Nechajte ma, teraz bolím

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala MICHAELA ISTOK

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 25. januára 2018.

Je to klietka na mojej hlave a na mojom tele. Niekedy sú jej mreže vzdušné a tak ďaleko od seba, že by som sa nimi už-už pretiahla, ale stále kúsok chýba, sú pevné, nepustia, a tak len načahujem ruky a snažím sa chytať reality. Inokedy sú blízko a nenechávajú mi veľa priestoru a občas sú nasekané tak nahusto, že cez ne ledva vidím, ležím schúlená v kúte a pri akomkoľvek otrase či náraze zvonku som zlostná; snažím sa síce ovládať, ale ide to ťažko. Vtedy totiž existuje len jedna myšlienka: Nechajte ma. Len ma, prosím, nechajte na pokoji. Teraz bolím.

S rôznou intenzitou sa to každý mesiac opakuje. Únava. Napätie. Podráždenosť. Nesúlad. Spomalenie. Bolesť krížov. Kŕče. Hlad. Hnev. Migréna. Svet vyplnený mnou a mojou nepohodou. A do toho slabý racionálny hlások v hlave dokola opakujúci: Je to len PMS. Je to len PMS. Je to…

Je to len PMS (predmenštruačný syndróm), ale má viac ako 150 symptómov znepríjemňujúcich život. A kým sa mi ho pupalkovým olejom z toho svojho nepodarí definitívne vymazať, aspoň som sa spýtala ďalších žien, ako ony prežívajú svoj syndrómček. Nech sa najbližšie cítim menej vyšinuto a previnilo voči svojim najbližším.

Podoby pekla
Je to prirodzený proces, hormóny sa tvoria a menia, treba počúvať svoje telo, stiahnuť sa, prijať svoje ženstvo. Iste, v teórii je to všetko pekné, ale hejtovať PMS je podľa mňa rovnako legitímny postoj ako jeho zenové prijatie. Všetko je dovolené, všetko je pravda. Aj to, že k časti žien sú hormonálne procesy láskavé a nezažívajú pravidelné zajatie bolesti a striedania nálad. Nie je v poriadku akurát to, že PMS stále býva spochybňované a prehliadané.

Respondentky v našej ankete svoje PMS nevykreslovali veľmi zmierlivo. Trpí telo. Trpí duša. Trpia ostatní. Začiatok sa datuje desať dní až týždeň pred menštruáciou. Príznakov má naozaj veľa a líšia sa, no jeden sa vyskytuje vo veľkom – pažravosť. Vo svojej odpovedi sa nad tým zamýšľa aj Tereza* (29): „Veľkou PMS kapitolou je jedlo, ale stále intenzívnejšie nadobúdam pocit, že viac než skutočná potreba je to skôr spoločenský fenomén, že raz za mesiac si žena môže dovoliť ako taká vlčica spráskať skladkosti nakúpené na týždeň a má výhovorku, že predsa hormóny. Aspoň ja som nejakú zásadnú zmenu naladenia ani po dvoch rittersportkách nezaznamenala (ale áno, v záujme vedy budem skúšať ďalej).“

Jana* (26) trpí návalmi tepla a nadúva ju, no vekom u nej vymizli bolesti v podbrušku. Táňa* (26) bojuje s pocitom, že má sto kíl. Hana* (27) sa strašne a všade potí, a to aj pri sedení na stoličke. Zuzanu (39) týždeň pred príchodom menštruácie budí bolesť hlavy, ktorá občas prejde do migrény spojenej so zvracaním. Lenka* (33) má nepravidelnú menštruáciu, no vďaka PMS vie, že už je na ceste. Katarína* (29) nemáva PMS vždy, zo psychických príznakov sa u nej vyskytuje nesústredenosť, nerozhodnosť, neistota, nervozita, pocit, že nič nemá zmysel. Tereza si pod vplyvom PMS zásadne všetko interpretuje ako najhorší možný scenár a rýchlo stráca trpezlivosť s okolitým svetom.

Baška (24) postrehla zhoršenie príznakov po zmene antikoncepcie: „Pri užívaní tabletkovej formy antikoncepcie to bolo ešte relatívne zvádnuteľné. Ale po nasadení vaginálneho krúžku, ktorý výrazne zmenil moje myšlienkové pochody už počas užívania a následne aj po vysadení (a pretrváva to), sa bolesti násobne zhoršili. Mnohokrát je bolesť taká, že jednoducho plačem. Prišla aj nová verzia PMS – nie tá kŕčová, ale horúčky a pocity na zvracanie. Úprimne dúfam, že sa všetko dá raz do poriadku (možno po tehotenstve).“

Ako však dokazuje Anna (31), PMS nemusí byť nutne len obdobím temna: „Mala som úzkostnú poruchu a počas PMS vždy prichádzala obrovská kríza, ktorej som sa obávala. Mávala som naozaj neovládateľné návaly úzkosti a celá som bola ako v ohni. Za normálnych okolností prichádza jemný smútok, melanchólia. Vždy mi vtedy napadne samo od seba, že by som už chcela deti (interpretujem to tak, že telo si myslí, že už by tú menštruáciu dostať nemalo). Som hĺbavejšia, na veľa vecí vtedy prídem. Viac toho napíšem. Som menej aktívna a spoločenská, ale všetko dôležité vymyslím vtedy – no zrealizujem to až neskôr. Počas PMS sa vyhýbam radikálnym rozhodnutiam, radšej počkám. Niežeby som cítila niečo nereálne, práve naopak, aj intuícia mi funguje lepšie, som viac v kontakte sama so sebou. Viac sa mi sníva (často že plávam vo vode). Len všetko to, čo je reálne, cítim intenzívnejšie. Neznášam vtedy slnečné počasie. Ak sa dá, menej pracujem. Nepovedala by som, že mi to strpčuje život, mám tie hĺbavé obdobia napriek tomu, že som hypersenzitívna, rada. Život mi vtedy strpčuje len to, ak som nútená byť vo väčšej spoločnosti.”

Upieranie sa na myšlienku, že vekom či pôrodom sa priebeh PMS zľahčí, nie je síce ojedinelé, ale nemusí byť úplne správne. Skúsenosti žien, ktoré sa zapojili do našej ankety, hovoria skôr o tom, že symptómy sa postupne zhoršujú a ich trvanie sa predlžuje. A tehotenstvo takisto môže mať opačný efekt ako upravenie menštruačného cyklu do znesiteľnej podoby. „Výraz PMS nepoznám dlho. Príznaky som si tiež ešte pred pár rokmi neuvedomovala, ale pôrody, dojčenie a následné vracanie sa do normálneho cyklu hormóny asi natoľko rozhádzalo, že už veľmi dobre viem, o čom to je. Idem z kože vyskočiť, cítim neskutočnú vnútornú nervozitu a podráždenosť, nepokoj, ktorý, samozrejme, prenášam aj na okolie. Fyzické problémy sú už popri tom vedľajšie, i keď nie zanedbateľné: zhoršené akné, bolesti krížov, podbruška, pažravosť, niekoľkodňové bolesti hlavy, nevoľnosť, závrate, bolesti prsníkov… Píšem v priamom prenose tohto katastrofického scenára a modlím sa ja aj rodina, aby sa čo najskôr skončil,“ opisuje Veronika* (38). U Lu (36) sa zase niečo zhoršilo a niečo upravilo: „V minulosti mávali ťažší priebeh fyzické prejavy, ktoré po pôrode ustúpili. O to horšie je to ale teraz s tými psychickými – podráždenosť, výbušnosť atď.“

PMS a tí druhí
Čo si budeme hovoriť, časť prejavov PMS vzniká ako viac či menej oprávnená reakcia na nejakú akciu, čin alebo poznámku prichodziu z okolia. A zároveň je to zdrojom mojich večných dilem – nakoľko to môžem dávať najavo? Má prednosť prirodzený priebeh pochodov a hormónov v mojom tele alebo umelý civilizačný nános, všeľudská vzájomnosť a dobré mravy? Je v poriadku robiť si z toho žarty a trúsiť poznámky? Je v poriadku brať sa vážne, cítiť sa dotknuto a nepochopene? Je v poriadku kontrolovať to, pretvarovať sa a v tichosti trpieť? Mám byť empatická ja k svojmu okoliu alebo ono ku mne? Čo som ešte ja, čo sú hormóny, ako by som reagovala bez ich vplyvu? A vôbec – kto sme a kam kráčame?

Baška na prebiehajúce PMS často svoje okolie aj sama úmyselne upozorní, aby malo trochu iný pohľad a väčšiu trpezlivosť. No i napriek varovaniu prežíva v tomto období veľa konfliktov a uvedomuje si, že je ťažké byť v pohode. U Anny symptómy nie sú nekontrolovateľné a ani by sa nechcela vyhovárať na PMS a byť pre to na druhých protivná.

„Partner si to odnáša, ale hádam si zvykol. Len som úprimnejšia a menej tolerantná ako obvykle. To veru cítia aj kolegovia v práci. To, čo ma inokedy nahnevá, ale dokážem sa ponad to preniesť, v čase svojich dní vykričím naplno. Skutočne kričím. Ale ako hovorím – som vtedy jednoducho úprimná a netaktná,“ priznáva Zuzana.
Muž býva najčastejším terčom výbuchov aj u Lu. „Už dávnejšie niekde čítal o „menštruačnom koliesku“, kde žena partnerovi vyznačí, v ktorej fáze cyklu sa nachádza, aby aj on vedel, kedy má okolo nej „našľapovať“ opatrnejšie,“ spomína jednu možnosť predchádzania konfliktov.
„Nálady sa u mňa striedajú aj bežne, takže jedine frajer, ktorý so mnou žije, si všíma, že niekedy je to až neznesiteľné. Stále plačem a vozím ho za hlúposti. Viac sa vtedy hádame, ale nikdy to nijako nemiestne nekomentuje,“ pridáva sa Jana.

Čo sa týka (pseudo)vtipných poznámok, Betka (30) ich počas PMS občas nechápe a skôr dotyčnému vynadá alebo sa rozplače, no snaží sa to zvládať bez následkov pre svoje okolie. Hana zase poznámky zvláda, ako býva zvykom, zdvihnutým prostredníkom. „Nemám rada, keď takéto poznámky znejú v momentoch, kedy žena prejaví hnev, nespokojnosť alebo inú negatívnu emóciu. Také zľudovelé položartovné znevažovanie ženských emócií a prežívania, akoby sme boli úplne pod nadvládou hormónov. Je to rovnako degradujúce, ako keď sa hovorí, že muži nevedia ovládnuť svoj sexuálny pud. Myslím, že moje PMS registrujú len ľudia, s ktorými žijem – či už rodina alebo partner. Tí majú možnosť zažiť tieto mesačné výkyvy a ich otázky typu kedy to mám dostať, nechápem útočne, ale skôr v záujme spoločného pohodlného prežitia,“ uvažuje Tereza.

Čo pomáha
Nič!, žiada sa mi zrevať. Ostatné ženy však nie sú také rezignované, hľadajú, skúšajú alebo už vedia. Táni a Anne pomáha beh a endorfíny z pohybu si pochvaľuje aj Hana, počas PMS je však pre ňu fyzická aktivita utrpením a na jóge umiera s prvým hore sa pozerajúcim psom.

Jana na to ide veľmi prozaicky: „Tradične si skočím na mekáč v kombinácii s tou najväčšou zmrzkou, akú momentálne majú. Okrem toho pomáhajú bylinkové čaje, hlavne medovkový a šalviový.“ V sladkostiach spolu s prechádzkami a nestresovaním sa nachádza vykúpenie z bolesti Betka, ak to nepomáha, siahne po tabletke. Kombinácia jedla a analgetík je aj Veronikiným receptom: „Sladkosti, panadol, ibalgin, slanosti, panadol, ibalgin… Aj masáže, porozumenie, objatia a teplo sú ale akceptovateľné a vítané.“ Zuzana má dobrú skúsenosť so zdravou stravou – keď má zároveň s menštruáciou aj zeleninové obdobie, celé to zvláda ľahšie.

Lu sa podvedome snaží zvoľniť a byť k sebe a svojmu okoliu menej náročná, Anna zalieza do perín, číta a pozerá dobré filmy. Kataríne sa osvedčil spánok, ticho, teplo, pokoj, objatie a čokoláda. K suchému teplu a nahrievaniu krížov a podbruška sa prikláňa aj Baška a spolu s ďalšími metódami ho takisto odporúča Tereza. „Na čaje, železo či magnézium si vždy spomeniem, až keď je neskoro. (smiech) Na kŕče mi najlepšie zaberá teplo. Na psychiku spomalenie a samota, do ničoho sa nenútiť, obmedzenie ruchov a podnetov. Vždy mi boli smiešne tie ezoterické rady o spomalení a stiahnutí sa, z mojej skúsenosti sa vo väčšine zamestnaní príliš s cyklickou ženskou energiou neráta. V rámci možností sa však snažím obmedziť množstvo stretnutí, náročných úloh a pomáhajú napríklad aj slúchadlá s dobrou hudbou,“ vymenúva. „A vlastne mi pomáha aj samotné uvedomenie si, že mám opäť dočinenia s PMS, že sa nič tragickejšie nedeje a že to prejde,“ uzatvára Tereza za nás všetky.

*vymyslené meno reálnej osoby

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.