa nevyžadovali a neriešili. Potom sa to zmenilo na veľké preteky, čo všetko si môžeme dovoliť my voči nim, kam až zájsť, posúvať hranice drzosti, podráždenosti, hnevu, výčitiek. Najtrápnejšie na svete bolo to, čo je teraz vzácne a robí mi radosť – niekam s rodičmi ísť. V tomto vzťahu prechádzame od fázy absolútnej odkázanosti a závislosti cez obdiv, postupné odpútavanie sa, vzburu, definitívne osamostatnenie sa až k rovnocennému vzťahu dospelých ľudí. Pokračovať v čítaní: “My a rodičia”

Archív1 komentár

Najkrajšie obdobie v živote ženy?

redakcia

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 21. marca 2019.

Tehotenstvo nie je choroba, ale môžem vám povedať, že dobre sa teda necítim. Aj práve teraz – dnes nie je dobrý deň, nebol ani včera, naposledy možno pred týždňom ma nič nebolelo, neťahalo, vládala som, mohla som sa bez problémov najesť, dalo sa zabudnúť na to, že som tehotná, a myslieť na niečo iné.

Čakala som, že po miliónoch rokov evolúcie to bude jeden perfektne vyladený bezproblémový proces, pri-ro-dze-ný pre ženské telo, no realita ma celkom zaskočila. Na jednej strane je aj pre mňa nesmierne fascinujúce, na úrovni zázraku, že z dvoch mikroskopicky malých buniek sa v mojom tele formuje nový samostatný život, teším sa, že je toho schopné a zvláda to. Pokračovať v čítaní: “Najkrajšie obdobie v živote ženy?”