Silná v sebe

ilustrovala ANDREA KOPECKÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 12. novembra 2020.

Pred nejakým časom, ani neviem ako, prišla v práci na reč téma psychiatrov. Čo tí vlastne robia? A kto k nim chodí?

Počúvam, ako kolegyne debatujú. Nehovoria nič odsudzujúce, posmešné alebo hanlivé, ale aj tak to celé nesiem trochu ťažko. Celý čas mlčím. Miestami mám chuť sucho zahlásiť: „Aj môj frajer chodí k psychiatrovi!”, ale vzápätí si to rozmyslím. Bojím sa trápneho ticha a možno mám trochu strach, že sa rozplačem. Mám čerstvo za sebou náročné obdobie, keď môj partner pre svoju diagnózu niektoré dni nevládal vstať z postele. Predtým ako mu jeho psychiater predpísal silnejšiu dávku liekov.

Pokračovať v čítaní: “Silná v sebe”

Najkrajšie obdobie v živote ženy?

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 21. marca 2019.

Tehotenstvo nie je choroba, ale môžem vám povedať, že dobre sa teda necítim. Aj práve teraz – dnes nie je dobrý deň, nebol ani včera, naposledy možno pred týždňom ma nič nebolelo, neťahalo, vládala som, mohla som sa bez problémov najesť, dalo sa zabudnúť na to, že som tehotná, a myslieť na niečo iné.

Čakala som, že po miliónoch rokov evolúcie to bude jeden perfektne vyladený bezproblémový proces, pri-ro-dze-ný pre ženské telo, no realita ma celkom zaskočila. Na jednej strane je aj pre mňa nesmierne fascinujúce, na úrovni zázraku, že z dvoch mikroskopicky malých buniek sa v mojom tele formuje nový samostatný život, teším sa, že je toho schopné a zvláda to. Pokračovať v čítaní: “Najkrajšie obdobie v živote ženy?”

Chvála triezvosti

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala KATARÍNA HUTNÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 14. marca 2019.

Vždy som bola tá, kto na ponuku alkoholu nepovedal nie. Soňa? Jasné, tá si dá. Večerné posedenia, udalosti s väčšou spoločenskou účasťou, zastávky počas výletu, ranné nákupy v potravinách pred túrou, piatok sama doma, hociktorý deň sama doma, automaticky k tomu patril alkohol, aspoň dve pivká, lebo jedno človek vlastne ani necíti. Chutilo mi to, rozväzovalo mi to jazyk, začleňovalo ma to niekam, prípadne mi to pomáhalo prekonať pocit, že (zrovna) nikam nepatrím. Kým pred inými drogami som vždy mala rešpekt a nikdy som netúžila, aby prebrali kontrolu nad mojím telom a mysľou, s alkoholom som sa jej rada vzdávala. Pokračovať v čítaní: “Chvála triezvosti”

Zápisky z budoára: La petite mort

napísala MIRKA URBANOVÁ
ilustrovala ELIŠKA HABARTOVÁ

Článok bol pôvodne uverejnený v newslettri 6. júla 2017.

Dnes bude v Budoári reč o orgazmoch! Tie majú veľa prezývok – od vznešených vrcholov po až príliš obrazné výstreky, no výraz la petite mort, v preklade malá smrť, mi pripadá poetický i výstižný. Stav, pri ktorom strácame kontrolu, vchádzame do akéhosi medzipriestoru, na chvíľu nevieme lokalizovať svoje telo, no tomu je tam veľmi dobre. La petite mort zároveň úspešne neguje prokreačnú dimenziu orgazmu a práve táto zdanlivá nefunkčnosť špecificky ženského orgazmu patrí k najväčším otáznikom. Pokračovať v čítaní: “Zápisky z budoára: La petite mort”