Oblečenie vytvorené s láskou. Ale pre čie telá?

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala MICHAELA ISTOK AHONEN

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 4. apríla 2019.

Plus size fashion (alebo móda pre nadmerné veľkosti) je jedným z aktuálnych módnych trendov. Ženy čoraz hlasnejšie protestujú proti nedostatočnému zastúpeniu rôznych tiel v ponuke a komunikácii odevných značiek. Aj vďaka tomu sa v lesklých magazínoch a na sociálnych sieťach objavuje čoraz väčšia pestrosť ženských tiel, ktoré nám ukazujú, že krásna, štýlová, úspešná, milovaná či zdravá môže byť každá žena bez ohľadu na to, koľko vážiBody positive prístup oslavuje každé telo, zároveň sa však jeho prenikanie do módneho biznisu nezaobíde bez problémov. Najčastejšie ide o podobne povrchný prístup, s akým módne značky simulujú šetrný prístup k prírode v podobe green washingu – rýchlej záplaty na aktuálnu spoločenskú požiadavku. Pokračovať v čítaní: “Oblečenie vytvorené s láskou. Ale pre čie telá?”

S extrémistami za jedným stolom, nad nedeľnou polievkou

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 28. marca 2019.

Tie čísla si vygúglite behom pár sekúnd. Popularita extrémistických hnutí u mladých, bujnenie konšpirácií u staršej generácie, prekvapivé množstvo hejtu, ktoré sú schopné na internetoch vypľuť matky… Tieto štatistiky však nie sú len čísla, ale konkrétni ľudia. A vždy keď priznám, že takých mám aj vo svojom najbližšom okolí, v rodine, príde jedna reakcia: „Aj ja.“ Áno, sú to konkrétni rodičia, súrodenci či iní blízki, ktorí sú nám náhle, ehm, takí vzdialení. Z ich úst, facebookových profilov či hlasovacích lístkov sa rinie záplava nenávisti. Pokrivené fakty, konšpirácie, zraňujúce stereotypy a extrémne riešenia. Sama sa cítim bezradná v tom, ako v sebe spracovať zhrozenie, ktoré to vo mne vyvoláva, a ako s nenávistnými prejavmi ľudí, na ktorých mi záleží, naložiť.  Pokračovať v čítaní: “S extrémistami za jedným stolom, nad nedeľnou polievkou”

Čo už viac nechceme počúvať

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala HELENA TÓTHOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 17. januára 2019.

Dlho som si myslela, že svet, v ktorom vyrastám a žijem, je predsa v poriadku. Bola som milované, šťastné decko. Takmer až do dospelosti jediné dieťa, jediné vnúča. Vychovávaná som bola, ale v ničom zásadnom sa mi nebránilo, nič mi nebolo diktované. Vzdelania sa mi dostalo, koľko moja lenivosť a pohodlnosť pripustila, mala som vlastný názor, bola som samostatná. Mohla som si strihať vlasy nakrátko aj si ich farbiť, maľovať sa, nosiť otcove svetre. Nikdy som nemala pocit, že som obmedzovaná, že by môj život nejako ovplyvňovalo to, že som dievča. Že by som len preto niečo musela, mala či nesmela.

A potom prišiel Kurník. Bolo to takto pred tromi rokmi, keď mi Miška napísala o idei feministického magazínu v newslettri s otázkou, či by som sa do toho nepustila s ňou. Pokračovať v čítaní: “Čo už viac nechceme počúvať”