Mama chodí do práce

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 8. novembra 2018.

Púšťam sa na neznáme územie. Jediné, čo mám, je nejasná detská spomienky, ako plačem v jasliach. Plakala som však ešte aj na začiatku školského roka v tretej triede, takže neviem, nakoľko je to relevantné a svedčiace o psychickej ujme dieťaťa z jeho odloženia.

Potom je tu už len predstava toho, aké to asi musí byť náročné. Porodiť dieťa. Vychovávať ho. Byť s ním doma. Zažívať izoláciu. Nespať. Nemať peniaze. Vrátiť sa do práce alebo si hľadať novú. Frustrácia. Viac už s dieťaťom nebyť doma. Stres. Zodpovednosť. Vlastné potreby. Potreby všetkých naokolo. Dedlajny. Krik. Krupicová kaša a excelovské tabuľky. Očko na pančuche.

No po tom, ako som sa na návrat k pracovnému životu spýtala priamo matiek, sa k mojej predstave pridalo aj presvedčenie, že sa to nejako predsa len dá zvládnuť. „Pred materskou som mala veľmi skreslený pohľad na materstvo, jeho dôležitosť, nevedela som si predstaviť, čo vlastne taký dlhý čas s dieťaťom budem robit. V tomto smere mi materská otvorila oči. Vrátila som sa k mnohým záľubám (ručné práce ftw) a nevyužitý osobnostný potenciál som nevnímala, stále som veľmi veľa čítala a snažila sa udržať v obraze. Dosť intenzívne som rozmýšľala nad rozbehnutím niečoho vlastného, ale nakoniec na to popri dvoch deťoch a pomerne dlhej materskej nezostal ani čas, ani energia a ani kapitál. Táto túžba ma však stále neopúšťa, možno pri treťom dieťati?“ uvažuje Lucia (37), ktorá so svojimi dvomi deťmi absolvovala štvorročnú materskú.

Uvedomujem si, že vzorka matiek, na ktorú som natrafila, asi nie je úplne reprezentatívna a že materstvo a jeho skĺbenie s prácou môže vyzerať aj oveľa fádnejšie a depresívnejšie. Na druhej strane som však za tieto pozitívne(jšie) príklady vďačná, ukazujú, že vždy sa dá nekapitulovať pred okolnosťami a ísť svojou cestou – či už to znamená naplno sa venovať deťom, alebo popri materských podávať aj pracovné výkony.

Materská ako vykúpenie
Že ženy majú ťažšie postavenie na trhu práce je známa vecZarábame menej, o svojich schopnostiach musíme okolie (a neraz aj seba) dookola presviedčať a navyše rodíme deti, s čím sú pre zamestnávateľa len opletačky. Aby sme mali nárok na materské (vo výške 75 % denného vymeriavaceho základu), musíme odpracovať a odvádzať odvody najmenej 270 dní. To sa napríklad nepodarilo Saši (27), ktorá promovala ako tehotná a po škole hneď nastúpila do zamestnania, no nárok jej aj tak nevznikol a od začiatku dostávala len rodičovský príspevok (v súčasnoti vo výške 214,70 eur). Pri myšlienkach na materstvo si rozmyslíme i to, či budeme v blízkej budúcnosti meniť prácu, pri zmluve na dobu určitú nám totiž nikto negarantuje jej obnovenie, ak si odskočíme rodiť a vychovávať potomstvo.

„Keď sa objavili na obzore deti, podvedome som už rátala s tým, že teraz nebudem meniť miesto. Za iných okolností by som uvažovala nad zmenou zamestnania,“ hovorí Lucia. „Keď sa nad tým začne človek dlhšie zamýšľať, tak príde na to, že rodičovstvo sa asi nikdy nebude úplne hodiť, ale na to je rebríček hodnôt,“ uvažuje Dominika* (28). Občas je však rastúce brucho pre ženu spásou. „Chcela som mať dieťa, s mužom sme to plánovali a náhodou to dobre dokliklo, že už som aj chcela odísť z práce, ktorú som robila,“ priznáva Sandra (29) spolu s tým, že po materskej sa do zamestnania za málo peňazí a s kopou práce a stresu ani nechce vrátiť.

Pre Veroniku* (39) bola zase materská príležitosťou ujasniť si, čo vlastne chce robiť. „Nemala som prácu, do ktorej by som sa chcela ponáhľať a vrátiť, keďže som na materskú šla koncom doktorandského štúdia, ktoré bolo na „dobu určitú“. Navyše v tom čase som sa pracovne ešte dosť hľadala. Materská bola v tomto smere dobrou príležitosťou pozrieť sa na kariéru s odstupom, klásť si otázky, čo v živote chcem robiť, čo ma napĺňa a kam sa chcem kariérne posúvať.“

I keď ženy a matky môžu byť v očiach zamestnávateľov neraz vnímané ako tie problematickejšie, v súčasnosti už na ich názore, chvalabohu, celkom záleží a vedia ovplyvniť aj celkový imidž firiem. Potvrdzuje to Nikola Richterová, hovorkyňa spoločnosti Profesia.sk: „To, či sa žena po materskej vráti na svoje pôvodné pracovisko, samozrejme, súvisí najmä so spokojnosťou danej zamestnankyne s prácou, pracovným prostredím, firmou a kolegami. Spokojnosť zamestnancov je jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú employer branding, teda zamestnávateľskú značku – pojem, ktorý pred pár rokmi firmy riešili určite menej ako v časoch, keď nevedia zohnať ľudí a stretávajú sa s omnoho náročnejšími uchádzačmi o prácu, pričom ich nároky nemôžu ignorovať, lebo iných kandidátov často nemajú… Ak je teda firma, ktorej zamestnankyne považujú materskú dovolenku za vykúpenie a po návrate na trh práce sa už v žiadnom prípade neplánujú vrátiť, takémuto zamestnávateľovi to môže výrazne pokaziť meno. Konkrétne štatistiky o tom, ako tento vývoj vyzerá, však nemám.“

Adios, kolegovia
Aj keď ma zaujímala predovšetkým situácia matiek malých detí na trhu práce, za pozornosť stojí aj opačný prechod – z pracovného kola na materskú dovolenku, čo žene tiež môže dať zabrať. „Keď som bola doma, tak som najskôr spala asi týždeň v kuse a konečne mi prestalo byť zle. Pre mňa bolo asi najhoršie prvé šestonedelie, keď som bola ešte veľmi neistá mama, všetko bolo nové a nič mi nešlo. Zároveň sa celý život obrátil komplet hore nohami a chvíľu trvalo, kým som si zvykla na to, že napríklad ranné vyspávanie sa skončilo. Zároveň tam bola určitá izolácia, lebo čerstvo po pôrode som ešte nechodila veľmi von. Potom som začala chodiť na popôrodný šport a aj viac medzi ľudí, dieťa začalo viac interagovať, našla som si bežeckú parťáčku a bolo to super. Po druhom dieťati to bolo úplne iné, na baby blues nebol čas. Bola som ale oveľa viac v pohode a už som sa toľko nezamýšľala nad bežnými úkonmi,“ opisuje svoju skúsenosť Dominika, matka dvoch detí.

Veronika si na materskej uvedomila, ako veľmi je spoločenská a ako môžu človeku chýbať hoci aj banálne každodenné rozhovory: „Nezdá sa to, ale bežným pracovným kontaktom si človek neustále cibrí štýl komunikácie a udržuje si ten správny tón, správne fóriky, adekvátny spôsob reagovania na situácie. Na materskej toto ide preč, aspoň u mňa to tak bolo. Stávate sa autentickými, hovoríte veci tak, ako ich cítite, myslíte viac srdcom ako hlavou, obrazne povedané. Počas pohovorov pri hľadaní práce sa to potom prejavovalo tým, že som nevedela primerane reagovať, cítila som sa ako slon v porceláne a videla som to aj na reakciách personalistov, dokonca aj v prvej práci, ktorú som po materskej mala.“ So svojimi dvomi deťmi bola Veronika na materskej šesť rokov. „Izoláciou na materskej som akoby stratila benchmark. Nielen, že som vedela a cítila, že zabúdam základné veci a strácam pracovné návyky, oveľa horším dôsledkom tejto izolácie bola strata pracovného sebavedomia, ale totálna. Darmo som vedela, že ako matka som obstála. Darmo som mala doma na poličke diplom s titulom PhD. Cítila som sa hlúpa, mimo obraz, neschopná, asi ako študentka, čo práve skončila školu,“ dopĺňa.

Izoláciu zo začiatku cítila aj Saša, ktorá je na materskej s takmer trojročným dieťaťom: „Po prvých pár mesiacoch, ktoré boli pre mňa ako neskúsenú matku veľmi stresujúce a náročné, som intenzívne prahla po kontakte so svetom. Moje najbližšie kamošky ešte nemajú deti a veľmi mi chýbali, a keď sme spolu aj boli, mala som dojem, že sa zo mňa stal úplný mimozemšťan. Skrátka, že som zrazu úplne niekto iný a musím im pripadať hrozne mimo. Istý čas mi veľmi chýbalo rozprávať sa o iných veciach ako bábätkovsko-maminovských… všetkých zaujímalo to isté. Po čase sa to zmenilo k lepšiemu, všetko súviselo, samozrejme, s mojou psychickou pohodou, zladením sa s mojou novou „rolou“ matky. Teraz je to omnoho lepšie, viac pracujem a mám viac času pre seba a svoje záujmy. Veľmi mi pomáha, keď vidím, že viem popri dieťati robiť aspoň malé zadania. Aj keď je to zväčša stres, cítim sa sebaistejšie.“

Alexandra (32) zvládla svoju vyše 2,5-ročnú materskú s dvomi deťmi bez ujmy. „Tešila som sa na deti a približne som vedela, čo ma čaká. Zmenil sa môj denný režim a prišli nové výzvy. Spočiatku mi práca nechýbala, ale neskôr som už mala potrebu robiť niečo aj pre seba. A keďže som tvor spoločenský, nebola som s deťmi zavretá medzi štyrmi stenami. Vždy sme chodili von, stretávali sa s ľuďmi, na striedačku sme s manželom dokonca stíhali aj kino, koncerty, jednoducho kultúru. Našou filozofiou bolo, že nie my sa budeme vo všetkom prispôsobovať deťom, ale urobíme všetko pre to, aby sme naďalej mohli viesť podobný život ako pred deťmi, i keď, samozrejme, oklieštene. Dá sa to, len sa treba zbaviť zbytočných predsudkov a vyjsť z komfortnej zóny,“ odporúča.

Podobne k tomu pristúpila aj Lenka (30), ktorá ani počas tehotenstva a materskej celkom neprestala pracovať. Mama ročného syna je v organizačnom tíme jedného festivalu. „Narodením dieťaťa išla potreba realizovať svoj osobnostný potenciál do úzadia, respektíve sa rozvíjal osobnostný potenciál zameraný na dieťa. To, že som matkou a že mám syna, vnímam aj ako možnosť veľa sa naučiť. O ňom, o sebe, o partnerovi, o svete, o vzťahoch, o ľuďoch. Izoláciu som nezažila, lebo som vždy žila dosť spoločensky a nezmenilo sa to ani narodením syna. Proste ide všade so mnou, resp. s nami. Brávala som ho aj na porady ako pármesačné bábätko,“ spomína Lenka. Sandra si zase myslí, že materská je krásne obdobie, veľmi špecifické a jedinečné, a užíva si ho aj s izoláciou, ktorá k nemu patrí.

Pracujúce monštrá
Ostať s dieťaťom na materskej plné tri roky je, samozrejme, úplne v poriadku. Nie každej žene, napriek odsúdeniu spoločnosťou, to tak ale vyhovuje. Hladko a bez výčitiek (skorší) návrat k práci prebieha asi len výnimočne, vôľa pracovať však zlú matku zo žiadnej ženy nerobí, o tom som presvedčená. Ako hovorí Lenka, neexistuje správne a nesprávne riešenie situácie žena – matka – práca – sebarealizácia – dieťa – rodina, každá to môže mať inak.

„Keď malo moje dieťa skoro rok, začínala som cítiť, že by som mu už v blízkej budúcnosti nedokázala dať všetko to, čo by potrebovalo. Veľmi dobre sa poznám a určite by som mu nevenovala toľko času, ako keď som chodila do práce (viem, že to znie ako paradox). Bolo by treba nakúpiť, navariť, upratať a na rozmanité hry s dieťaťom by som už nemala energiu. V jasliach robia každý deň niečo iné, nemám pocit, že by mu čosi chýbalo, je to veľmi spoločenské dieťa, ktoré je radosť pozorovať, keď sa hrá. Verím, že ani v budúcnosti nebude mať pocit, že sme ho niekam odložili a dostatočne neľúbili, lebo mama s ním nebola tri roky doma (ako som si už viackrát prečítala v médiách),“ hovorí Dominika, ktorá pri prvom dieťati, ktoré má dnes dva roky, šla po roku do práce, pričom jej muž bol doma ďalšie tri mesiace. Po druhom, momentálne štvormesačnom, pôjde opäť do práce po 11 mesiacoch a dieťa bude ešte tri mesiace s mužom. „Čo si o tom, že som pracovala a budem pracovať najneskôr rok po pôrode, myslí okolie, je mi takmer úplne fuk. Jedinú výnimku tvorí moja mama. Tá mala určité pochybnosti, či nie je pre dieťa príliš skoro ísť v 15 mesiacoch do jaslí. Po necelom roku sa mi ale priznala, že ani netušila, koľko kolektív môže dieťaťu v tomto veku dať. Naše dieťa celý deň spieva, repertoár piesní má podstatne bohatší ako ja s mužom dokopy, je samostatné, prispôsobivé, vie sa presadiť v kolektíve, ale zároveň je starostlivé,“ dopĺňa Dominika. Okrem toho odporúča aj „otcovskú dovolenku“, hovorí o zlepšení vzťahov medzi otcom a potomkom aj medzi partnermi, keď obaja vedia, čo to znamená starať sa o dieťa.

Alexandra sa po materskej rozhodla ísť vlastnou cestou – rozbieha malú predajňu. „Chuť pracovať som mala prakticky už krátko po pôrode. Reálne som sa k niektorým pracovným činnostiam, ktoré mi zaberali približne desať hodín mesačne, dostala po dvoch mesiacoch. Finančne sme na tom ešte neboli zle, ale potrebovala som si prečistiť hlavu aktivitami, ktoré nijako nesúviseli s deťmi. Dnes to hodnotím ako rozhodujúci moment, ktorý ma zachránil pred materským vyhorením. Po materskej som sa na chvíľu vrátila do starej práce, ale momentálne som už inde,“ vysvetľuje. „Som typ osoby, ktorá má potrebu sebarealizácie a nevie sa úplne obetovať pre deti. Moja predstava vždy bola, že sa deťom budem venovať tak, aby im nič nechýbalo, ale do starostlivosti o ne čiastočne zapojím aj svoje okolie a rodinu, vďaka čomu sa budem môcť venovať i sebe, čo sa mi podarilo. Popri materstve som stíhala svoje drobné kultúrne projekty a nikdy som nedospela do fázy, v ktorej by som sa cítila nešťastná, ako sa niektorým matkám stáva.“

Sandra začala po troške pracovať popri materskej, na ktorej je toho času 2,5 roka a už s dvomi deťmi. Od synovho prvého roka robila na projekte, ktorý sama časovo manažovala. „Pracujem kvôli psychohygiene a do práce sa chcem vrátiť z toho istého dôvodu – byť doma s dvomi malými deťmi je total psycho. Škôlky nás asi budú stáť viac, než zarobím, ale čo už – šťastná matka = šťastná rodina,“ objasňuje svoje pracovné nasadenie. Po roku začala robiť prácu z domu aj grafička Saša – dôvodom bola sebarealizácia aj financie.

Na druhej strane Veronika bola full-time mamou pri oboch deťoch: „Keďže mám psychologické vzdelanie, viem, aké dôležité sú prvé roky života dieťaťa a ako zásadne vedia ovplyvniť jeho osobnosť a psychické zdravie. Momentom otehotnenia sa práca stala druhoradou. V tomto smere som mala od začiatku jasno a myslím, že žiadna kariérna príležitosť by tento základný postoj nenaštrbila ci nezrelativizovala.“ Niekedy sa zase priority žene zmenia aj počas materskej. Natália* (33) je doma štvrtý rok. Keď mal jej prvý syn rok, možnosť sebarealizácie ju priviedla do práce na pätinový úväzok. S druhým dieťaťom však ostala opäť naplno doma, pretože si chce užiť detstvo svojich synov. Ako hovorí, vidí veci v novom svetle. Uvedomuje si, že sa zmenila, preto sa obáva, že si bude po návrate do práce ťažšie hľadať cestu k niektorým kolegom. „Neplánujem sa do práce vrátiť skôr, ako bude mať moje druhé dieťa tri roky. Chcem sa naplno venovať svojim deťom. Robím emočne veľmi vyčerpávajúcu prácu, preto ju skombinovať s materskou už, žiaľ, neviem. Chcem tu byť teraz pre deti,“ vysvetľuje Natália.

Matky verzus trh práce
Či majú deti rok alebo šesť, ich matky bývajú po návrate do práce, s prepáčením, poznačené. Na nejaký čas vypadli z pracovných návykov a navyše majú deti, ktoré skôr či neskôr budú mať prázdniny alebo ochorejú. Z nadčasov sa asi tiež nebudú veľmi tešiť, zato však mávajú zálusk na čiastočné úväzky. „Trh sa na ne pozerá ako na niečo neštandardné, problematické, neperspektívne,“ hodnotí Veronika.

„Postavenie žien matiek nie je vždy vhodné zovšeobecňovať, platí, že záleží najmä na vzdelaní a postavení danej pracovníčky u zamestnávateľa. Pravdou však je, že firmy na Slovensku nie sú vždy ochotné prispôsobovať sa rodinným povinnostiam. Môžeme to usúdiť najmä z ponuky práce na Profesia.sk. Skrátený úväzok ponúkali firmy iba v dvoch percentách pracovných ponúk, drvivá väčšina (77 percent) totiž hľadá ľudí na plný úväzok. To môže byť, samozrejme, pre mnoho matiek problematické,“ uvádza na túto tému Nikola Richterová. Materstvu neprajné ľady sa však pomaly pohýňajú. „Je nižšia nezamestnanosť a pre firmy je preto náročnejšie zohnať šikovných zamestnancov. To znamená, že sa znižujú ich požiadavky a sú ochotnejší prispôsobiť sa. Dnes reálne vidíme, že ponuka benefitov ako flexibilný pracovný čas, možnosť pracovať aj z domu či dovolenka navyše je vyššia ako predtým. Podľa mzdového portálu Platy.sk vidíme, že flexibilný pracovný čas má momentálne k dispozícii 30 percent slovenských zamestnancov, prácu z domu 18 percent a dovolenku navyše 13 percent. Áno, stále tak platí, že väčšina zamestnancov na Slovensku tieto konkrétne benefity nemá, ale pozitívne je aspoň, a naše údaje to potvrdzujú, že firmy začínajú reagovať a riešiť aj potreby zamestnancov, ktorí sa nechcú, prípadne nevedia viazať, že budú každý deň u zamestnávateľa minimálne osem hodín,“ dodáva. Hovorkyňa spoločnosti Profesia.sk však upozorňuje na veľké rozdiely medzi mestami a regiónmi, čo potvrdzuje aj Alexandra: „Som z malého mesta na východe Slovenska, kde je celkovo menej možností aj pre ľudí bez detí či s už odrastenými deťmi. Tu si veľké podmienky klásť nemôže asi nikto. Ani ja nemám veľké oči a skôr sa snažím manévrovať vo vodách, ktoré tadiaľ pretekajú.“

Realitu skrátených úväzkov približujú ďalšie naše respondentky. Lucia sa pôvodne chcela do práce vrátiť, keď mal jej prvý syn 15 mesiacov, jej miesto vo veľkom korporáte však už bolo obsadené. „Tak som si materskú – našťastie pre všetkých zúčastnených – predĺžila a priviedla na svet ďalšie dieťa. Do pôvodnej práce som sa ani nevrátila, našla som si prácu v inej oblasti, v menšej firme s flexibilnejším prístupom a v podstate s veľmi podobnými podmienkami. A na čiastočný (trojštvrtinový) úväzok. Čo sa mi teda zdá pri dvoch malých deťoch asi tak maximálny možný úväzok pre zachovanie akej-takej pohody v rodine. Po štyroch rokoch na materskej som sa už celkom tešila aj na pracovnú realizáciu, aj na pokoj od detí,“ priznáva. Lucia sa navyše mohla spoľahnúť aj na manžela, ktorý ju po jej návrate do práce vystriedal pri deťoch.

Po čiastočnom úväzku pokukovala aj Veronika, avšak márne. „Moja pôvodná predstava bola, že si nájdem niečo jednoduchšie, ale zaujímavé, na skrátený úväzok, aby som po práci mala dosť času a energie aj na rodinu. To bol ale na Slovensku problém. Presnejšie, po šiestich rokoch na materskej bol problém vôbec sa dostať na pohovor, nieto ešte vyberať si prácu podľa vlastných predstáv. Skončila som s prácou na plný úväzok, čo je v mojom prípade časovo veľmi náročné. Hoci už mám medzičasom novú prácu, som v neustálom strese, nestíham, narastajú zdravotné problémy, som nervózna pri deťoch. Čiže to, čoho som sa obávala, sa potvrdilo. Bála som sa, že budem pracovať na úkor rodiny a zdravia, a to sa presne deje. Mohla by som to zmeniť, ale znamenalo by to vykašľať sa na kariérne plány, prestať si dávať ciele a nájsť si pokojnú prácu vzdialenú od toho, čo ma baví a napĺňa, kde podám len 80-percentný výkon a budem mať „na háku“. A túto obeť nie som schopná priniesť,“ opisuje svoju situáciu. „Odvádzam stopercentný výkon bez ohľadu na dovolenky či choroby. Aj keď moja nadriadená má pre moju situáciu pochopenie a zamestnávateľ mi umožňuje prácu formou home office, nič to nemení na množstve mojich povinností. Firme to pomáha, ale mne a rodine to skôr škodí. Toto je ale aj o mojich hraniciach a o tom, že z obavy, aby som neťahala v tíme za kratší koniec, radšej makám aj vtedy, keď by som objektívne mala oddychovať.“ Veronika pridáva aj skúsenosť svojich kamarátok, ktoré síce pracujú na skrátený úväzok, no v realite to vyzerá tak, že robia osem hodín, akurát za nižšiu mzdu.

O svoj pohľad zamestnanej matky sa delí aj Dominika: „Občas mám pocit, že pracovné štandardy určujú bezdetní (a single/long distance relationship) kolegovia. Keď ich doma nikto nečaká alebo majú partnera s podobnými pracovnými podmienkami, tak sa občas nikam neponáhľajú, a potom to môže vyzerať, že tí s deťmi, ktoré musia vyzdvihnúť zo škôlky či zo školy, pracujú menej. Veľmi dobre si pamätám, ako som ako bezdetná tajne dúfala, že by mi mohla skúsenejšia kolegyňa občas pomôcť, ale ona sa namiesto toho čo najskôr po skončení práce ponáhľala vyzdvihnúť dieťa zo škôlky (presne tak, ako som to začala ako mama robiť aj ja).“ Podobný obrat zaznamenala aj Lucia: „Po materskej sa zmenilo to, že prácu považujem len za prácu; aj keď ju mám rada, je pre mňa menej dôležitá ako rodinný život. To je asi tá najdôležitejšia transformácia, ktorá sa udiala. Materstvo ovplyvňuje moje aktivity tak, že nenadčasujem, ale ponáhľam sa domov.“

Sme v tom spolu
„Je to možno také všeobjímajúce, ale skúsme byť k sebe tolerantnejší. Je asi jedno, či máme jedno dieťa alebo päť, asi budeme stále na hranici svojich možností. Pri jednom dieťati som sa cítila dostatočne vyťažená a teraz s dvomi sa pýtam sama seba, čo som celý deň robila. Verím, že každá z nás je tá najlepšia mama, akou dokáže byť, a je jedno, či je doma s dieťaťom rok, alebo tri, alebo až kým ide do školy,“ zamýšľa sa Dominika.

Myslím, že téma zamestnanosti matiek s malými deťmi sa nás tak trochu týka všetkých, že to rozhodne nie je len ich problém. Že odráža celkové nastavenie a vyspelosť spoločnosti a má širokosiahle presahy. Treba ich preto počúvať.

*mená boli z dôvodu zachovania anonymity na prianie respondentiek zmenené

2 myšlienky na “Mama chodí do práce

  1. Milé mamy, výborne rozobraná situácia pracujúcej/nepracujúcej matky malého dieťaťa. Pekne vystihnuté rôzne možnosti, postoje, ako aj skúsenosti. Dúfam, že si tento príspevok prečíta čo najviac čitateľov – ako matiek, tak zamestnancov a zamestnávateľov, možno (dúfam) ním prispejete k pozitívnejšiemu vnímaniu materstva žien ako takého, a dá mu (materstvu) takú vážnosť a dôležitosť, akú v skutočnosti má. Držím vám všetkým palce, nech máte radosť z ratolestí, aj zo sebarealizácie. Apropos – pekná ilustrácia z reálneho života. 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *