Na ženskom oddelení

napísala JANA H. HOFFSTÄDTER
ilustrovala MICHAELA ISTOK

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 4. októbra 2018.

Iste vás nie je málo, ktoré ste zažili pobyt na ženskom oddelení v nemocnici. Buď ste rodili, alebo ste mali nejaký problém súvisiaci so ženskými reprodukčnými (a slasť prinášajúcimi) orgánmi.
Aký to bol zážitok?
No. Pre mňa veľmi úprimný. Otvorený.

Na ženskom oddelení v nemocnici sa zvyčajne dejú tie úplne najprirodzenejšie veci života. Presne tie, ktoré sa dejú aj inde, ale inde sa o ne s nikým nedelíte.

Na ženskom oddelení v nemocnici však neexistuje žiadne tabu. Pre sestričky sú vaše intímnosti každodenná rutina. Normálna vec.
Tak čo sa okúňate.
Aj ja som sa. Klystíru som sa bála viac ako operácie.

V súkromnom zariadení s luxusom kúpeľne priamo v izbe som ležala nedávno. Pokračovať v čítaní: “Na ženskom oddelení”

Renesancia ženskej sexuality

napísala IVANA KOHUTKOVÁ
ilustrovala MICHAELA ISTOK

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 12. apríla 2018.

Motám sa v rôznorodých kruhoch priateľov, kamarátov a známych. Väčšinou ide o ľudí, ktorí sú otvorení aj netradičným názorom či myšlienkam a svojím myslením a konaním sú neraz schopní presiahnuť svoju bublinu a byť tolerantní aj tam, kde iní narážajú na svoje hranice. Aj napriek tomu sa mi stáva, že pri našich rozhovoroch občas zaznievajú stereotypné tvrdenia o ženách a ich sexualite. Som si vedomá toho, že pochádzame z rôzneho prostredia, formovala nás naša rodina a blízki, ktorí často neboli majstri a majsterky v tolerancii. Pokračovať v čítaní: “Renesancia ženskej sexuality”

Nechajte ma, teraz bolím

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala MICHAELA ISTOK

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 25. januára 2018.

Je to klietka na mojej hlave a na mojom tele. Niekedy sú jej mreže vzdušné a tak ďaleko od seba, že by som sa nimi už-už pretiahla, ale stále kúsok chýba, sú pevné, nepustia, a tak len načahujem ruky a snažím sa chytať reality. Inokedy sú blízko a nenechávajú mi veľa priestoru a občas sú nasekané tak nahusto, že cez ne ledva vidím, ležím schúlená v kúte a pri akomkoľvek otrase či náraze zvonku som zlostná; snažím sa síce ovládať, ale ide to ťažko. Vtedy totiž existuje len jedna myšlienka: Nechajte ma. Len ma, prosím, nechajte na pokoji. Teraz bolím. Pokračovať v čítaní: “Nechajte ma, teraz bolím”