V očakávaní (Leto)

napísala MICHAEA KUČOVÁ ilustrovala ZUZANA GALOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 8. júla 2021.

Neviem, kedy k tomu došlo. Vzduch, ktorý voňal prvým ovocím a ešte nepomenovaným očakávaním, prudko oťažel. Leskne sa mi na koži, horúco sa kondenzuje do kvapiek, ktoré mi stekajú všetkými mäkkými žliabkami tela. Túžba a neistota sa rozpustila, zostáva len vrelá krv. Sledujem jej pulzovanie, cítim tie horúce toky pod kožou, na koži, ale je to bezmenné. V hlave mám prázdno, celou bytosťou sa sústreďujem na tento prechod.

Zopár dní som chodila ulicami s potmehúdskym úsmevom, akoby začiatok leta bol len mojím osobným tajomstvom. A aj tak som teraz zaskočená, lapám po dychu, ovievam sa. Leto do mňa narazilo celou svojou horkou prudkosťou, nikto sa nepýtal, či už som pripravená.

Vždy ma to zaskočí, ako náhle sa dni obrátia. Vždy ma to zaskočí, čo mi vlastne zostáva v rukách. Opadnú zo mňa vrstvy šiat aj identít, prestávam na seba hľadieť cez výkony. A vždy ma to trochu zamrzí, ľutujem sa v náhlej bezradnosti. Moje rozohriate telo je nenásytné a je ťažké ho uspokojiť. Toto je ten čas, keď sa prebúdza, striasa aj posledné zvyšky zimného spánku. Je náročné ho viesť, dobehnúť všetko zameškané. Postaviť sa čelom tomu nedozernému apetítu.

Pokračovať v čítaní: “V očakávaní (Leto)”

Nechajte ma, teraz bolím

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala MICHAELA ISTOK

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 25. januára 2018.

Je to klietka na mojej hlave a na mojom tele. Niekedy sú jej mreže vzdušné a tak ďaleko od seba, že by som sa nimi už-už pretiahla, ale stále kúsok chýba, sú pevné, nepustia, a tak len načahujem ruky a snažím sa chytať reality. Inokedy sú blízko a nenechávajú mi veľa priestoru a občas sú nasekané tak nahusto, že cez ne ledva vidím, ležím schúlená v kúte a pri akomkoľvek otrase či náraze zvonku som zlostná; snažím sa síce ovládať, ale ide to ťažko. Vtedy totiž existuje len jedna myšlienka: Nechajte ma. Len ma, prosím, nechajte na pokoji. Teraz bolím. Pokračovať v čítaní: “Nechajte ma, teraz bolím”