napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala HELENA TÓTHOVÁ
Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 17. januára 2019.
Dlho som si myslela, že svet, v ktorom vyrastám a žijem, je predsa v poriadku. Bola som milované, šťastné decko. Takmer až do dospelosti jediné dieťa, jediné vnúča. Vychovávaná som bola, ale v ničom zásadnom sa mi nebránilo, nič mi nebolo diktované. Vzdelania sa mi dostalo, koľko moja lenivosť a pohodlnosť pripustila, mala som vlastný názor, bola som samostatná. Mohla som si strihať vlasy nakrátko aj si ich farbiť, maľovať sa, nosiť otcove svetre. Nikdy som nemala pocit, že som obmedzovaná, že by môj život nejako ovplyvňovalo to, že som dievča. Že by som len preto niečo musela, mala či nesmela.
A potom prišiel Kurník. Bolo to takto pred tromi rokmi, keď mi Miška napísala o idei feministického magazínu v newslettri s otázkou, či by som sa do toho nepustila s ňou. Ukončila som práve nejaké spolupráce, čas aj priestor tu bol, akurát to „ženské“ vymedzenie sa mi až tak nepozdávalo. Nebolo by lepšie robiť to pre všetkých? Och, ako málo som vtedy vedela. Och, ako veľa som si namýšľala.
Že ako spoločnosť stále akosi nemotorne riešime veľké témy rodovo podmieneného násilia, pokusov o zamedzenie práva žien na interrupciu či platovej a profesijnej diskriminácie žien na trhu práce a že sa nad nimi rozohňujú najmä feministky, vieme. Táto nerovnosť a neprávosť tu však aj v 21. storočí nepanuje len tak bezdôvodne, sú za ňou nenápadné tektonické pohyby v podhubí našej každodennosti. Za týmto neblahým stavom sú aj všetky tie uštipačné poznámky o zmachlení sa ako veľkonočné vajce a vtipy o veľkých ritiach, ktoré predsa patria k pohodovej domácej atmosfére a keď si ich môžeme dovoliť, svedčí to len o tom, že tí druhí (ech, tie druhé) sa predsa neberú vážne a všetko je v poriadku. Sú za ním variácie na šlabikárový výjav mama varí večeru, otec číta noviny, nad ktorými sa nikto ani nezamyslí, nehovoria predsa nič viac než to, že domácnosť funguje a nikto netrpí hladom ani nudou. Je za ním to, že v pobehliciach a výkonných samcoch máme všetci jasno ešte pred prvými nesmelými pokusmi o prejavenie vlastnej sexuality.
Rodina, spolužiaci, kamaráti, kolegovia, politici, úplne cudzí ľudia, médiá. Aj slobodné decko, akým som bola ja, si z každej strany vypočulo milión verzií toho, čo je pre ženy predsa prirodzené a mali by sa podľa toho riadiť. Nemuselo sa to ani vzťahovať priamo na mňa, ale podvedome to tvarovalo to, ako som sa videla, a prinieslo mi do hlavy a duše veľa zmätku. Dnes už si síce pri podobných hláškach poviem nasrať!, ale nebolo to vždy tak. Najskôr sa bolo treba naučiť rozpoznávať všetky choré tvrdenia a v druhom kroku sa nad ne povzniesť. A prestať sa porovnávať, viac netúžiť byť správnou, alebo aspoň normálnou ženou.
Som nesmierne rada, akú podobu sme nakoniec dali Kurníku. Že aj keď dáva priestor ženskej skúsenosti, je naozaj pre všetkých. Že tie „veľké témy“ síce vnímame, no skôr sa snažíme bojovať s predsudkami, so stereotypmi a zaužívanými predstavami o živote ženy a všetkých jeho aspektoch. A slobodné decko konečne pochopilo, že aj keď ono nebolo v ničom obmedzované, nemusí to platiť rovnako i pre ostatné ženy a dievčatá. A že malo šťastie – aj v tom, že ho nakoniec deformovali len redakcie ženských magazínov a marketingové spoločnosti rôznych firiem, a nie napríklad prísny rodinný patriarchát.
Sme ženy. Bodka. Nič konkrétne to neznamená. Okrem zopár biologicky daných funkcií nášho tela spojených s materstvom (ktoré vieme podľa vlastnej slobodnej vôle prijať alebo odmietnuť) nás to na nič hromadne nepredurčuje. Všetky rady, predstavy, poznámky, očakávania druhých ľudí smerované k nášmu životu a založené len na našej príslušnosti k pohlaviu sú mylné a škodlivé. A k tomu ešte všetok ten mizogýnsky hnoj vykydaný na naše existencie pri osobných či virtuálnych interakciách. Hnevá nás to, nechceme to viac počúvať. Tu je niekoľko príkladov získaných z dotazníka na túto tému:
Čo z toho, čo by ženy podľa všeobecného mienenia mali či nemali, ťa hnevá najviac?
„Hnevá ma, keď mi partner, hoci v dobrej mienke, hovorí, aká žena by som mala byť. Cítim sa lepšie v neutrálnych, skôr „chlapčenských“ šatách. On má dojem, že som v nich málo ženská. Ja, naopak, ako milovníčka kontrastov si myslím, že práve v nich pekne vynikne moja ženskosť. Uznávam, je to vec vkusu, no nemôžem sa zbaviť nepríjemného pocitu, že mi niekto diktuje – ako by som sa mala obliekať, ako pôsobiť. Je to predsa moja osobná vec.
Často sa tiež stretávam, najmä u staršej generácie, s názorom, že ako 31-ročná žena by som už dávno mala byť dobre vydatá (rozumej za dobre plateného doktora, právnika či ekonóma), s dvoma deťmi, usadená v byte s 30-ročnou hypotékou, skrátka „zabezpečená“… Samozrejme, beriem to s rezervou, naše babky vyrastali v inej dobe. Ale aj tak mi ešte stále tlak trochu stúpne, keď mi babka do telefónu mierne hystericky šepká, aby som toho svojho pekne poprosila, nech si ma vezme. Pomoc.“
Laura (31)
„Všetky ženy predsa chcú mať deti, teba to prejde; počkaj, keď príde ten pravý; ozvú sa biologické hodiny… – to je hláška, ktorá ma zvykla vytáčať, keď som bola mladšia, mala som napríklad 20 či 30 rokov a tvrdila som, že deti mať nechcem. Dnes už nad tým len kývnem ruku. No nie, nie všetky ženy chcú mať deti. Mám 40 a neprejde ma to. Alebo nie som žena, môžete si vybrať – keď odpoviem takto, obvykle sa debata skončí. A ja mám pokoj.“
Zuzana (40)
„Nemali by sa správať ako muži (hláška môjho otca). Každá žena by mala mať dieťa (hláška môjho lekára). Žena by mala byť poriadkumilovná. Voľakedy zase otec: „Nerozumiem, ako môžeš mať taký bordel v izbe, veď si žena.“ Môj manžel, ešte keď sme spolu nežili v dome: „No ty budeš variť v kuchyni a ja budem v záhrade robiť.“ A na moju otázku, prečo nemôžeme byť na čerstvom vzduchu obaja, odpoveď: „No lebo moji rodičia to tak robia celý život a funguje to.“ Takže ženy by zas mali stáť iba pri sporáku podľa manžela. Otec: „Predovšetkým ženy by sa mali starať o dieťa, muži nemajú čo kočíkovať. Zachvíľu im prilepia umelé prsníky, aby mohli dojčiť.“ Názor veľa mužov – ženy sú k*rvy, keď: majú milenca, nájdu si niekoho na jednu noc, striedajú partnerov. Skrátka žena by mala byť vždy verná a poslušná.“
anonymná respondentka (30)
„Najviac ma hnevajú upozornenia, že som zabudla/nestihla mejkap, paradoxne, hlavne od žien.“
Mara (30)
„Je toho šialene veľa… nie je to vždy na prvý pohľad priama narážka, ale mne začnú okamžite v hlave hučať všetky alarmy, keď to počujem.
Z kategórie domáce práce/materstvo/partnerstvo:
– Urob to ty, veď ty to robíš lepšie (prebalovať, vybrať dieťa z vane, uspať, obliecť, vychystať von, dohliadnuť na umyté zuby a podobné činnosti, ktorých je takmer nekonečno).
– Nie je navarené?
– Ale veď ja zarábam peniaze…
– Ale veď ty si celý deň DOMA (na materskej).
– Ale ja som bol celý deň v práci.
– Nemala by si už jesť tú čokoládu + naozaj AKÉKOĽVEK hlúpe narážky na pribudnutú/ubudnutú hmotnosť.
– Nenechaj sa ním rozčúliť, pokoj… (toto ma extrémne vytáča).
– Mala si mi povedať, že potrebuješ pomoc.
– Ženy sú hysterickejšie.
– Jasné, ty feministka…
Jedna špeci smerovaná dieťaťu(!):
– My tu teraz kopeme, ty sa choď hrať do kuchyne.
Z kategórie otázky od tých, ktorých do toho nič:
– No čo? Kedy bude ďalšie dieťa? Dúfam, že budúci rok už…?
– A to koľko ešte chceš kojiť, preboha?
– Jáj, to je dievča? Nemá náušnice, tak som myslel(a), že to je chlapec.
– To je dievča? Má modrú bundu, tak som nevedel(a)…
A množstvo, množstvo ďalších…“
Alexandra (28)
„Asi že by mali niektoré veci len tak znášať. Hlavne keď sú už vydaté alebo majú rodinu. Znášať život v pasci, pretože by im všetci veľmi zazlievali, keby odišli. Znášať, že ich okolie dotlačilo do situácie, v ktorom majú byť za všetko a za svoju rodinu zodpovedné hlavne ony. Znášať to, že ostatní členovia rodiny sa nestarajú ani o seba, ani o okolie, len si tak vegetujú. Neznášam, keď sa od žien čaká, že by mali vlastne vôbec niečo len tak znášať. V podstate sa to dá zhrnúť do vety: „Ona to vydrží, je to veľmi silná žena.“ Okolie sa takto často vyviňuje a ospravedlňuje. Niektoré veci človek v živote prijať musí, ale za hádzanie zodpovednosti na krk hlavne ženám by som naozaj hádzala kameňmi.“
anonymná respondentka (32)
„Najviac asi otázka detí.
Keď sa začína každá veta frázou „ja v tvojom veku…“.
Keď ideš na pohotovosť s divnými bolesťami brucha a doktor sa pýta so zdvihnutým obočím a skeptickým tónom, či si to nemýliš s menštruačnými bolesťami.
Keď ti hovoria, že všetky tvoje problémy by vyriešil nejaký partner a tvôj život by tým dostal zmysel.
Keď slušne pánovi, ktorý tlačí v Lidli do tvojho zadku nákupný vozík, povieš, aby s tým prestal, a on príde ešte bližšie a vpľuje ti do tváre, že si p*ča.
Keď sú dve voľné parkovacie miesta v slepej uličke a ty pekne zaparkuješ podľa pravidiel a potom na teba vyskočí arogantný starec, ktorý šiel za tebou, a začne vrieskať, že tam chcel parkovať on, a že si p*ča a pred tvojimi očami jemne a pomaly do tvojho auta nabúra, aby ukázal, aký je pán za volantom. Tak to ma pekne naštvalo.“
Hela (26)
„Hnevá ma, keď niekto hovorí dievčatám a ženám, že by sa mali viacej usmievať (čerešnička na torte je, ak sa k tomu pridá veta typu lebo si nenájdeš muža), alebo že by mali menej prežívať niektoré emócie, že by si to nemali brať tak veľmi k srdcu. Myslím si, že emócie sú extrémne individuálne, každý ich prežívame inak, každý prežívame situácie inak a inak sa s nimi vyrovnávame, a všetko je to tak správne. Pokiaľ práve vnútorne prechádzam niečím zložitým, väčšinou sa neusmievam na každého človeka. ktorého stretnem, a nemám potrebu sa za to ospravedlniť.“
Martina (24)
„Ženy by mali rodiť deti, lebo je to ich poslanie. V prvom rade je poslaním ženy byť šťastná a naplnená… Ženy by mali vyzerať reprezentatívne. Keď spoločnosť chápe reprezentatívnosť tak, ako je popisovaná v médiách, tak ja som od nej asi 250 kilometrov severne. Ženy by nemali kričať, nahlas komunikovať svoj názor, toľko piť, dojčiť na verejnosti, dávať najavo svoju sexualitu a potreby a podobné bullshity, ktorými nás kŕmia médiá.“
Zuza (30)
„Mali by sa starať o svoju atraktivitu a nemali by partnerovi spomínať iných mužov vo svojom okolí.“
anonymná respondentka (26)
„Mne prekáža, ako veľa ľudí predpokladá, že vedieť sa starať o dieťa je prirodzená ženská vlastnosť. Keď som prvýkrát dostala do rúk vlastného 50 centimetrov veľkého tvora, tak bolo všetko komplet nové a presne tak sa cítil aj môj muž. Štartovaciu čiaru sme mali rovnakú.
Takisto mi prekáža, ako sa všade rozpráva o tom, že matka má byť niekoľko rokov doma s dieťaťom, lebo inak sa stane niečo hrozné. Lepšiu reklamu rodičovskej „dovolenky“ pre otcov si ani neviem predstaviť.
Vraj by som mala robiť kariéru a zároveň byť perfektná matka a piecť vlastný chlieb a ešte aj super vyzerať a stráviť niekoľko rokov doma s deťmi a potom ich voziť na milión krúžkov a a a… Prosím, vylezte mi na hrb. Ja by som chcela byť pracujúca mama, ktorá má čas na deti. Aby mali vzor, že ženy tiež chodia do práce a nestoja len za sporákom. A nech budú radšej častejšie na večeru špagety, aby sme mohli stráviť viac času čítaním kníh. A pokiaľ kariéra bude, tak fajn, a pokiaľ nie… No čo už, nemôžem mať všetko.
A klasická dobre mienená rada mladým matkám – dieťa potrebuje cumeľ. To, že neplače a iba sa díva z kočíka alebo zo šatky, je vedľajšie. Pri najmenšom zamrnčaní treba cumeľ.
A tiež ma hnevá, že by sa podľa všetkého dievčatá mali hrať s úplne inými hračkami ako chlapci.
A vraj by som mala mať 50 kíl, aby som bola pekná. A ja stále nerozumiem tomu, čo by bolo pekné na BMI 16.
A hnevá ma, že je očividne moja vina, keď má môj muž na nohách deravé ponožky. Ako keby sa z neho dňom svadby stal absolútne nesamostatný jedinec.“
anonymná respondentka (29)
„Ženy majú byť pekné, voňavé, slušné, ženy majú mať dlhé vlasy, ženy nenadávajú, ženy neprdia. Začína sa to už pri dievčatách. „Ako môžeš mať taký bordel v izbe, veď si dievča,“ doteraz si pamätám túto hlášku od mojej mamy. V puberte vo mne vzbudzovala veľký vzdor.
Ale začína sa to ešte hlboko pred pubertou. Dievčatá sa nebijú, dievčatá neutekajú, dievčatá by sa nemali zašpiniť a tak ďalej. Tieto poznámky sa ma už tak nedotýkajú, už som predsa len vyrástla. Zato som ale matkou, takže prišiel úplne nový level nevyžiadaných rád a poznámok. Žena by mala mať deti, ale nie priveľa – najlepšie dve. A mal by to byť ideálne chlapec a dievča. A dojčiť áno, ale nie pridlho – maximálne rok. Žena si potom môže vypočuť aj slová ako dojka, biomatka, ekoteroristka, že je premotivovaná, úzkostlivá alebo naopak krkavčia a nič nedopraje. Nehovoriac o radách ohľadom výchovy. Treba sa vtedy dať do zenu a púšťať to jedným uchom dnu a druhým von. Ale je to niekedy veľmi náročné, hlavne ak poznámky prichádzajú od blízkych ľudí.
Potom ma ešte hnevá, keď aj pomerne príčetní ľudia vyhlasujú, že ženy sa nehodia na riadiace pozície, lebo sú veľmi emocionálne, a podobné žvásty. Alebo že v diskusii nemáme diskutujúce ženy, lebo to a to je dominantne mužská oblasť. Haló! Tie ženy odborníčky tam sú, len ich treba lepšie hľadať. A tak sa teda budem veľmi snažiť svojho syna viesť k rešpektu k ženám – nás a našej slobody. 🙂 Ešte dám na záver moje „obľúbené“: To predsa musíš vedieť, veď si matka! A čo sa mračíš, usmej sa! <3“
Lenka (30)
Viem, že sa autorka s článkom vytrápila. Je vidieť tam to úsilie, ale… Chcelo by to odľahčenie, nejaký nový uhol pohľadu. Je to starý problém, popisovany starým
spôsobom. Úmysel zaujímavý, chýba tu niečo zmysluplné pre ženy, treba to lepšie uchopiť. Pozrite si stránku. mužom.sk
Zuzana
Velmi sa mi pacila anketa. Sama som mama dvojmesacnej dcerky a tiez dostavam mnoho dobre mienenych, nevyziadanych a obcas riadne absurdnych rad, ci komentarov k mojej vychove…a vsimam si, ze otcom (hoci su v tom rovnako novi) nikto neciti potrebu davat rady , alebo aspon nie v takej miere.