Pamäť a povrchnosť

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 6.augusta 2020.

Žasnem nad ženami, ktoré si pamätajú. Objavujú sa v knihách, čo čítam, alebo sú rovno ich autorkami, prerozprávajú svoj život, vtedajší svet, hovoria o detstve, o mladosti, o nespravodlivostiach, ktoré ich stretli, o traumách. To sa tak ľahko nezabúda, pravdaže, no aj tak – zdá sa, akoby všetky udalosti mali v ich pamäti svoje miesto, ku ktorému sa môžu kedykoľvek vrátiť, znova si ich prehrať, s istotou povedať, ako to vtedy bolo. Možno si písali denníky a tie im v týchto rekonštrukciách neskôr pomáhajú, možno má prerozprávanie toho, čo zažili, tradíciu v ich rodinách, nič sa neprehliada, nezjednodušuje, nezametá pod koberec. Ktovie. Možno ani nie sú také presné, ako to vyzerá, niečo si vymyslia, prifarbia, zdramatizujú, odprezentujú len svoje dojmy z daných čias a dejov. V každom prípade však majú o čom rozprávať.

Pokračovať v čítaní: „Pamäť a povrchnosť“

Superžena

napísala ALEXANDRA JUST ilustrovala ZUZANA BARTOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 25. júna 2020.

Veľmi často sa mi stáva, že zabúdam na čas pre seba. A keď ho aj mám, chvíľu mi trvá, kým sa uvoľním a začnem sa sústrediť na to, čo práve robím, pretože niekde vo mne sa ozve hlas, ktorý mi šepká, čo zo svojich rodinno-domácich povinností by som mala ešte urobiť alebo dokončiť. Rozprávala som sa o tom so svojou mamou práve v tej vzácnej chvíli, keď som sa mohla oddať ničnerobeniu. Pili sme jemne alkoholický bublinkový nápoj, všeličo rozoberali a popritom zaháňali vnútorný stres. V tom čase mi korona vzala možnosť tráviť aspoň nejaké chvíle osamote a doliehal na mňa ubíjajúci stereotyp. Cítila som veľkú potrebu si s manželom viac rozdeliť rodičovské, upratovacie, variace a nakupujúce úlohy, získať priestor viac pracovať, ale aj oddychovať.

Pokračovať v čítaní: „Superžena“

Sex náš každodenný?

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 11. júna 2020.

Každý človek má inú predstavu o tom, koľko sexu vo svojom živote potrebuje. V momente, keď je naša vlastná potreba konfrontovaná s túžbou ľudí, s ktorými sex praktizujeme, nastáva náročné vyjednávanie. Súlad v tejto oblasti zároveň komplikuje nános heteronormatívnych rodových stereotypov, v rámci ktorých si väčšina z nás utvára predstavy o ideálnom sexuálnom či partnerskom živote. Kým mužské libido zaťažuje najmä predstava o nepoľavujúcom apetíte, ženy musia manévrovať medzi úskaliami prisudzovania dvoch extrémov – frigidity či nymfománie. Ženskú túžbu naprieč dejinami zväzuje predstava o nečistote a hriešnosti, ale aj pasivite či idolizovanom a idealizovanom materstve. Jej dlhodobé upozaďovanie má za následok aj nedostatok poznatkov o prežívaní ženskej sexuality (od banálnych príkladov zamieňania pojmov vagína a vulva cez mýty o dosahovaní orgazmu až po nebezpečné bludy o nemožnosti oplodnenia pri znásilnení). Väčšina z nás dodnes nemá dostatok informácií o vlastnom tele a rozmanitosti ľudskej sexuality. Relevantnú sexuálnu výchovu získavame najmä metódou pokus-omyl. S takouto výbavou sa niet čo čudovať, keď sa nám náhle v spálňach nedostáva slov pre to, čo chceme. 

Pokračovať v čítaní: „Sex náš každodenný?“

Sirény novej lásky

napísala NINA SLANÁRIKOVÁ* ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 21. mája 2020.

Ako som v pozícii čerstvej matky vnímala iných mužov? Takmer nijako. Bolo to krásne oslobodzujúce. Boli tu moje deti. Bol tu môj manžel, bola som tu ja a kočík – ten vždy stál medzi mnou a iným mužom ako semafor s blikajúcou červenou. Všetko bolo zrazu také jednoduché. Rozhovory s mužmi sa stali príjemne nekomplikovanými. Konečne som sa pred nimi nemusela na nič hrať, nemusela som premýšľať nad tým, či sa im páčim, alebo nie. Úplne zmizla predchádzajúca podvedomá ostražitosť, pri ktorej som hádala, či si moje spontánne vtipy nevysvetlia ako flirt. O možnosti, že by som vo vyťahanom špinavom tričku a džínsoch mohla ešte niekoho niekedy priťahovať, som prakticky ani nepremýšľala. Bolo mi to tak krásne jedno.

Pokračovať v čítaní: „Sirény novej lásky“

Nestačím svojim predstavám

napísala ALEXANDRA JUST ilustrovala KATARÍNA HUTNÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 23. apríla 2020.

Po troch rokoch na rodičovskej (schválne vynechávam dovolenke) som si začala hľadať prácu. Bolo leto, trávili sme mesiac na chalupe a ja som po nociach vyklikávala nejaké zadania, pretože cez deň sa jednoducho veľmi nedalo. Okrem vyčerpania som cítila aj príjemné šteklenie niekde veľmi, veľmi hlboko, pretože som konečne videla, že sa rozbieham a otvoril sa mi nový vesmír. Napriek enormnej únave to bolo pre mňa vytúžené spasenie. Veľmi som si priala, aby som mohla tvoriť a zároveň našla miesto (aspoň na pol úväzku), kde by som sa profesijne posúvala a bola medzi ľuďmi. To príde. Len nepoľaviť v hľadaní, pýtaní sa, písaní mailov, pimpovaní životopisu, motivačných listov, portfólia. Hlavne nerátať tie správy, ktoré ostanú bez odpovede, nedať sa rozhodiť všetkými tými nie, vďaka. Pokračovať. Nenechať sa odradiť. 

Pokračovať v čítaní: „Nestačím svojim predstavám“

Cyklus športovkyne

napísala DOMINIKA VADUROVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 9. apríla 2020.

Športujem na vrcholovej úrovni, odkedy si pamätám a v posledných rokoch je to moja hlavná činnosť. S trénerom a mojou športovou parťáčkou sme stále na cestách a prakticky spolu žijeme, takže máme pomerne kamarátsky vzťah. Veľa sa spolu rozprávame o rôznych témach a v ten deň to nebolo inak. Tréner sa po mesiaci vrátil z Číny a začal mi opisovať svoje zážitky z koučovania štyroch dvojíc jachtárok. Náš rozhovor sa začal úplne nevinne, ako klasický small talk. Ako si sa mal, ako sa ti trénovalo, aké bolo počasie? „S nimi je to ťažké, vieš, nikdy sa ti nepodarí dostať na tréning všetky štyri lode naraz.“ Nechápala som prečo. „Čo bol niekto chorý?“ Nič iné a racionálne mi totiž nenapadlo. No a vtedy to prišlo ako bomba z jasného neba: „No vieš… Číňanky majú menštruáciu…“ V tom momente som nevedela, či sa mám smiať, ale keď som videla, ako sa mi to s vážnou tvárou chystá vysvetliť, bolo mi jasné, že buď veľmi rázne zakročím a bude po rozhovore, alebo budem len ticho civieť. Rozhodla som sa pre druhú možnosť, lebo som chcela počuť viac. „… majú menštruáciu a vtedy proste netrénujú, lebo v Číne je to tak.“ Slová ma opustili a stále som nebola schopná spracovať fakt, že mi tréner oznamuje, že ženy majú menštruáciu, ako keby sa ma to vôbec netýkalo. A on s vážnou tvárou pokračoval. „Tak som sa ich spýtal, či majú nejaké bolesti, alebo im je zle, vieš, lebo to sa niekedy stáva.“ Budem úprimná, v tej chvíli som prestala počúvať. 

Pokračovať v čítaní: „Cyklus športovkyne“

V očakávaní

napísala VERONIKA ŽILINSKÁ editovala MIRKA URBANOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 5. marca 2020.

Takto to byť nemalo. Teda, takto som to ja nechcela. Predstavovala som si to inak. Už keď som si to predstavovala, hovorila som si, že by som nemala, lebo potom budem sklamaná, keď to bude inak. A veru aj som. A vôbec mi nepomáha, že som s tým už vopred trochu rátala. Rovnako by som bola sklamaná, aj keby som si nič nepredstavovala. Takže je to jedno. Nemusím si vyčítať nič alebo si aj môžem vyčítať všetko.

Pokračovať v čítaní: „V očakávaní“

Naše mamy a my

napísala ALEXANDRA JUST editovala MIRKA URBANOVÁ ilustrovala BESSA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 6. februára 2020.

Chcem sa vyhnúť ošúchaným frázam o matkách a o ich nenahraditeľnosti, o voňavých koláčoch, ktorými nás nástojčivo ponúkajú a o prehnanej starostlivosti či istote, ktorú reprezentujú. O ich večnej trpezlivosti a láskavosti. Chcem písať o tom, čo sa stane s naším vzťahom po tom, čo odídeme z domu a začneme žiť dospelý život. Chcela by som napísať o vzťahu matka-dcéra a jeho podobách v rozličných etapách, ktorými v živote prechádzame. O tom, ako blízko či ďaleko naše mamy stoja a akou súčasťou našich /relatívne/ dospeláckych životov sú. O tom, či do ich náruče môžeme zabárať svoje osudom ošľahávané tváre – aj keď máme už po tridsiatke. Pokračovať v čítaní: „Naše mamy a my“

Happy pills

napísala MONIKA BOČKOVÁ editovala EVA MÉSZÁROSOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 29. januára 2020

Akceptovať fakt, že trpím recidivujúcou depresívnou poruchou s označením F33 a zažiť si niekoľko pádov na úplne dno bolo na hrane mojich síl. Súčasťou tohto procesu bolo však aj zmierenie sa (moje vlastné aj môjho okolia), že jednoducho potrebujem antidepresíva. 

Pokračovať v čítaní: „Happy pills“

Komentáre, ktoré si moje telo nepýta

napísala VALENTÍNA SEDÍLEKOVÁ editovala MIRKA URBANOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 23. januára 2020

Sú to vyslovene orkány slov, čo svištia na rodinných oslavách, priateľských stretnutiach, návštevách či spoločných obedoch. To, čo vy myslíte ako nevinný žart, jemné poštuchnutie, prípadne kompliment, však môže na druhej strane spôsobiť diskomfort, ale aj galibu v podobe rozvinutia mentálneho ochorenia (od depresií až po poruchy príjmu potravy).  Pokračovať v čítaní: „Komentáre, ktoré si moje telo nepýta“

Nedokonalé hrdinky: Tučná, nedôveryhodná, operená a vzdorovitá

napísala MICHAELA KUČOVÁ editovala EVA MÉSZÁROSOVÁ
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 7. novembra 2019.

V snahe prepísať doterajšiu nerovnováhu v tom, ako si rozprávame príbehy, na nás popkultúra chrlí jednu ženskú hrdinku za druhou. A hoci nespochybňujem význam reprezentácie, zostávam ostražitá voči all female reboots a ďalším marketingovým kvázi-feministickým nešvárom. V čase, kedy sa intersekcionálny feminizmus či problematika sexuálneho obťažovania povrchne využívajú na získanie určitých segmentov trhu, je stále výnimočné vidieť príbehy, ktoré hovoria o ženských skúsenostiach autenticky. Pokračovať v čítaní: „Nedokonalé hrdinky: Tučná, nedôveryhodná, operená a vzdorovitá“

Hodnota rodičovstva

napísala VERONIKA PIZANO
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 24. októbra 2019.

Pred šiestimi rokmi som čítala knihu The Children of Men od P. D. James. Kniha opisuje svet, v ktorom sa už 25 rokov nenarodilo žiadne dieťa. Dovtedy som nikdy nerozmýšľala o tom, ako by taký svet vyzeral, hoci som už vtedy sama jedno dieťa mala. Kniha však celkom realisticky vykresľuje beznádej, ktorej prepadlo ľudstvo. Starí ľudia organizujú hromadné (samo)vraždy, mladí ľudia sa bezcieľne potulujú, takmer vo všetkých krajinách vládne anarchia. Svet, ktorý nie je komu odovzdať, je svet bez nádeje a zmyslu. Pokračovať v čítaní: „Hodnota rodičovstva“