Tehotná dňom i nocou

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala DENISA KOLLÁROVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 7. februára 2019.

Zobudila som sa o štvrtej ráno plná úzkosti. Nedarilo sa mi opäť zaspať, a tak som v hlave začala rozmotávať klbko trápení, vecí, ktoré nefungujú, všetkého, čo treba vyriešiť. Akoby sa to nadránom v stave bolestivej bdelosti dalo, všakže. Zastavila som sa až pri udalostiach spred týždňa, pri momente, keď som sa doktora spýtala, či sa už dá určiť pohlavie dieťaťa v mojom bruchu.

Doposiaľ bolo pre mňa tehotenstvo najmä fyzickou záležitosťou. Iste, dostavili sa aj emócie, a celkom silné, no aj počiatočnú neistotu a strach počas tých pár dní od dvoch čiarok na tehotenskom teste po prvý ultrazvuk, aj nečakaný pobyt v nemocnici vždy rýchlo prehlušil zenový pokoj. Pokračovať v čítaní: “Tehotná dňom i nocou”

Čo už viac nechceme počúvať

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala HELENA TÓTHOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 17. januára 2019.

Dlho som si myslela, že svet, v ktorom vyrastám a žijem, je predsa v poriadku. Bola som milované, šťastné decko. Takmer až do dospelosti jediné dieťa, jediné vnúča. Vychovávaná som bola, ale v ničom zásadnom sa mi nebránilo, nič mi nebolo diktované. Vzdelania sa mi dostalo, koľko moja lenivosť a pohodlnosť pripustila, mala som vlastný názor, bola som samostatná. Mohla som si strihať vlasy nakrátko aj si ich farbiť, maľovať sa, nosiť otcove svetre. Nikdy som nemala pocit, že som obmedzovaná, že by môj život nejako ovplyvňovalo to, že som dievča. Že by som len preto niečo musela, mala či nesmela.

A potom prišiel Kurník. Bolo to takto pred tromi rokmi, keď mi Miška napísala o idei feministického magazínu v newslettri s otázkou, či by som sa do toho nepustila s ňou. Pokračovať v čítaní: “Čo už viac nechceme počúvať”

Ďalší noví rodičia

napísala EVA MÉSZÁROSOVÁ
ilustrovala LUFA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 10. januára 2019.

Deti. Naša Achillova päta. Tak sme sa nakoniec aj my ocitli v tej pavučine povinností, úloh, nekonečných prehováraní a dohováraní, trpezlivého počúvania aj menej trpezlivého zvyšovania hlasu, v zacyklenej sieti stále sa opakujúcich činností, slov, viet… a život beží… a nik nám to nikdy neukázal okatejšie a krajšie ako naše deti.

Je to svojím spôsobom veľmi unikátne, nenapodobiteľné obdobie, ktorého jedinečnosť si uvedomíme ale len z času na čas, najviac asi po príchode domov k našej, pre nás ešte stále akosi „novej“ rodine odniekiaľ „zvonka“, z toho veľkého sveta, ktorý sme pred pár rokmi dobrovoľne na nejaký ten (pre nás zatiaľ neznámy) čas opustili, aby sme sa spolu ponorili do celej hĺbky tých maličkých kúzelných svetov našich detí. Pokračovať v čítaní: “Ďalší noví rodičia”

Tie veľké rozhodnutia

ilustrovala PETRA LUKOVICSOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 25. októbra 2018.

Napísať tento text bolo pre mňa dôležité. Možno bude pre niekoho rovnako dôležité si ho prečítať.
Robiť veľké rozhodnutia nie je len tak. Nie je len tak si za nimi stáť ani hovoriť o tom, ako sme k nim prišli. Dôležité však je, že ich robiť môžeme. To totiž (ako vieme) nie je vôbec také jasné a samozrejmé.

Nedávno som pozerala rozhovor s Terezou Dočkalovou, to je tá sympatická slečna uvádzajúca reláciu Branky, body, kokoti, s Janom Krausom. Pýtal sa jej, či dnes ešte vôbec ten feminizmus potrebujeme, či to už nie je akési zbytočné. Neuveritelne ma tá otázka zarazila. Ako si niekto môže myslieť, že je zbytočné bojovať za to, aby sa žena mohla slobodne rozhodovať alebo mať rovnaké podmienky na svoju slobodu ako muži. Okamžite som si spomenula na svoju skúsenosť a na to množstvo žien, ktoré ju mať nemôžu. Pokračovať v čítaní: “Tie veľké rozhodnutia”

Potetovaná

napísala ZUZANA KOMAROVÁ
ilustrovala ANDREA KOPECKÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 6. septembra 2018.

Fuj, ona má tetovanie!
Prečo si to urobila?
Ako si si tak mohla poškvrniť svoju krásnu kožičku?
30 rokov to o chvíľu má, a rozum nemá!
Nesúhlasím.
V štyridsiatke a päťdesiatke si dáš ďalšie? To pojdeš do hrobu ako z billboardu!
To nemáš kde vyhadzovať peniaze?

Atď, atď. To bola tá staršia generácia.

Potom tu bolo pár ľudí, ktorí síce neskrývali prekvapenie, ale z rešpektu (alebo zo súcitu) ku mne si nechali blbé poznámky pre seba. A boli tu asi dvaja-traja ľudia, ktorí sa so mnou aj úprimne tešili. Posledné dve skupiny boli poväčšine moji rovesníci.

Nie som úplne potetovaná, zatiaľ mám len jedno tetovanie. Pokračovať v čítaní: “Potetovaná”

Žena za volantom!

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala MIRIAMA SCHNIEREROVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 12. júla 2018.

Vyzerá to tak jednoducho, nezávislo, dobrodružne, má to neodškriepiteľný praktický aj romantický rozmer. Sadnúť za volant, naštartovať a vyraziť na cesty. Sú tu predsa jasné pravidlá, stačí sa ich naučiť a pridať sa k ďalším účastníkom a účastníčkam cestnej premávky. Ostatní to zvládajú, nemôže to byť až také náročné.

A predsa to nejde. Auto reaguje na každý záchvev, to, čo sa zo sedadla spolujazdca javí ako slimačie tempo, je s rukami na volante šialená rýchlosť. No a čo že zdržiavam cyklistu. Pomaly ďalej zájdem. A tam radšej počkám na autobus.

V októbri to bude desať rokov, čo mám vodičák. Pokračovať v čítaní: “Žena za volantom!”

O neznesiteľnej krehkosti našej mysle

napísala ANDREA BANDIKOVÁ
ilustrovala CHRISTIANA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 21. júna 2018.

Prvýkrát som dostala záchvat úzkosti asi pred rokom a pol. Keď som si uvedomila, že môj dlhoročný vzťah sa rozpadáva a stará mama znova ochorela. Po rokoch emocionálnej hojnosti, ako by som ich spätne nazvala, som sa musela konfrontovať s pocitom konca. A to, že môžeš stratiť, nie je ľahké prijať. Bolí to na hrudi, tak ako dovtedy nikdy. Bála som sa, že naraz strácam všetko. Strácam dvoch z mojich najbližších. Môj svet sa mení a tým sa mení všetko, šťastie schované v pocite istoty. Stará mama zomrela počas týchto Vianoc. Môj vzťah sa skončil pred dvomi mesiacmi.

Úzkostné stavy prichádzali kedykoľvek a nesúviseli nutne s problémami, ktoré som v tom čase riešila. Pokračovať v čítaní: “O neznesiteľnej krehkosti našej mysle”

Renesancia ženskej sexuality

napísala IVANA KOHUTKOVÁ
ilustrovala MICHAELA ISTOK

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 12. apríla 2018.

Motám sa v rôznorodých kruhoch priateľov, kamarátov a známych. Väčšinou ide o ľudí, ktorí sú otvorení aj netradičným názorom či myšlienkam a svojím myslením a konaním sú neraz schopní presiahnuť svoju bublinu a byť tolerantní aj tam, kde iní narážajú na svoje hranice. Aj napriek tomu sa mi stáva, že pri našich rozhovoroch občas zaznievajú stereotypné tvrdenia o ženách a ich sexualite. Som si vedomá toho, že pochádzame z rôzneho prostredia, formovala nás naša rodina a blízki, ktorí často neboli majstri a majsterky v tolerancii. Pokračovať v čítaní: “Renesancia ženskej sexuality”

Prekvapenia neskúsenej antropologičky

napísala VERONIKA HUDECOVÁ
ilustrovala JANA LEŇOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 18. januára 2018.

Neviem presne, čo (alebo kto) ma to posadlo, že som sa na to dala. Mala som skončenú celkom inú výšku s umeleckým – teda nie vedeckým zameraním. Pracovala som v rozhlase. Ale stále, tak ako aj pár rokov predtým, ma to nevýslovne ťahalo do Latinskej Ameriky. V tom veku som kvôli svojim cieľom vedela byť oveľa bezohľadnejšia, ako som dnes. A tak som sa ocitla na doktorandskom štúdiu v odbore mayológia a hneď v ten rok som rovnými nohami vhupla do stacionárneho terénneho výskumu. Nič som o tom nevedela. Ako sa robí terénny výskum, aké sú jeho metódy. Ako áno, ako nie, musela som sa to učiť za pochodu. Pokračovať v čítaní: “Prekvapenia neskúsenej antropologičky”

Dosť hnusný článok

napísala SOŇA KOŠÍKOVÁ
ilustrovala VIKTÓRIA HORŇANOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 5. októbra 2017.

… o tom, čo všetko môže byť nechutné. Mačacie hovienko precízne vbité do podrážky. Fuj je aj hnedé blato, ktoré ostáva za gumičkami dlho nečistenej práčky. Čierne hemživé chrobáky v kúpeľni zvané rybičky. Ale aj pocit, keď sa vám sníva Sophiina voľba v tej modifikácii, že Sophia ste vy. Viete ako chutí acylpyrín nalepený vzadu v krku? Hnus.

V časopise .týždeň raz o hnuse napísali, že hnus je evolučnou adaptáciou. Pokračovať v čítaní: “Dosť hnusný článok”

Nemôžem ti pomôcť

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala han

Článok bol pôvodne uverejnený v newslettri 27.  júla 2017.

Ak je nejaká skúška dospelosti, najviac som sa jej priblížila, keď som pochopila, že preňho nemôžem urobiť nič. Nemôžem ho zachrániť ani vrátiť do minulosti, tak ako som ho ešte poznala. Má poruchu, ale bez diagnózy, doktorov odmieta. Vo svojej hlave žije normálny život, hoci objektívne trpí bludmi a vlastnoručne sa dostal na okraj spoločnosti. Nechce pomoc a nechce zmenu, maximálne peniaze. Dospelosť prišla v momentoch, kedy môžem len nečinne hľadieť a nechať ho žiť svoj život. Taký, aký považuje on za správny, nech akokoľvek nesúhlasím. Pokračovať v čítaní: “Nemôžem ti pomôcť”

Ako som rodičom dala vnúčika

napísala ZUZANA KOMAROVÁ
ilustrovala JANA LEŇOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 9. februára 2017.

Začalo sa to v jedno nevinné aprílové popoludnie, keď som veselo kráčala z korporátneho klastru v centre Prahy. Cesta pešo domov ako každý iný deň, tentokrát som však prešla okolo akvaristiky a videla som ho! Zajačika sediaceho na domčeku, olizujúceho si labku. Už neviem, či som sa pomiatla alebo čo, ale srdce mi začalo biť ostošesť. Pokračovalo to do ďalšieho rána a to som vedela, že je už zle. A tak som si v ten istý deň niesla králika aj s klietkou domov. Pokračovať v čítaní: “Ako som rodičom dala vnúčika”