Neklopať a vydržať

napísala SOŇA GREGOROVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 3. augusta 2023.

Nepovedal priamo, že sa už neuvidíme, je mi to však jasné. Ukázalo sa, že to bol omyl, skúsili sme všetko, nemá mi viac čo ponúknuť. Podal mi ruku, poprial všetko dobré. Keď mi bude zle, keď to budem potrebovať, mám zavolať.

Fakt mi je to ľúto. Vkladala som nádeje do toho, že to bude konečne niekto, kto mi pomôže, kto sa o mňa postará. No nebol to ten pravý. A tak musím hľadať ďalej. 

Reč je o lekárovi, ktorý to so mnou vzdal. Môj opis situácie je možno nepatričný a na racionálnej úrovni tomu rozumiem a nikomu nič nezazlievam, som vďačná za všetku snahu. S mojím prežívaním týchto okolností je to však horšie, cítim jemnú porozchodovú prázdnotu a beznádej.

Pokračovať v čítaní: “Neklopať a vydržať”

Za lepšiu menštruáciu

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 28. apríla 2022

Vraj sa treba napojiť na svoju ženskú energiu. Tancovať, maľovať, klásť na telo (a vkladať si doň!) kryštály. Byliny orálne aj vaginálne. Prospešné má byť aj nosenie dlhých sukní, ktoré naše dolné energie prepájajú so Zemou. 

O viac či menej pochybné teórie a návody nie je núdza, všetky ale tak trochu vychádzajú z princípu, že jednoducho treba oslobodiť svoju vnútornú bohyňu. Vždy keď na mňa na internetoch vyskočí nejaká joni koučka, myslím na všetky ženy, ktoré zápasia s endometriózou, so syndrómom polycystických vaječníkov, s poruchami príjmu potravy alebo s iným problémom, ktorý ovplyvňuje hormonálnu rovnováhu. Keby tak len vedeli, že stačí pár minút brušného tanca naboso!

Pokračovať v čítaní: “Za lepšiu menštruáciu”

Ohmatať život jedného človeka

napísala LUCIA ŽATKULIAKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 18. augusta 2021.

Hovorila si mi milovaná a ja som sa vďaka tebe milovanou aj cítila.

V starých škatuliach nachádzam fotografie teba a prevraciam ich na druhú stranu v nádeji, že nájdem zápis, ktorý mi o tebe v tom momente povie viac. Prvé strany albumov sú vzorne vyplnené aj popísané. Ďalšie už musím prevracať opatrne, aby nevypadli kôpky fotografií založené medzi stranami. Stále čakajú, kým ich zaradíš.

Škatule s fotkami bude raz prechádzať niekto po mne, niekto, kto si už teba pamätať nebude. Fotky, na ktorých je tvoja tvár, sa toho človeka nebudú nijak dotýkať, rovnako ako sa mňa nijak nedotýkajú fotky tvojich vzdialených prastrýkov a pratiet, ktoré v kôpkach nachádzam. Nebude poznať tvoj príbeh, komplexnosť tvojho života. Existuješ, len pokiaľ ťa niekto nosí v živej pamäti, potom sa staneš iba ďalším anonymným mŕtvym z dávnych čias.

Pokračovať v čítaní: “Ohmatať život jedného človeka”

O nechcených tehotenstvách

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 15. októbra 2020.

Prešlo leto, v ktorom sme odmietli byť ticho. A stíchnuť nemôžeme ani na jeseň.

Odkedy som matka, vnímam zásahy do reprodukčných práv ešte citlivejšie. Vždy, keď sa táto téma otvorí, chcem k tomu niečo povedať, brániť sa. Mám zažité tehotenstvo, pôrod, materstvo, priveľa bolesti, priveľa sĺz, priveľa strádania. Chcela som dieťa, mám dieťa, nadovšetko ho milujem, som nadšená jeho pokrokmi a chuťou objavovať svet. Mám absolútnu podporu partnera, rodiny, nie som na to sama, nežijem v materiálnom nedostatku. Napriek tomu je materstvo náročné, vyčerpávajúce. Toto nemožno žiadnej žene nanútiť, uväzniť ju v tom na 24 hodín sedem dní v týždni proti jej vôli. 

Pokračovať v čítaní: “O nechcených tehotenstvách”

Naše mamy a my

napísala ALEXANDRA JUST editovala MIRKA URBANOVÁ ilustrovala BESSA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 6. februára 2020.

Chcem sa vyhnúť ošúchaným frázam o matkách a o ich nenahraditeľnosti, o voňavých koláčoch, ktorými nás nástojčivo ponúkajú a o prehnanej starostlivosti či istote, ktorú reprezentujú. O ich večnej trpezlivosti a láskavosti. Chcem písať o tom, čo sa stane s naším vzťahom po tom, čo odídeme z domu a začneme žiť dospelý život. Chcela by som napísať o vzťahu matka-dcéra a jeho podobách v rozličných etapách, ktorými v živote prechádzame. O tom, ako blízko či ďaleko naše mamy stoja a akou súčasťou našich /relatívne/ dospeláckych životov sú. O tom, či do ich náruče môžeme zabárať svoje osudom ošľahávané tváre – aj keď máme už po tridsiatke. Pokračovať v čítaní: “Naše mamy a my”

Zradené vlastným telom

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala DENISA KOLLÁROVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 21. februára 2019.

Takí mladí ľudia, a furt vám niečo je, povzdychne si zavše moja mama, keď jej do telefónu referujem, čo máme nové a že v našej domácnosti práve šarapatí nejaký bacil, seknutý chrbát alebo migréna. Nuž hej, máme úplne obyčajné telá, ktoré často bolia a reagujú na to, s čím prichádzajú do kontaktu. Možno by sa o ne bolo treba viac starať, lepšie jesť, viac sa hýbať. No samotná mladosť od choroby nikoho neuchráni.

Bolesť prichádza kedykoľvek. A nielen taká, čo sa po dvoch ibalginoch a výdatnom spánku vytratí a zabudne sa na ňu. Patrí k životu – čo sa dá robiť –, no nie je zrovna fér a spravodlivá. Pokračovať v čítaní: “Zradené vlastným telom”

Čo už viac nechceme počúvať

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala HELENA TÓTHOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 17. januára 2019.

Dlho som si myslela, že svet, v ktorom vyrastám a žijem, je predsa v poriadku. Bola som milované, šťastné decko. Takmer až do dospelosti jediné dieťa, jediné vnúča. Vychovávaná som bola, ale v ničom zásadnom sa mi nebránilo, nič mi nebolo diktované. Vzdelania sa mi dostalo, koľko moja lenivosť a pohodlnosť pripustila, mala som vlastný názor, bola som samostatná. Mohla som si strihať vlasy nakrátko aj si ich farbiť, maľovať sa, nosiť otcove svetre. Nikdy som nemala pocit, že som obmedzovaná, že by môj život nejako ovplyvňovalo to, že som dievča. Že by som len preto niečo musela, mala či nesmela.

A potom prišiel Kurník. Bolo to takto pred tromi rokmi, keď mi Miška napísala o idei feministického magazínu v newslettri s otázkou, či by som sa do toho nepustila s ňou. Pokračovať v čítaní: “Čo už viac nechceme počúvať”

Vážená pani generálna riaditeľka,

napísala DEBORA PASTIRČÁKOVÁ
ilustrovala TENGER WORKS

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 20. decembra 2018.

je o Vás známe, že sa neustále zaujímate o spokojnosť svojich zamestnancov, s ktorou úzko súvisí prosperita a progres Vašej firmy. Jedno od druhého nejde oddeliť, tak ako nejde oddeliť formu od obsahu. Pravdaže, Vy ako žena nepristupujete k výkonu svojej funkcie s úmyslom zviditeľniť si ego a za každých okolností viesť firmu ku konštantnému zisku. Vy ako žena ste si vedomá aj iných hodnôt, tých humánnych, vnímate svojich zamestnancov s empatiou a ako komplexné ľudské bytosti, nielen ako stroje na napĺňanie krátkodobých a dlhodobých vízií. Práve Vy v rámci zlepšenia a zmodernizovania pracovných podmienok ste nedávno vydali rozhodnutie presťahovať celú firmu do open space-u. Zamestnanci nadšene a s prísľubom lepších zajtrajškov zbalili šanóny. Pokračovať v čítaní: “Vážená pani generálna riaditeľka,”

Cítiť sa lepšie

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala ANDREA LALA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 1. novembra 2018.

Moja teta bola Avon lady. Zásadnou súčasťou môjho detstva a hier, čo k nemu patrili, teda boli vzorky rúžov, voňaviek a dôkladné listovanie každého nového katalógu. V rodinných kúpeľniach sa nám kopili krémy, sprchové gély, peny do kúpeľa, ešte stále si viem vybaviť chemicky jahodovú vôňu detskej série kozmetiky. Všetko sme mali z Avonu, dokonca aj pršiplášte (na ktoré dodnes nedáme dopustiť).

Neskôr moje vnímanie kozmetického sveta (a najmä vzhľadu žien, čo si budeme hovoriť) doplnilo čítanie Evy a Emmy (áno, bola to dlhá cesta k feminizmu) nasledované objavovaním iných značiek kozmetiky. Bavili ma laky na nechty, rúže som síce nakupovala tiež, tie sa mi však vždy rýchlo zunovali. Bez maskary som nikdy z domu nevyšla, ale skutočne namaľovaná (mejkap, púder a všetky tie postupy a serepetičky okolo) som sa vždy cítila zvláštne. Pokračovať v čítaní: “Cítiť sa lepšie”

Kto verí poverám?

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 27. septembra 2018.

Viem o tom málo. Ale keď som vedela ešte menej ako dnes a téma poverčivosti sa mi povaľovala v myšlienkach, došla som k ráznemu odsúdeniu a výsmechu – ľudí, kultúry, tradícií. Dnes už predsa máme bohaté vedecké poznatky, dostupné vzdelanie, zdravotníctvo, možnosť výberu profesijného smerovania, môžeme viesť dobrý život bez toho, aby sme sa museli spoliehať na priazeň nadprirodzených síl a chrániť sa pred ich vrtochmi. Dodržiavanie rituálov sa zdá byť spiatočnícke, obmedzujúce, ba môže byť dokonca škodlivé. Sme predsa inteligentné bytosti žijúce vo veku pokroku, môžeme sa spoľahnúť na technológie, všetko sa dá vyriešiť logikou, chce to chladnú hlavu, analytické uvažovanie. Rácio, rácio!

Ako som tak v myšlienkach hubila prekonané prejavy zastaraného prístupu, života predkov, postupne mizli aj rozprávky, folklór, magický realizmus, preč bolo deväť chodov štedrej večere. Pokračovať v čítaní: “Kto verí poverám?”

Dve ženy o šťastí

napísali SOŇA HRÚZIKOVÁ & MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala MARTU

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 20. septembra 2018.

(Pozn.: Sonin text je normálnym písmom, Miškin kurzívou.)

Na rohu Kollárka a Obchodnej stáva predavač Nota bene, zvykneme si popriať dobré ráno; minule sa spýtal, čo som taká smutná. Najskôr ma rozčuľoval genderový rozmer tohto postrehu (o ktorom ten pán sotva tuší), to, ako sa od žien večne očakáva, že budú tie usmiate, no neskôr som si uvedomila, že ma hnevá (aj) niečo iné, že sa to dotýka mojej prirodzenosti – nech sa akokoľvek snažím, nejde s tým veľa spraviť.

Posledné týždne si uvedomujem, že som šťastná. Nie ok, nie spokojná, intenzívne šťastná. Aj som to párkrát povedala nahlas! Teraz, prirodzene, čakám, čo sa pokazí. A kedy sa ukáže, že je to len sebaklam, fantázia, kedy narazím na skutočnosť. Pokračovať v čítaní: “Dve ženy o šťastí”

Feministka: omylná a nahnevaná

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala SASHA DERKACH

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 9. augusta 2018.

Nepoznám odpovede. Neviem, čo už je priveľa, nepoviem ti, či je dobré zobrať si jeho meno, nechať sa pozývať, čo je ešte vtipné a čo už nie. Odkedy sa o mne vie, že som feministka (hovorím to nahlas), zdá sa, že som sa stala akousi rozhodkyňou, ktorá má patent na to, čo je správne. V mojom okolí je čoraz častejšie, že sa na mňa ľudia obracajú s otázkou a s očakávaním rozhrešenia v očiach. Feministka musí predsa vedieť, čo s tým! Som z toho nesvoja, lebo svoj feminizmus vnímam predovšetkým ako pomenovanie vlastného pýtania sa a snahu o to, aby sme mohli každá a každý rozhodovať sami za seba.

Ale priznávam, väčšinou by som pred tou nálepkou najradšej jednoducho utiekla. Pokračovať v čítaní: “Feministka: omylná a nahnevaná”