Stratiť domov bez odchodu z neho

napísala a ilustrovala LUCIA ŽATKULIAKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 26. septembra 2024.

Týždne

Nikdy som nemala rada leto v meste. Vždy mi pripadalo príliš vysiľujúce a dusivé. Od konca júna som zadržiavala dych a nadýchla sa až v polovici augusta, keď slnko začalo svietiť akosi šikmejšie a večery a rána konečne ochladli.

Katarína Poliačiková nazvala čas okolo prelomu augusta a septembra Augember. Býval mojím obľúbeným v roku, samostatným obdobím, ešte nie jeseňou, ale už nie úplne letom. Mix mäkkého podvečerného svetla, dlhých tieňov a čerstvejšieho vzduchu mu dodával magicko-nostalgický nádych. Cítila som, ako sa moja hlava preberá a telo sa upokojuje, keď sa ponárali do postupne chladnejších a tmavších dní.

Pokračovať v čítaní: “Stratiť domov bez odchodu z neho”

#Plantlovers

napísala ZUZANA KOMAROVÁ
ilustrovala LUCIA ŽATKULIAKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 18. apríla 2019.

Je nedeľa a ja práve absolvujem svoju pravidelnú zalievaciu obchádzku bytu – v jednej ruke fľaša s odstátou vodou a v druhej rozprašovač. Prídem, skontrolujem, polejem, postriekam. Túto činnosť zopakujem presne 39-krát (rozumej počet rastlín, ktoré potrebujú pravidelnú zálievku).
Môj instagramový profil obsahuje zhruba 16 fotiek, ktoré síce nie sú otaggované #plantlover, #urbanjungle, #girlswithplants či #plantstagram, ale dá sa z nich usúdiť, že ja a rastliny nemáme voči sebe ľahostajný vzťah.

Túto neľahostajnosť vídam v pražských hipsterských aj nehipsterských štvrtiach všade naokolo už dlhý čas, a síce je to prenádherný pohľad pozorovať novodobé kvetinárky prekladať cementové kvetináče či viazať kytice z eukalyptových listov a alstromérií, no nedá mi nezamýšľať sa a neanalyzovať celú túto kvetinovú situáciu. Pokračovať v čítaní: “#Plantlovers”

Bolesť nie je normálny stav

napísala a ilustrovala LUCIA ŽATKULIAKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 6. decembra 2018.

Hovorí vám niečo slovo endometrióza?
Možno ju poznáte vďaka tomu, že vaša obľúbená Lena Dunham o nej rozpráva a vy ju máte vďaka tomu ešte radšej. Možno endo máte, možno ju má niektorá žena z vášho okolia.

A keď ju nepoznáte, určite viete, čo je cukrovka. Každý predsa vie, čo je to cukrovka. Endometrióza je choroba, ktorá je u žien približne rovnako častá ako cukrovka, a predsa sa o nej takmer nehovorí. Dlho bola prehliadaná, lebo veď „ženské problémy“.

Trpí ňou jedna z desiatich žien v reprodukčnom veku a diagnostikovanie trvá v priemere osem rokov práve pre prehliadanie ženských bolestí. Môže byť viditeľná na ultrazvuku alebo na magnetickej rezonancii, no na sto percent ju potvrdí až laparoskopia. Pokračovať v čítaní: “Bolesť nie je normálny stav”

Sexuálna púšť v partnerských vzťahoch

napísala IVANA KOHUTKOVÁ
ilustrovala LUCIA ŽATKULIAKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 23. augusta 2018.

Už niekoľko rokov žijem vo vzťahu bez sexu. S partnerom si robíme žarty, že máme púštnu domácnosť, pretože v jednej oblasti nášho zväzku je jednoducho sucho. Do smiechu nám nebolo vždy. Zvládnuť obdobie ťažkostí, ticha a skrytých túžob bolo niekedy nad naše sily. Po ôsmich rokoch hľadania samých seba, vzájomnej tolerancie a východiskových ciest si z toho už vieme uťahovať. Po tom, ako sme o našom špecifickom partnerskom živote začali otvorene hovoriť, zistili sme, že v našom okolí v tom nie sme sami. Príčiny takéhoto súžitia sú pritom rôzne.

Čo sa za tým skrýva?
Poznám prípady, keď sa ľudia dobrovoľne rozhodli žiť v takomto vzťahu a našli riešenie, aby v ňom boli spokojní. Pokračovať v čítaní: “Sexuálna púšť v partnerských vzťahoch”

Šťastie, ktoré si nekúpim

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala LUCIA ŽATKULIAKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 22. februára 2018.

Sviečky, pleťové masky a jóga. Ako žena určitého veku, konzumujúca isté médiá, som tým neustále bombardovaná. Fenomén self care, ktorý sa do slovenského jazyka prekladá ťažšie, ale znamená asi toľko, že sa o seba treba starať. S láskou a s celým zástupom ďalších pomôcok. Bratranec wellnesu a zero wasteself care v americkom prostredí získava na intenzite priamo úmerne s Trumpovými výstrelkami a diskusiou o sexuálnom obťažovaní. Pokračovať v čítaní: “Šťastie, ktoré si nekúpim”

Nechcem vaše kvety

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala LUCIA ŽATKULIAKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 21. septembra 2017.

Moja malá sestra stála pri boxe s kvetmi v zlatomoraveckom Tescu, v každej ruke kytica kvetov pre učiteľku, opakovane sa pýtala, ktorá sa mi páči viac. A ja som vrčala a ostentatívne prevracala očami, snažila sa vysvetliť, že žiadna, že pre tie kvety trpeli ľudia a krajina a planéta a vôbec. Nech ide ráno na trhovisko a kúpi bukrétu od babky, ktorá ju viazala z kvetov zo svojej záhrady za rannej rosy na priedomí. Dobre, ale ktorá je podľa teba krajšia, spýtala sa znova, ruky s kvetmi natiahnuté ku mne. Pokračovať v čítaní: “Nechcem vaše kvety”

Šafel

napísala KATARÍNA HYBENOVÁ
ilustrovala LUCIA ŽATKULIAKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 18. mája 2017.

Dokonale si pamätám, kedy som si to všimla prvýkrát. Mala som päť rokov a v priestornej telocvični na našom sídlisku som robila konkurz do miestneho gymnastického oddielu. Vonku sa stmievalo a telocvičné neóny svietili tak trochu smutno. Mladé gymnastky v červených a modrých trikotoch predvádzali kotúle a dokonalé rozštepy. Medzi nimi moja kamarátka zo škôlky Veronika poslušne kráčala s napätými špičkami po obvode basketbalovej čiary. Jej nohy boli dlhočizné a tenučké ako paličky. Pokračovať v čítaní: “Šafel”

Kde domov môj?

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala LUCIA ŽATKULIAKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 13. apríla 2017.

Najbližší ľudia sa mi vždy spájali s priestorom – ich domovom. Prázdniny u babky sú klasika. Rodinné oslavy sa vždy konali u niekoho doma. A kým nás rodičia vedeli ponúknuť pudingom s piškótami, s kamarátkami sme sa väčšinou hrávali, neskôr už viac chichotali a občas aj prespávali v našich detských izbách. Nech si spomeniem na kohokoľvek z detstva, vždy sa mi vybaví pohľad na topánky u nich v chodbe, bundu s odtrhnutým uškom skĺzavajúcu z preplneného vešiaka, svetlo v kuchyni, večné hľadanie dostatočne pohodlnej a zároveň slušnej sediacej polohy na cudzom gauči.
Pokračovať v čítaní: “Kde domov môj?”