Zbližovanie sa v odcudzení

napísala LESANA HODEK ilustrovala ZUZANA BARTOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 17. augusta 2023.

Po takmer troch rokoch od narodenia nášho dieťaťa sme s mužom dostali priestor, aby sme sa mohli navzájom venovať sebe – bez toho, aby sme tlačili kočík alebo riešili bežné prevádzkové veci. Stalo sa to v období, keď už sme sa doma správali len ako spolubývajúci, ktorí si síce vedia pokecať, ale chýba medzi nimi hlbšie prepojenie. To viedlo k častému nepochopeniu a hádkam. Ako sa nám to vlastne mohlo stať? Prečo sme počas tých troch rokov neprikladali väčšiu dôležitosť tomu, v akom stave je náš vzťah? 

Pokračovať v čítaní: “Zbližovanie sa v odcudzení”

Zazdrojovať sa

napísala SOŇA GREGOROVÁ
ilustrovala SLAVOMÍRA ONDRUŠOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 25. mája 2023.

Všetko, čo navrhnem, čokoľvek, čo urobím, je zle. Svoju kávu chcel do tej šálky, kde má čaj. Skúšam mu v priebehu mesiaca piate objednané topánky a opäť – tlačia ho, nechcem ich, vráť ich, predaj ich. Každé ráno: chcem ostať doma. Každé poobedie v škôlke: prišla si veľmi skoro, ešte sa chcem hrať.

Snažím sa porozumieť nezrelosti detskej mysle a správania, snažím sa byť spoľahlivou oporou, rešpektujúcou sprievodkyňou detstvom. To však neznamená, že sa ma to nedotýka, nezraňuje, nedráždi. Milión drobností, požiadaviek, stavanie sa do opozície. Moje vnútorné hlasy pri množstve interakcií s dieťaťom škaredo kričia, navonok sa mi väčšinou darí zvládať to, dýchať, nechať si čas na reakciu, hľadať riešenia. Väčšinou, no.

Pokračovať v čítaní: “Zazdrojovať sa”

O matkách a príťažlivosti

napísala EVA MESZÁROSOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 16. marca 2023.

Keď som bola dieťa, matku som si predstavovala ako večne sa niekam ponáhľajúcu ženu s čiernou kabelkou v jednej ruke a igelitkou v druhej, s krátkymi vlasmi s trvalou a unavenými očami. Matka sa už nemala čas zabávať, väčšinu času trávila buď s rodinou, alebo v práci. Občas som sa obávala predstavy, že by som sa takouto matkou mala raz stať aj ja. Nechcem sa týmto opisom dotknúť matiek, ktoré ma v detstve obklopovali. Moje vtedajšie predstavy by sa dali vysvetliť jednoduchým, aj keď trochu smutným faktom – taká bola Petržalka v deväťdesiatych rokoch. No nemohla to byť len Petržalka. Tak sme to videli aj vo vtedajších filmoch, seriáloch, knihách. Všetka zábava a lesk patrili mladým slobodným ženám. Matky vždy hrali roly akýchsi neviditeľných obetavých víl, ktorých vnútorný svet aj problémy podľa všetkého nikoho (už) veľmi nezaujímal. Podstatné bolo, že vždy nakoniec vyčarovali šťastný koniec všetkým problémom celej rodiny. Predstavovali väčšinou vedľajšie postavy a v podstate slúžili len ako akýsi podporný element na plnenie snov hlavných postáv. Ak aj boli výnimky (vedela som o matkách herečkách, modelkách), neboli prítomné priamo v mojom okolí, a tak sa im nepodarilo ovplyvniť moju detskú predstavu matky. 

Pokračovať v čítaní: “O matkách a príťažlivosti”

(Späť) do školy

napísala EVA MESZÁROSOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 15. septembra 2022.

Na prvý školský deň mojej dcéry ma nikto nepripravil. Lepšie povedané, nikto ma nepripravil na tú mieru stresu, ktorý mi spôsobí.

V ťažko ovládateľnej panike vstávam prakticky v noci, aspoň tak sa mi to javí po našom prázdninovom režime. Dcéra, naopak, je absolútne nadšená, konečne prišiel deň, na ktorý sa tešila celé leto. Na zápise jej povedali, že bude musieť prísť vždy o ôsmej. Keďže do škôlky sme chodievali až na deviatu, dcéra celé leto očami hypnotizovala hodiny v detskej izbe a pýtala sa nás, či to určite stihneme. Či ju budeme musieť budiť – alebo možno ona nás? Vyvrcholilo to jej rozhodnutím ostrihať si vlasy úplne nakrátko (tak ako má Líza z knihy Mimi a Líza), pretože vraj nechce ráno strácať čas zbytočným česaním sa. Je jej vraj jedno, ako bude vyzerať, hlavne, že stihne školu. Tento počin absolútnej oddanosti voči inštitúcii, ktorá vo mne nemohla vzbudzovať väčšie pochybnosti, ma dojal a vydesil zároveň. 

Pokračovať v čítaní: “(Späť) do školy”

Tvoja láska

napísala EVA MESZÁROSOVÁ ilustrovala ALICA BUJŇÁKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 31. marca 2022.

Vyťahujem ťa z vane a utieram ťa, dožaduješ sa pri tom objatia. Objímam ťa, ale necítim to, robím to len automaticky, som neprítomná. Moje myšlienky brázdia po osamelej vyprahnutej púšti, na ktorej práve stojím, sama, bez všetkých, len ja a moje problémy a všetky problémy sveta. Nezvládam to, ako sa mám vôbec na čokoľvek sústrediť?

Oáza v nedohľadne, vody málo, nevládzem kráčať, nevládzem už asi ani kričať. Veď nebuď taká patetická… Obliekam si nočnú košeľu a ty mi ju nadšene chváliš, hovoríš, ako mi pristane a aká som v nej krásna. Ďakujem ti, ale nevidím ťa, pred tebou aj za tebou je tá púšť a niekde uprostred ja. Ešte ma prosíš, že chceš pred spaním dokončiť jeden obrázok, ktorý mi kreslíš už druhý deň, potrebuješ tam ešte niečo vylepšiť, ešte to nie je úplne také, ako by si chcela. Vraj aby sa mi to naozaj páčilo.

Pokračovať v čítaní: “Tvoja láska”

Vôbec nič sa medzi nami nestalo

napísala NINA SLANÁRIKOVÁ* ilustrovala TERÉZIA FILLOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 25. novembra 2021.

Pred viac než rokom som opísala svoj príbeh zaľúbenia sa vo veľmi nevhodnom čase. To posledné, na čo som na sklonku rodičovskej dovolenky, vyčerpaná z detí aj z manželstva, pomyslela, boli iní muži. A potom prišiel on a pripomenul mi, aké je to cítiť sa (znova) príťažlivá. Otvoril moju Pandorinu skrinku prehliadaných a starostlivo schovávaných emócií, túžob a myšlienok a už ju nešlo zavrieť. Po pár platonických stretnutiach a následnej odluke nasledovalo niekoľkomesačné topenie sa v nechcenom koktaile endorfínov zo zaľúbenia sa a z frustrácie z nemožnosti jeho naplnenia. Môj príbeh sa v závere skončil zdanlivo víťazne a poučne – prebojovala som sa cez najväčšiu vlnu zamilovaných fantázií a mala som ísť ďalej, s triezvejším pohľadom a novou superschopnosťou ustáť podobne nevyžiadané stavy. Text som vtedy zverejnila s výčitkou, že nebol úplne pravdivý. Nechcela som si priznať, že skutočný koniec príbehu sa v tom čase menil príliš dynamicky na to, aby som ho mohla spísať do pár riadkov. 

Pokračovať v čítaní: “Vôbec nič sa medzi nami nestalo”

Čo robíme matkám

napísala ZUZANA SOTÁKOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 28. októbra 2021.

Odpila som si z druhého piva. Ožila som. Veľké mesto. Nie Slovensko. Nikto ma nesúdi pohľadom. Aké oslobodzujúce. Jasné, veď dieťa nie je pri mne. Čo by súdili. No nesúdia, ani keď je so mnou na pive. Fasa. Mám pocit, že mi mozog konečne funguje. Nie litre kávy. Nie zelený čajíček. Nie päť pohárov filtrovanej vody. EEE, pivo. Jediné, čo mi dnes nabudilo mozog a prebralo ma po celodennej šichte s dieťaťom, so starostlivosťou o domácnosť a s prácou. V ušiach mám vypeckovaný playlist z Tarantinových filmov. Pif-pif-pif, odstreľujem jednu úlohu za druhou. Článok za dve hoďky, done! Pár eventov, príspevky na FB, desiatky mailov, pif-pif-pif. Strieľam ich ako ruže na kolotočoch. Vyniesť smeti, roztrhnuté vrecko pred výťahom, rukami zhŕňam pokakané plienky a zhnité hrušky, check. Poliať kvety, vyprať, vyvesiť, zložiť suché, vymeniť voňačku v hajzli, doplniť plienky v prebaľovacom kútiku, vygoogliť a uvariť tri druhy baby jedla, navariť sebe, nestihnúť to zjesť, upratať chladničku, vyčistiť sajrat z kuchynského odtoku, pozbierať kocky zo zeme, poláskať robotický vysávač a postarať sa o neho viac ako on o podlahy… Pif-pif-pif. Snívať, ale nezažívať. Čítať knihu, vyšívať, presádzať, písať knihu, tancovať v klube, kukať film v kine, milovať sa do rána. Túžiť, zabudnúť. Odpisovať rodičom, odpisovať svokrovcom, odpovedať na otázky, žiadne o sebe nedostať. Byť a nebyť. Matka, nie žena. Dcéra, nie dospelá.

Pokračovať v čítaní: “Čo robíme matkám”

Našla sa dcéra pre mamu

napísala VERONIKA HUDECOVÁ ilustrovala BESSA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 21. januára 2021.

(Voľné pokračovanie článku Hľadá sa rodič pre dieťa)

Jedného dňa som prišla na oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže, aby som si pozrela spis svojej budúcej dcéry. Rozhodla som sa pre ňu hneď, ako som uvidela fotku. Informácie z podrobného spisu som ale analyzovala, aj keď som už v skutočnosti rozhodnutie spravila. Išla som však akoby zámerne od poslednej strany spisu a ako poslednú informáciu som vlastne čítala tú, ktorá mala byť prvá – meno triapolročného dievčatka, ktoré býva u profesionálnej rodiny na východe Slovenska. Zovrelo mi žalúdok. Rok predtým sa mi sníval sen o dievčatku s rovnakým menom – Tamara. Hneď nato som sa však dozvedela, že o skutočnú Tamaru má záujem ešte jeden pár, priamo z Prešova. Znovu mi zovrelo žalúdok, ale vravím si, veď dobre, možno jej budú lepšími rodičmi. Sú dvaja a nie sú tak ďaleko. Uvidíme. 

Pokračovať v čítaní: “Našla sa dcéra pre mamu”

Do zimy

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ ilustrovala PETRA LUKOVICSOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 10. decembra 2020.

Rada by som teraz sedela vo vyhriatom autobuse, za oknom šero, tma. Autobus cestou zastaví, pár ľudí nastúpi, na bundách a kabátoch donesú dnu chlad čakania, pozriem sa, koľko je hodín, ešte si pustím hudbu. A potom vystúpim v nejakom malom meste a zamierim k starému sídlisku, vojdem do jednej z bytoviek, zazvoním, tak už som tu. Vnútri sa potom pije čaj a jedia zákusky so šľahačkou z cukrárne z vedľajšieho vchodu, rozpráva sa, a vaši ako?, požičiam si knihu, zaželám dobrú noc. 

Pokračovať v čítaní: “Do zimy”

Mať či nemať

napísala MARTA KRÁLIKOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 26. novembra 2020.

Vždy ma udivovala samozrejmosť, s akou ľudia hovoria o tom, že chcú mať deti. S akou sa pýtajú, „kedy to už plánujete“ a „kedy bude ďalšie“.

A to napriek tomu, že som z veľkej rodiny, čo znamenalo zaručenú srandu, ale aj podporu. Keď staršie sestry mali prvé deti, všetci sme sa tešili. Veď áno, dieťa je darom do života a obohatením rodiny.

A tiež napriek tomu, že som len párkrát zacítila necitlivosť otázok, o ktorých tak veľa žien vie svoje. Aj skryté očakávania a narážky však vedia pekne rozhojdať vnútorné (ne)istoty.

Pokračovať v čítaní: “Mať či nemať”

V práci po materskej

napísala EVA MÉSZÁROSZOVÁ ilustrovala KATARÍNA HUTNÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 29. októbra 2020.

Stojím ráno pred zrkadlom s mierne bojovným výrazom v tvári a dávam si na pery svoj najvýraznejší rúž. Tmavoružový. Cítim, a vlastne v odraze zrkadla jedným okom aj vidím, ako tento počin fascinuje moje dve malé deti. Aj ony chcú rúž. Viem, že akýkoľvek odpor by ma stál priveľa času, a tak sa rúžom symbolicky dotknem ich pier. Následne ich s takmer posvätnou úctou zovrú viackrát za sebou presne ako ja, keď chcem, aby sa mi rúž všade rovnomerne rozotrel. Dcéra s obdivným pohľadom hltá moje šaty. Konečne ma vidí aj v niečom inom ako v teplákoch či džínsoch. Začnú ma teraz brať vážnejšie dokonca aj moje deti?, preblesne mi hlavou, ako si na oči dávam ceruzku. Jeden rýchly pohľad do zrkadla… Je to ako za starých čias. Dokonca lepšie! Je to lepšie. 

Pokračovať v čítaní: “V práci po materskej”

O hlade

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ ilustrovala MARTU

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 28. mája 2020.

Kúsok ľavej ruky ma opäť svrbí a ja rozmýšľam, čo som jedla. Problematické je len malé miesto, to, kde sa to kedysi aj začalo, medzi prostredníkom a ukazovákom, a rýchlo to prejde, bola to asi teda len nejaká prídavná látka, sójový emulgátor, sušená srvátka v pečive, niečo také.

Aspoň tak si toto sporadické ozývanie sa ekzému vysvetľujem. Možno sa mýlim, ale kožná lekárka, ku ktorej som sa s ním dostala, mi predpísala akurát tak kortikosteroidnú masť a o príčinách sa so mnou nechcela rozprávať, ste na materskej, ženy na materskej ekzém mávajú, veľa si máčate ruky vo vode. Do rána som sa z masti vyhádzala na polke tela, tak som dostala inú, na nové vyrážky ďalšiu a po kontrole ešte jednu.

Pokračovať v čítaní: “O hlade”