Sexuálna púšť v partnerských vzťahoch

napísala IVANA KOHUTKOVÁ
ilustrovala LUCIA ŽATKULIAKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 23. augusta 2018.

Už niekoľko rokov žijem vo vzťahu bez sexu. S partnerom si robíme žarty, že máme púštnu domácnosť, pretože v jednej oblasti nášho zväzku je jednoducho sucho. Do smiechu nám nebolo vždy. Zvládnuť obdobie ťažkostí, ticha a skrytých túžob bolo niekedy nad naše sily. Po ôsmich rokoch hľadania samých seba, vzájomnej tolerancie a východiskových ciest si z toho už vieme uťahovať. Po tom, ako sme o našom špecifickom partnerskom živote začali otvorene hovoriť, zistili sme, že v našom okolí v tom nie sme sami. Príčiny takéhoto súžitia sú pritom rôzne.

Čo sa za tým skrýva?
Poznám prípady, keď sa ľudia dobrovoľne rozhodli žiť v takomto vzťahu a našli riešenie, aby v ňom boli spokojní. Rovnako ako my a mnohí ďalší. V našom prípade sexuálna iskra po nejakom čase vyhasla a už sa nám ju nepodarilo „vzkriesiť“. Sex nám vyvažuje vzájomná blízkosť, partnerstvo a spolupatričnosť. Sme parťák a parťáčka, ktorí spoločne zvládli smrť blízkych, vážnejšie zdravotné komplikácie, životné traumy, ale aj bežné neútešné situácie. Paradoxne, tí, ktorí nás poznajú, by nikdy nepovedali, že v spálni máme naozaj „sucho“.

Viem aj o prípadoch, keď jedna polovička zo zväzku prestala prejavovať o sexuálny kontakt záujem a tej druhej ostali len žiaľ a frustrácia. A hoci často počúvame, že „určite to bola práve žena, ktorá prestala mať záujem o sex“, až taká pravda to byť nemusí.

Podľa organizácie Relate je úplne normálne, že naše partnerské vzťahy prechádzajú rôznymi fázami, kedy môžeme stratiť záujem o sex. Nie je teda nič nezvyčajné, ak má človek iný sexuálny drive v rôznych štádiách vzťahu. Nemali by sme však zabúdať, že nezáujem môže tiež súvisieť so situáciou vo vzťahu alebo s tlakmi z vonkajšieho prostredia.

Isadora Alman, terapeutka v oblasti sexu, manželstva a rodiny, uvádza nasledovné príčiny „nechuti“, s ktorými sa pri sedeniach stretáva:
1. Hormonálne zmeny spôsobené menopauzou, pôrodom alebo nižšou hladinou testosterónu.
2. Situácia vo vzťahu, keď je potom otázkou, či ide vo všeobecnosti o stratu chuti na sex alebo o stratu záujmu o partnera či partnerku.
3. Naša polovička nás už nevzrušuje, pretože sa jej zmenil vzhľad alebo s nami nechce mať určitý typ sexuálneho styku.
4. Sme na sex príliš starí alebo už jednoducho nevládzeme.
5. Vypadli sme zo zvyku, napríklad pre dieťa alebo chorobu.
6. Sme zaľúbení do niekoho iného.

Netreba opomínať ťažkosti v súvislosti s mentálnym či fyzickým zdravím alebo so stresom, ktoré majú na náš sexuálny život výrazný vplyv. Dôvodom môže byť aj to, že sa necítime byť dostatočne prepojení, pretože sme v ostatnej dobe boli málo spolu. Vo vzťahu sa tiež mohlo odohrať niečo vážnejšie, čo ho naštrbilo, napríklad hádka alebo nevera. Nehovoriac o tom, že sme boli takí zaneprázdnení pre prácu, deti alebo čokoľvek iné, že sme si jednoducho čas na intímne chvíle nenašli. Ovplyvniť našu „chuť“ môže aj to, či sa cítime alebo necítime v kontakte s naším sexuálnym ja. V hre môže byť negatívna skúsenosť so sexom z minulosti alebo to, že sme vyrastali v prostredí, kde bolo milovanie považované za hriech. Môžeme mať tiež úzkosť z nášho „výkonu“ a myšlienka na sex nás tak môže zrazu sužovať. Rovnako sa môže stať, že naša polovička je inej orientácie, ale bojí sa to priznať pred sebou alebo okolím.

Ak máte obavy z toho, koľko sexu by sme mali mať, nie ste sami. Informácie o tom, aká frekvencia milovania je správna, nás nezdravo valcujú z každej strany. Pocit, že ho nezažívame toľko ako ostatní, nás môže znepokojiť až tak, že si myslíme, že s nami niečo nie je v poriadku.

Čo s tým vieme spraviť?
Ak sme spokojní s tým, že spolu nemáme žiadny alebo len sporadický sex, nič sa nedeje. Problém nastáva vtedy, keď je v našich túžbach nesúlad.

Profesor psychológie McCarthy tvrdí, že pre viac ako 95 percent párov predstavuje život bez sexu obrovský problém a je dôvodom pre rozvod (či rozchod, pozn. autorky). Niektoré páry však môžu byť podľa neho „nesexuálne“ a napriek tomu šťastné. Kľúčom k zdravému „usporiadaniu“ nie je plnenie nejakých štatistík, ale vybudovanie si vlastného unikátneho sexuálneho životného štýlu, ktorý vyhovuje obom či všetkým. Dodáva tiež, že sexualita nerovná sa iba koitus. Páry majú rôzne spôsoby vyjadrenia svojej „telesnosti“ (masáže), hravosti (od hrania spoločenských hier až po chichúňanie sa pod perinou) alebo dopriania si rozkoše (napr. bez penetrácie). Najdôležitejšie je, aby si ľudia vo zväzku ujasnili, kým sexuálne sú.

Ak máme pocit, že niečo v našom partnerskom živote škrípe, mali by sme hľadať dôvod. A veľmi sa nám môže uľaviť, keď si tento pocit nebudeme schovávať v sebe, ale niekomu sa zdôveríme. Najlepšie svojej polovičke, aby sme mohli situáciu riešiť spoločne. Asi to pre nás nebude jednoduché, pretože náš zožiera ostych, hanba či pocit zlyhania. Bez úprimnosti k samým sebe a k našim partnerom či partnerkám to však nepôjde. Nič vo vzťahu sa samo od seba neopraví.

Odborníci a odborníčky z Relate radia v takýchto prípadoch nasledovné:
O veciach, ktoré chceme zmeniť, by sme mali hovoriť pozitívnym spôsobom tak, aby naše polovičky nemali pocit, že na ne útočíme alebo ich kritizujeme. Pomôcť tiež môže, keď budeme hovoriť celkovo o situácii, nie o tom, čo (ne)spravili. Po tom, ako sme vyjadrili svoje pocity my, pozorne počúvajme, čo si myslia ony, a snažme sa pochopiť ich pohľad a uvažujme o tom, čo naozaj hovoria. Ak rozhovory nevedú k vzájomnej spokojnosti, zájdime spoločne alebo každý sám k odborníkovi alebo odborníčke (psychológ, sexuologička a pod.). Isadora Alman uvádza, že vzťah bez sexu môžeme ľahšie prijať vďaka tomu, že si budeme užívať ostatné radosti, ktoré nám partnerstvo prináša. Riešením tiež môže byť vzťah otvoriť. Sexuálne uspokojenie a sebavyjadrenie tak môžeme hľadať mimo jeho hraníc alebo do vzťahu prijať niekoho ďalšieho.

Tak ako sme to urobili my. Trvalo nám to dlhšie, ale našu „domácnosť“ sme po nejakom čase otvorili a svoje sexuálne túžby si riešime mimo nej. Predchádzali tomu dlhé rozhovory, ktoré sme museli dávkovať postupne, aby sme svoje pocity dokázali spracovať. Nebolo to pre nás jednoduché. Veľmi nám pomohli návštevy u psychológov, náročné rozhovory s blízkymi a kopec čítania, vďaka ktorému sme nachádzali odpovede na otázky, ktoré sme nepoznali. Tie mnohokrát neprichádzali hneď a museli sme byť trpezliví. Mnohokrát to bolo frustrujúce, smutné alebo rozčuľujúce, inokedy sme sa na tom už veľa smiali. Postupne prichádzal pocit úľavy. Je veľmi dôležité vedieť, že v tom nikdy nie sme sami. A rovnako je dobré myslieť na to, že ak to nevyriešime, svet sa neskončí, keď zo vzťahu, v ktorom nie sme spokojní, jednoducho odídeme.

Neexistuje „správne množstvo“ sexu. Je iba množstvo sexu, ktoré vyhovuje práve nám. My sme sa rozhodli žiť v púštnej domácnosti a zatiaľ nám to funguje. Nie je to bez bolesti, ale takto sa nám to stalo a uvidíme, čo nám život prinesie. Či takto zotrváme alebo nám do života vstúpi niekto iný. Momentálne si však neviem predstaviť, kto by mi dokázal dať v partnerskom zväzku toľko priestoru, pochopenia a lásky, ako sa mi dostáva od môjho partnera.

2 myšlienky na “Sexuálna púšť v partnerských vzťahoch

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *