Ach, tie literárne hrdinky!

(Chaotické túlačky literatúrou)

napísala VERONIKA HUDECOVÁ
ilustrovala CHRISTIANA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 8. februára 2018.
Spoiler alert: Článok približuje dej a pointu viacerých literárnych diel

Nebudem sem vpletať literárnu vedu. Ani môj prierez dejinami literatúry nie je ohraničený nikým a ničím, iba mnou. Píšem výlučne ako milovníčka príbehov, občas sa kopnem a občas som možno vedľa jak tá jedľa. Vy si spokojne pripravte vlastné zoznamy hrdiniek (ak sa necháte inšpirovať tými mojimi, budem len rada.) Tak idem na to, rozpletiem ten motanec, čo už dlho nosím v hlave.
Píšem len tak. Širinu marinu. Pokračovať v čítaní: “Ach, tie literárne hrdinky!”

Nechajte ma, teraz bolím

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala MICHAELA ISTOK

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 25. januára 2018.

Je to klietka na mojej hlave a na mojom tele. Niekedy sú jej mreže vzdušné a tak ďaleko od seba, že by som sa nimi už-už pretiahla, ale stále kúsok chýba, sú pevné, nepustia, a tak len načahujem ruky a snažím sa chytať reality. Inokedy sú blízko a nenechávajú mi veľa priestoru a občas sú nasekané tak nahusto, že cez ne ledva vidím, ležím schúlená v kúte a pri akomkoľvek otrase či náraze zvonku som zlostná; snažím sa síce ovládať, ale ide to ťažko. Vtedy totiž existuje len jedna myšlienka: Nechajte ma. Len ma, prosím, nechajte na pokoji. Teraz bolím. Pokračovať v čítaní: “Nechajte ma, teraz bolím”

Prekvapenia neskúsenej antropologičky

napísala VERONIKA HUDECOVÁ
ilustrovala JANA LEŇOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 18. januára 2018.

Neviem presne, čo (alebo kto) ma to posadlo, že som sa na to dala. Mala som skončenú celkom inú výšku s umeleckým – teda nie vedeckým zameraním. Pracovala som v rozhlase. Ale stále, tak ako aj pár rokov predtým, ma to nevýslovne ťahalo do Latinskej Ameriky. V tom veku som kvôli svojim cieľom vedela byť oveľa bezohľadnejšia, ako som dnes. A tak som sa ocitla na doktorandskom štúdiu v odbore mayológia a hneď v ten rok som rovnými nohami vhupla do stacionárneho terénneho výskumu. Nič som o tom nevedela. Ako sa robí terénny výskum, aké sú jeho metódy. Ako áno, ako nie, musela som sa to učiť za pochodu. Pokračovať v čítaní: “Prekvapenia neskúsenej antropologičky”

O mačkách a sexizme

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala MARTU

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 28. septembra 2017.

Bol jeden z tých jesenných dní, kedy sa celkom nečakane objaví slnko. Z potravín vychádzam s taškou plnou brokolice a čokolády, v ružovej sukni, v ktorej sa cítim vo svojej koži (pekná). Oproti mne kráčajú dvaja starší ošumelí muži, už z diaľky počujem, ako ma riešia. Aha, aké krásne dievča! Ani neviem ako, ruka bez tašky mi vyletí a takmer do tváre im ukáže prostredník. „Hlupaňa, ukazovať fakera, to musíš byť ozaj sprostá, ako mačka!“ rozhorčujú sa, kým kráčam ďalej. Pokračovať v čítaní: “O mačkách a sexizme”

Sto rokov za opicami

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala KLAUDIA MORAVČÍKOVÁ

Článok bol pôvodne uverejnený v newslettri 8. júna 2017.

Boli časy, keď som poznala a počúvala všetky dobré kapely ešte predtým, ako boli cool, a vedela som o každej novej kaviarni. Dnes, keď idem po meste, je to v mojej hlave samé Aaaah, toto tu je odkedy? a Oooooh, toto tu už neni? a mojím najprogresívnejším playlistom na Spotify je Release Radar – nové veci od kapiel, ktoré počúvam veky. Inak by som sa k nim ani nedostala a spokojne by som rotovala albumy z roku 2011.
Pokračovať v čítaní: “Sto rokov za opicami”

Superkoniec bez happyendov

pýtala sa MICHAELA KUČOVÁ
kreslila VERONIKA KOCOURKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 26. januára 2017.

Superkomix je autobiografickým komiksom Veroniky Kocourkovej. Svojou skicovitou formou, čerpajúcou zo života autorky, sa podobá na viaceré inscenácie Lýdie Petrušovej. Spojením ich tvorivých síl sa začala rodiť hra Superkoniec – vychádzajúca z Veronikinho komiksu, ale aj zo života a skúseností herečiek a hercov. Spoločným procesom vznikla autorská inscenácia, v ktorej sa rieši všetko, čo riešime aj my – vzťahy, hypotéky, predstavy, čo treba stihnúť pred tridsiatkou. Pokračovať v čítaní: “Superkoniec bez happyendov”

Program na zimný večer

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala EMMA VRBOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 1. decembra 2016.

Ženské seriálové postavy nemusia byť večne usmiate, v sukni či zástere a riešiace len romantické patálie. Áno, znie to dosť bazálne, no koľko takých postáv v skutočnosti v televíznej produkcii nájdeme? Nemusíme hneď vyťahovať Bechdelov test, no občas je celkom ťažké nájsť zábavu, v ktorej nás zobrazovanie žien nerozčuľuje. Odporúčame preto nasledujúce seriály, ktorých hrdinky sú nám viac než blízke, alebo naopak úplne iné a o to zaujímavejšie. Pokračovať v čítaní: “Program na zimný večer”

Ako si neveríme

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala VERONIKA MADZINOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 3. novembra 2016.

Nebudím sa preto, ale občas neviem zaspať. Cítim, že sa to blíži. Príde fraud police, špeciálna jednotka expertov, ktorá odhaľuje všetkých neschopákov. Zaklopú na dvere a povedia: „Už dlho vás sledujeme a máme dôkazy, že vôbec neviete, čo robíte. Ste obvinená zo zločinu predstierania kompetencií. V skutočnosti si nezaslúžite svoju prácu a týmto vám ju berieme. Pokračovať v čítaní: “Ako si neveríme”

ejmy

Najvtipnejšia medzi blonďatými

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala MARTU

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 8. septembra 2016.

Nestane sa každý deň, že do Európy zavíta špička stand-up comedy. Hoci sa tento formát komediálnych vystúpení udomácňuje aj u nás, najvychytenejšie mená tohto amerického žánru málokedy prekročia oceán. Toto leto však na starý kontinent zavítali hneď dvaja reprezentanti momentálnej špičky stand-up comedy – Louis C. K. a Amy Schumer. Pokračovať v čítaní: “Najvtipnejšia medzi blonďatými”

zeny

Aj ženy sú ľudia

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala MARTU

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 28. júla 2016.

Byť ženou znamená byť perfektná. To nám hovorí spoločnosť prostredníctvom médií aj všeobecných konvencií. Občas si to o sebe rady myslíme aj my samy, považujeme to za štandard. Sme hebké, voňavé, nikdy nie hladné. Od mala sa učíme byť pekné a poslušné, nerušiť a tešiť. Pokračovať v čítaní: “Aj ženy sú ľudia”