Značka: tehotenstvo

Archív1 komentár

Toto mi už nepredáte

redakcia

napísala SOŇA GREGOROVÁ ilustrovala ANITA VIRÁG

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 24. októbra 2024.

Ledva som sa prehupla do druhého trimestra tehotenstva, už ma v gynekologickej ambulancii obdarovali balíčkom pre matku a dieťa. Obsahom boli – do série k tehotenskej knižke, ktorá je tiež najmä reklamným leporelom – letáky, brožúra o tehotenstve plná reklám, vzorky produktov ako dojčenská voda, jednorazová plienka, prací gél a – cumeľ! 

Do termínu pôrodu ostávali dlhé týždne, plod v mojom bruchu mal asi deväť centimetrov, no už sme boli spoločne nachystaní na to, aby som ho po narodení mohla utíšiť kúskom plastu a gumy a vzdialiť sa. Dodnes som z toho vytočená.

Nechcem teraz virtuálne ukameňovať všetkých rodičov, ktorí sa dobrovoľne (!) rozhodnú (!) používať cumle, hnevá ma, že sa tento prístup k deťom podprahovo normalizuje bez informácií o jeho možných následkoch. Cumlíky dokonca bývajú súčasťou zoznamov vecí odporúčaných do pôrodnice.

Pokračovať v čítaní: „Toto mi už nepredáte“
Archív1 komentár

Nebáť sa pôrodu

redakcia

napísala RIA GEHREROVÁ ilustrovala BESSA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 6. júla 2023.

Často som to hovorila ako vtip: deti budem mať až vtedy, keď vymyslia, ako si ich môžem vypestovať v záhrade. Tak by to predsa bolo oveľa príjemnejšie, vypiplať si v záhone neďaleko domu malého Janka Hraška. V bezpečnej vzdialenosti od môjho tela a zdravia.
Keď som minulý rok robila pre Denník N rozhovor s gynekológom Jozefom Záhumenským, spomenul v ňom, že v budúcnosti bude v pôrodníctve témou umelá maternica. Pamätám si, ako som si okamžite predstavila scénu z Matrixu, v ktorej vo veľkých vakoch naplnených vodou pestovali ľudské bytosti.
„Umelá maternica, v ktorej by bolo možné vynosiť dieťa?“ spýtala som sa nadšene. To je predsa to, na čo čakám. Odpoveď ma však nepotešila. „To je ešte ďaleko,“ povedal gynekológ.
Dokelu.

Pokračovať v čítaní: „Nebáť sa pôrodu“
Archív3 komentáre

V očakávaní

redakcia

napísala VERONIKA ŽILINSKÁ editovala MIRKA URBANOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 5. marca 2020.

Takto to byť nemalo. Teda, takto som to ja nechcela. Predstavovala som si to inak. Už keď som si to predstavovala, hovorila som si, že by som nemala, lebo potom budem sklamaná, keď to bude inak. A veru aj som. A vôbec mi nepomáha, že som s tým už vopred trochu rátala. Rovnako by som bola sklamaná, aj keby som si nič nepredstavovala. Takže je to jedno. Nemusím si vyčítať nič alebo si aj môžem vyčítať všetko.

Pokračovať v čítaní: „V očakávaní“
Archív11 komentárov

Ako sa má vaše panvové dno?

redakcia

napísala VERONIKA PIZANO
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 23. mája 2019.

Vždy, keď vidím trampolínu, spomeniem si na roadtrip do pobaltských krajín, ktorý sme s manželom absolvovali ešte pred narodením našich detí. V lotyšskej Rige sme sa v jednom parku vrhli na trampolíny a skákali ako malé deti. Vtedy som ani netušila, že mám nejaké panvové dno. Lebo fungovalo bez problémov. Po troch tehotenstvách a dvoch vaginálnych pôrodoch sťahujem panvové dno už len pri pohľade na trampolínu a vyliezť na ňu si veru ani netrúfam.

Keď už som sa začala o svoje panvové dno zaujímať a starať, zistila som, že je to pomerne fascinujúci komplex svalov. Pokračovať v čítaní: „Ako sa má vaše panvové dno?“

Archív1 komentár

Najkrajšie obdobie v živote ženy?

redakcia

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 21. marca 2019.

Tehotenstvo nie je choroba, ale môžem vám povedať, že dobre sa teda necítim. Aj práve teraz – dnes nie je dobrý deň, nebol ani včera, naposledy možno pred týždňom ma nič nebolelo, neťahalo, vládala som, mohla som sa bez problémov najesť, dalo sa zabudnúť na to, že som tehotná, a myslieť na niečo iné.

Čakala som, že po miliónoch rokov evolúcie to bude jeden perfektne vyladený bezproblémový proces, pri-ro-dze-ný pre ženské telo, no realita ma celkom zaskočila. Na jednej strane je aj pre mňa nesmierne fascinujúce, na úrovni zázraku, že z dvoch mikroskopicky malých buniek sa v mojom tele formuje nový samostatný život, teším sa, že je toho schopné a zvláda to. Pokračovať v čítaní: „Najkrajšie obdobie v živote ženy?“

Archív1 komentár

Tehotná dňom i nocou

redakcia

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala DENISA KOLLÁROVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 7. februára 2019.

Zobudila som sa o štvrtej ráno plná úzkosti. Nedarilo sa mi opäť zaspať, a tak som v hlave začala rozmotávať klbko trápení, vecí, ktoré nefungujú, všetkého, čo treba vyriešiť. Akoby sa to nadránom v stave bolestivej bdelosti dalo, všakže. Zastavila som sa až pri udalostiach spred týždňa, pri momente, keď som sa doktora spýtala, či sa už dá určiť pohlavie dieťaťa v mojom bruchu.

Doposiaľ bolo pre mňa tehotenstvo najmä fyzickou záležitosťou. Iste, dostavili sa aj emócie, a celkom silné, no aj počiatočnú neistotu a strach počas tých pár dní od dvoch čiarok na tehotenskom teste po prvý ultrazvuk, aj nečakaný pobyt v nemocnici vždy rýchlo prehlušil zenový pokoj. Pokračovať v čítaní: „Tehotná dňom i nocou“

Archív3 komentáre

Bolesť nie je normálny stav

redakcia

napísala a ilustrovala LUCIA ŽATKULIAKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 6. decembra 2018.

Hovorí vám niečo slovo endometrióza?
Možno ju poznáte vďaka tomu, že vaša obľúbená Lena Dunham o nej rozpráva a vy ju máte vďaka tomu ešte radšej. Možno endo máte, možno ju má niektorá žena z vášho okolia.

A keď ju nepoznáte, určite viete, čo je cukrovka. Každý predsa vie, čo je to cukrovka. Endometrióza je choroba, ktorá je u žien približne rovnako častá ako cukrovka, a predsa sa o nej takmer nehovorí. Dlho bola prehliadaná, lebo veď „ženské problémy“.

Trpí ňou jedna z desiatich žien v reprodukčnom veku a diagnostikovanie trvá v priemere osem rokov práve pre prehliadanie ženských bolestí. Môže byť viditeľná na ultrazvuku alebo na magnetickej rezonancii, no na sto percent ju potvrdí až laparoskopia. Pokračovať v čítaní: „Bolesť nie je normálny stav“

Archív4 komentáre

Mama chodí do práce

redakcia

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 8. novembra 2018.

Púšťam sa na neznáme územie. Jediné, čo mám, je nejasná detská spomienky, ako plačem v jasliach. Plakala som však ešte aj na začiatku školského roka v tretej triede, takže neviem, nakoľko je to relevantné a svedčiace o psychickej ujme dieťaťa z jeho odloženia.

Potom je tu už len predstava toho, aké to asi musí byť náročné. Porodiť dieťa. Vychovávať ho. Byť s ním doma. Zažívať izoláciu. Nespať. Nemať peniaze. Vrátiť sa do práce alebo si hľadať novú. Frustrácia. Viac už s dieťaťom nebyť doma. Stres. Zodpovednosť. Vlastné potreby. Potreby všetkých naokolo. Dedlajny. Krik. Krupicová kaša a excelovské tabuľky. Očko na pančuche.

No po tom, ako som sa na návrat k pracovnému životu spýtala priamo matiek, sa k mojej predstave pridalo aj presvedčenie, že sa to nejako predsa len dá zvládnuť. Pokračovať v čítaní: „Mama chodí do práce“

ArchívZanechať komentár

Tie veľké rozhodnutia

redakcia

ilustrovala PETRA LUKOVICSOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 25. októbra 2018.

Napísať tento text bolo pre mňa dôležité. Možno bude pre niekoho rovnako dôležité si ho prečítať.
Robiť veľké rozhodnutia nie je len tak. Nie je len tak si za nimi stáť ani hovoriť o tom, ako sme k nim prišli. Dôležité však je, že ich robiť môžeme. To totiž (ako vieme) nie je vôbec také jasné a samozrejmé.

Nedávno som pozerala rozhovor s Terezou Dočkalovou, to je tá sympatická slečna uvádzajúca reláciu Branky, body, kokoti, s Janom Krausom. Pýtal sa jej, či dnes ešte vôbec ten feminizmus potrebujeme, či to už nie je akési zbytočné. Neuveritelne ma tá otázka zarazila. Ako si niekto môže myslieť, že je zbytočné bojovať za to, aby sa žena mohla slobodne rozhodovať alebo mať rovnaké podmienky na svoju slobodu ako muži. Okamžite som si spomenula na svoju skúsenosť a na to množstvo žien, ktoré ju mať nemôžu. Pokračovať v čítaní: „Tie veľké rozhodnutia“

Archív1 komentár

Komu tiká do materstva

redakcia

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala KATARÍNA HUTNÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 26. júla 2018.

Dlho som na fejsbuku skrývala ľudí, ktorým sa narodilo dieťa, a mali potrebu o tom informovať svet viac než len jednou povinnou fotkou. V poslednom čase však budúce a čerstvé matky ľahkou formou stalkujem. K dotýkaniu sa cudzích brušísk a vrhaniu sa na kočíky som ešte nedošla, ale akékoľvek známky nového života ma fascinujú, tešia a, pozor, neraz aj rozcítia.

Aby sme si rozumeli, môj postoj k deťom je dosť ambivalentný. Najnovšie si napríklad myslím, že sú nudné. A už dlho som toho názoru, že mať potomstvo znamená strašne veľa obetovať. Veľa! Strašne! Takisto som presvedčená, že nie sú nevyhnutnou súčasťou naplneného života, ani toho partnerského. No čoraz zreteľnejšie v tom celom vnímam tú veľkú vec – lásku. A že by tu na to (raz) bol priestor. Pokračovať v čítaní: „Komu tiká do materstva“

ArchívZanechať komentár

Nechajte ma, teraz bolím

redakcia

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala MICHAELA ISTOK

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 25. januára 2018.

Je to klietka na mojej hlave a na mojom tele. Niekedy sú jej mreže vzdušné a tak ďaleko od seba, že by som sa nimi už-už pretiahla, ale stále kúsok chýba, sú pevné, nepustia, a tak len načahujem ruky a snažím sa chytať reality. Inokedy sú blízko a nenechávajú mi veľa priestoru a občas sú nasekané tak nahusto, že cez ne ledva vidím, ležím schúlená v kúte a pri akomkoľvek otrase či náraze zvonku som zlostná; snažím sa síce ovládať, ale ide to ťažko. Vtedy totiž existuje len jedna myšlienka: Nechajte ma. Len ma, prosím, nechajte na pokoji. Teraz bolím. Pokračovať v čítaní: „Nechajte ma, teraz bolím“

Archív1 komentár

Musíme sa rozprávať o deťoch?

redakcia

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala MARTU

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 20. októbra 2016.

Všetci to vieme. Je taký vek, kedy nám Facebook a Google svorne ponúkajú plienky a detské výživy. Príbuzní do repertoáru vyčítavých pohľadov pridávajú nenaplnenú ambíciu rozmaznať ďalšiu generáciu. Všade v okolí pučia bruchá a ozýva sa detský plač. Pokračovať v čítaní: „Musíme sa rozprávať o deťoch?“