O ránach a zime

napísala ALENA SABUCHOVÁ
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 14. februára 2019.

Zobudilo ma tatranské slnko a ja som bosá dokorán otvorila balkón, až ma striaslo od chladu, ktorý mi nechcel ublížiť, naopak, oznamoval mi, že naozajstných vecí sa netreba báť, hoci nie sú vždy príjemné.

Z komínov sa dymilo a ľudia utekali na električky, kĺzali sa cestou dolu kopcom, ponáhľali sa do škôl a škôlok, alebo opatrne stúpali na vŕzgajúci naozajstný sneh, ktorý sa nesmie soliť, ako mi vysvetľoval pán cestou na Štrbské pleso.

Bolo to slnko, čo sa odráža od stien a vracia nás späť do detstva, keď ubrzdiť na sánkach a nemať mokré nohy bol najväčší problém, aký sme so zimou mali. Pokračovať v čítaní: “O ránach a zime”

Sexuálna púšť v partnerských vzťahoch

napísala IVANA KOHUTKOVÁ
ilustrovala LUCIA ŽATKULIAKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 23. augusta 2018.

Už niekoľko rokov žijem vo vzťahu bez sexu. S partnerom si robíme žarty, že máme púštnu domácnosť, pretože v jednej oblasti nášho zväzku je jednoducho sucho. Do smiechu nám nebolo vždy. Zvládnuť obdobie ťažkostí, ticha a skrytých túžob bolo niekedy nad naše sily. Po ôsmich rokoch hľadania samých seba, vzájomnej tolerancie a východiskových ciest si z toho už vieme uťahovať. Po tom, ako sme o našom špecifickom partnerskom živote začali otvorene hovoriť, zistili sme, že v našom okolí v tom nie sme sami. Príčiny takéhoto súžitia sú pritom rôzne.

Čo sa za tým skrýva?
Poznám prípady, keď sa ľudia dobrovoľne rozhodli žiť v takomto vzťahu a našli riešenie, aby v ňom boli spokojní. Pokračovať v čítaní: “Sexuálna púšť v partnerských vzťahoch”

Hlad kože

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala PETRA LUKOVICSOVÁ

Článok bol pôvodne uverejnený v newslettri 15. júna 2017.

Vyzeral ako vyhadzovač; neuveriteľne sa mi páčil. Mal krásnu tvár a veľké telo, nič také fyzicky silné som dovtedy nezažila. Rada som ho pozorovala, ako sa pohybuje po byte, odostiera žalúzie, chystá sa do práce. Obľúbila som si kontrast jeho rezignovaného výrazu a plachého úsmevu. Hodiny by som vydržala v tichosti sa na neho pozerať a dotýkať sa ho.

Potom sme sa prestali stretávať a keďže to nebola láska môjho života, chvíľu mi trvalo, kým som si uvedomila, že aj napriek tomu sa opúšťam.  Pokračovať v čítaní: “Hlad kože”