Tento text nie je o otužovaní

napísala KATARÍNA DANOVÁ
ilustrovala PETRA LUKOVICSOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 28. februára 2019.

Túto zimu som sa začala otužovať. Otužovanie prospieva imunite a vyplavujú sa pri ňom endorfíny. Dlhodobé otužovanie vraj prospieva psychickému zdraviu.

Zneužívať dieťa je prekvapivo jednoduché. Niekedy dávno som čítala, že v každej triede v každej škole, štatisticky, na vyučujúcich pozerá aspoň jedno dieťa, ktoré má skúsenosti so sexuálnym násilím. Podľa výskumu Rady Európy má skúsenosť s nejakou formou sexuálneho násilia jedno dieťa z piatich a až v 70 – 85 percentách prípadov je páchateľom dieťaťu známa alebo blízka osoba. Pokračovať v čítaní: “Tento text nie je o otužovaní”

Čo už viac nechceme počúvať

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala HELENA TÓTHOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 17. januára 2019.

Dlho som si myslela, že svet, v ktorom vyrastám a žijem, je predsa v poriadku. Bola som milované, šťastné decko. Takmer až do dospelosti jediné dieťa, jediné vnúča. Vychovávaná som bola, ale v ničom zásadnom sa mi nebránilo, nič mi nebolo diktované. Vzdelania sa mi dostalo, koľko moja lenivosť a pohodlnosť pripustila, mala som vlastný názor, bola som samostatná. Mohla som si strihať vlasy nakrátko aj si ich farbiť, maľovať sa, nosiť otcove svetre. Nikdy som nemala pocit, že som obmedzovaná, že by môj život nejako ovplyvňovalo to, že som dievča. Že by som len preto niečo musela, mala či nesmela.

A potom prišiel Kurník. Bolo to takto pred tromi rokmi, keď mi Miška napísala o idei feministického magazínu v newslettri s otázkou, či by som sa do toho nepustila s ňou. Pokračovať v čítaní: “Čo už viac nechceme počúvať”

Feministka: omylná a nahnevaná

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala SASHA DERKACH

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 9. augusta 2018.

Nepoznám odpovede. Neviem, čo už je priveľa, nepoviem ti, či je dobré zobrať si jeho meno, nechať sa pozývať, čo je ešte vtipné a čo už nie. Odkedy sa o mne vie, že som feministka (hovorím to nahlas), zdá sa, že som sa stala akousi rozhodkyňou, ktorá má patent na to, čo je správne. V mojom okolí je čoraz častejšie, že sa na mňa ľudia obracajú s otázkou a s očakávaním rozhrešenia v očiach. Feministka musí predsa vedieť, čo s tým! Som z toho nesvoja, lebo svoj feminizmus vnímam predovšetkým ako pomenovanie vlastného pýtania sa a snahu o to, aby sme mohli každá a každý rozhodovať sami za seba.

Ale priznávam, väčšinou by som pred tou nálepkou najradšej jednoducho utiekla. Pokračovať v čítaní: “Feministka: omylná a nahnevaná”