Sex náš každodenný?

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 11. júna 2020.

Každý človek má inú predstavu o tom, koľko sexu vo svojom živote potrebuje. V momente, keď je naša vlastná potreba konfrontovaná s túžbou ľudí, s ktorými sex praktizujeme, nastáva náročné vyjednávanie. Súlad v tejto oblasti zároveň komplikuje nános heteronormatívnych rodových stereotypov, v rámci ktorých si väčšina z nás utvára predstavy o ideálnom sexuálnom či partnerskom živote. Kým mužské libido zaťažuje najmä predstava o nepoľavujúcom apetíte, ženy musia manévrovať medzi úskaliami prisudzovania dvoch extrémov – frigidity či nymfománie. Ženskú túžbu naprieč dejinami zväzuje predstava o nečistote a hriešnosti, ale aj pasivite či idolizovanom a idealizovanom materstve. Jej dlhodobé upozaďovanie má za následok aj nedostatok poznatkov o prežívaní ženskej sexuality (od banálnych príkladov zamieňania pojmov vagína a vulva cez mýty o dosahovaní orgazmu až po nebezpečné bludy o nemožnosti oplodnenia pri znásilnení). Väčšina z nás dodnes nemá dostatok informácií o vlastnom tele a rozmanitosti ľudskej sexuality. Relevantnú sexuálnu výchovu získavame najmä metódou pokus-omyl. S takouto výbavou sa niet čo čudovať, keď sa nám náhle v spálňach nedostáva slov pre to, čo chceme. 

Komodifikácia sexuality so sebou prináša aj všadeprítomný nátlak na to, ako má náš sex (doslova) vyzerať. Ako často ho máme mať, aké techniky ovládať, čo sa „ráta“ a čo nie. Intímne spojenie nahrádzajú deformované očakávania o frekvencii, rozmeroch, počte vyvrcholení, skúseností… A sex sa tak stáva ďalším merateľným výkonom vyvolávajúcim úzkosť. Hoci mnohé zdroje sa nás snažia presvedčiť o rôznych zázračných riešeniach, lepší sex nám prinesie predovšetkým sebapoznávanie a komunikácia. Nahlas vysloviť, že chcem mať sexu menej alebo viac, však môže byť pomerne náročné. Ak začneme vnímať, že naša potreba je iná ako libido našich partnerov či partneriek, môže nám to priniesť pocity menejcennosti, zníženie sebavedomia či obavy o budúcnosť vzťahu. Zo sedemnástich žien, ktoré sa zapojili do nášho online prieskumu, však väčšina pozná obe situácie – zažili sexuálne vzťahy, v ktorých mali nižšie aj vyššie libido ako ich polovička. 

Odlišné sexuálne preferencie sú celkom normálne, myslí si Olívia* (30): „Nežijeme v pornofilme a je bežné, že ľudia majú odlišné potreby a sexuálna dynamika vo vzťahu sa mení.“ Pre Ivicu* (31) bol nesúlad sexuálneho apetítu prejavom partnerskej nekompatibility, Maja* (29) s partnerom zas musela urobiť kompromisy, aby im táto oblasť nezničila vzťah. Frustrácia jej partnera pre ňu bola ťažká, no zároveň si uvedomila, aká veľmi dôležitá táto téma pre neho je. Renáta* (27) opisuje pokles túžby po siedmich rokoch vzťahu a opadnutí prvotnej zamilovanosti ako prirodzený. 

Unavená a frustrovaná

Dôvody, prečo je naše libidio nižšie, však môžu byť rôzne (a niektorí ľudia jednoducho majú naozaj nízky alebo žiadny záujem o sex). Hoci môže signalizovať aj narušenie samotného vzťahu, znížené libido je často následkom zvýšenej záťaže v inej oblasti nášho života. Martina* (29) ho pripisuje najmä stresu a úzkostiam: „Kedysi boli dosť silné a prinášali mi niekedy aj fyzickú bolesť pri sexe, keďže som sa nevedela uvoľniť – moje panvové dno je silné tiež. Plus, môj prvý partner (v kombinácii s hlúpou arogantnou gynekologičkou) mi opakovane „daroval“ bakteriálnu infekciu, ktorá mi takisto nadlho asociovala sex s bolesťou a úzkosťou z nej. Čiže som dlho bola v začarovanom kruhu, kedy by som aj sex chcela, ale bála som sa bolesti, ktorú by mohol priniesť.“

Zuzana* (31) zas zníženú chuť na sex pripisuje pracovnému vyčerpaniu: „Bola som nonstop unavená a nemala som čas si oddýchnuť z pracovného kolobehu. Nezostávala mi energia na to, dať sa dokopy, cítiť sa dobre, žensky, príťažlivo. Vôbec som si taká unavená, vyhádzaná a ubolená nepripadala ako pekná žena a nemala som žiadnu motiváciu sa vyzliekať. Libido tým pádom šlo tatam. Naproti tomu moja večne oddýchnutá polovička s množstvom voľného času mala stále náladu a veľakrát čakala iba na to. Často ma to dokonca aj stresovalo, vedela som, že keď prídem domov, bude chcieť sex, čo mnohokrát vyžadovalo energiu, ktorú som po desiatich hodinách v práci nemala. “

U Alexandry (29) potrebu sexu ovplyvňuje množstvo externých faktorov. Sama má v poslednom čase chuť na sex menej, čo pripisuje partnerským problémom: „Hovorili sme o tom, ale bola som skôr v pozícii, že sa odo mňa očakáva viac pochopenia. Čo, samozrejme, neprispelo k zmysluplnej debate. U mňa je nálada a chuť na sex viac spojená s intimitou, celkovou atmosférou (vo vzťahu) a mierou rešpektu k tomu druhému. Keďže už dlho riešime partnerské problémy, neviem sa uvoľniť tak jednoducho, a partner naopak potrebuje sex, aby sa uvoľnil. Nieslo sa to skôr v znamení výčitiek ako pochopenia. Bola som v situácii, že som skutočne nemala chuť, vravela som nie a nechala som sa „prehovoriť” a bolo to ozaj nepríjemné, lebo ma ovládol hnev, že som ustúpila napriek tomu, že som sex nechcela .“

Roztúžená a frustrovaná

Opačnú situáciu rieši Michaela (28) – s partnerom, s ktorým sú spolu deväť rokov, mali za posledný rok sex raz alebo dvakrát. Sex jej partner odmieta zo zdravotných dôvodov, vraj by mu mohol zhoršiť problémy s chrbticou. „Kým sme sex mali, veľmi dobre sme si pri ňom rozumeli. Netrpím dennodenne, že nemám sex. Keď sa však túžba dostaví a naivne sa opäť opýtam partnera, či sa niečo zmenilo, odpoveď je nie. Aké by bolo zvláštne, keby súhlasil. Začala som si to predstavovať. Povedal by áno a čo ďalej? Začal by ma asi vyzliekať, ako by som sa asi cítila po takom čase? Chcela by som to? Prvotná túžba by sa rozbila na zmiešané pocity. Časť mňa by sa aj hnevala. Jedna moja kamarátka mi zdesene povedala niečo ako: ‚Bože, to je hrozné! My sme s bývalým pred rozchodom tiež už spolu nespávali!‘ Čím mi možno chcela naznačiť, kam by to teraz všetko malo spieť. Keď sa stretneme, zvedavo sa pýta: ‚Ešte stále ste spolu nespali?‚ Ak by sa ma nespýtala, nespomenula by som si na to. Nie je to veľká časť z môjho života. Nášmu vzťahu nechýbajú dotyky, intimita a blízkosť, ktoré sú pre mňa veľmi dôležité.“

Priznáva však, že nevie, ako svoju situáciu riešiť: „Cítim sa bezradná. Myslím si, že môj frajer tiež nevie, čo s tým robiť, a svoje odmietnutie skrýva za zdravotné bolesti a ‚dokonalú‘ a ‚ako predtým‘ predstavu súlože. Neprijíma moje návrhy. Nesúhlasí s tým, aby som si našla milenca. Nechce si ani zahrať nejaké iné roly pre ozvláštnenie. Mimo toho som vo vzťahu spokojná, ostatné potreby mám naplnené. Len čas od času sa na chvíľu dostaví pocit bezmocnosti. Ako dlho to bude ešte trvať?“ pýta sa.

Posteľové reči

Nech už vnímame zažívané množstvo sexu akokoľvek, pre súlad s partnermi a partnerkami je kľúčové o ňom hovoriť. Väčšina našich respondentiek hodnotí, že úprimný a otvorený rozhovor o intímnych potrebách sa z ich skúseností stretol s pochopením. Lívia* (28) vnímala, že sa jej partner snažil riešiť, keď prežíval stres v práci a jej chýbal sex. Pomohla jej aj snaha ho pochopiť, byť trpezlivá a netlačiť na neho. Trpezlivosť si vyžaduje i snaha vôbec tému otvoriť, ako potvrdzuje aj Tina* (32): „S mužom nám trvalo jeden až dva roky, kým sme sa poriadne porozprávali, že obaja nie sme spokojní s naším intímnym životom. Odvtedy sa to len zlepšuje a teraz je to asi ešte lepšie než pred deťmi. Povedali sme si, čo by si každý z nás prial a aké máme tajné túžby. A deti sme požičali starým rodičom.“ Vedieť pomenovať, čo chceme a čo nechceme, si však vyžaduje istú zrelosť. Aj Olívia sa priamo pomenovať svoje potreby naučila až časom – pomohlo jej v tom vekom a skúsenosťami získané sebavedomie.

Druhá vec je, akú odozvu nami vyslovené potreby dostanú. Ivana (30) vždy vedela s partnermi o sexe komunikovať, no nie každý z nich tomu skutočne rozumel, keď „prišlo na vec“: „Body language alebo nepriame náznaky vedel pochopiť asi iba jeden. Ostatným som vyslovene musela povedať, že ‚teraz proste nie‘ aj napriek tomu, že sme to preberali a rozprávali sa o tom. Nevedeli to odčítať v konkrétnej situácii, čo začalo byť dosť únavné. Proste im pripadalo, že sa večer pritúlia a ide sa na vec. To je inak pre mňa už teraz aj dobrý výkričník, že tudy cesta nevede, keď toto niekto nedokáže zo mňa vycítiť, aj keď sme sa o tom dosť intenzívne a otvorene rozprávali, alebo keď som niekedy na to priamo upozornila, keď sa to dialo. Keď to nepochopí, tak strácam trpezlivosť a záujem a taký vzťah pre mňa prestáva byť napĺňajúci.“ Opisuje, že sa postupne naučila počúvať vlastné telo a aj telo svojho partnera. A potom to začala vyžadovať aj od svojej polovičky: „Základ je počúvanie, všímanie si, opýtanie sa a neurážanie sa, keď sa náhodou nestretneme v rovnakej nálade. Často som si to predtým vzťahovala na seba, keď partner nemal chuť na sex a ja áno, pretože vo mne bol zakorenený ten stereotyp, že ‚muži to predsa chcú vždy‘. Ale až keď som si uvedomila, že aj ja to predsa niekedy tak cítim a všetky telá, či už mužské, ženské, nebinárne, fungujú každé svojím vlastným a jedinečným spôsobom, tak som sa naučila rešpektovať rôzne nastavenia našich potrieb a nálad. A to bolo super.“

Martina na základe svojich skúseností konštatuje, že buď nevie komunikovať, alebo ju muži jednoducho nepočúvali: „Väčšinou som sa po snahe o sprostredkovanie dnes-nemám-chuť aj tak dostala, kam som nechcela – do postele. Týmto (už staršia) odkazujem všetkým (nielen mojim bývalým) mužom, že dnes-nie znamená koniec diskusie a že to, že ste s niekým vo vzťahu, na tom nič nemení. A sama si to memorujem.“

Vysloviť svoju nespokojnosť často znamená rozbúriť pokojnú hladinu. Keď Lila* (23) pomenovala, že chce viac sexu a pri partnerovom nezáujme sa necíti dostatočne príťažlivá, viedlo to zväčša k hádke. Dospela preto k záveru, že ak na nedostatky neupozorňuje, vo vzťahu panuje väčšia pohoda a teda aj sexuálna aktivita sa podľa nej vyvíja priaznivejšie. Lucia (31) svoj sexuálny život v manželstve vníma ako pomerne stereotypný, jej mužovi však vyhovuje a diskusiu o jeho spestrení odmieta. Michaela opisuje začarovaný kruh diskusie so svojím partnerom: „Jeho frustrujú otázky, mňa frustrujú odpovede a mlčanie. Pýtala som sa ho, čo môžem urobiť, čo by chcel. A vraj nič, že to on si musí dať zdravie do poriadku. ‚Ide to aj bezbolestne, veď nemusíš nič robiť,‘ povedala som mu. On na to, že takto by to zas nechcel. Z toho mi vychádza, že nijak by to zatiaľ nechcel. Bavili sme sa aj o možnosti párovej terapie. Tú si momentálne nemôžeme dovoliť.“

Divné & pokazené

Sexualita je súčasťou našej identity. Ak v našich túžbach panuje nesúlad, odráža sa to aj na našom vlastnom sebaobraze – na oboch stranách najčastejšie vo forme pochybností, či dostatočne napĺňame svoje rodové roly. Aneta* (29) opisuje, že sa pre svoje vyššie libido cítila málo ženská a príťažlivá. Verona* (31) vraví, že keď sa jej túžba u partnera nestretla s pochopením, otriaslo to jej sebavedomím. V snahe o častejší sex sa obliekala do sexi prádla, no bez úspechu. Partnerova túžba sa znovu prebudila až po rozchode. 

Pre Katku* (29) bol rozdiel v potrebe sexu kameňom úrazu v jej prvom vzťahu: „Pripadala som si príliš nadržaná a nechcela som sa hádať, tak som sex prestala iniciovať. On si aj tak vždy kládol podmienky (sex iba pred spaním, inak má pokazený deň a podobne). Mal veľmi slabé sebavedomie a sexu bolo stále menej a menej, až nakoniec nebol vôbec. Vyčítal mi, že to stále chcem, že som divná, lebo on to toľko nepotrebuje. Keď som sa s tým zdôverila ľuďom, otvorilo mi to oči a zistila som, že divná vôbec nie som.“ V snahe povzbudiť partnera k väčšej aktivite mu Katka spravila striptíz, no on namiesto nadšenia vybuchol: „Kričal, že jemu sa proste nepostaví zakaždým, keď si dám dole nohavičky, nech to už konečne pochopím! Strašne mi to znížilo sebavedomie a už som sa v tom vzťahu necítila sexi a žensky. Našťastie som vytriezvela a odišla,“ opisuje neschopnosť vyriešiť vzájomnú nespokojnosť.

Maja* (29) pri opise svojho nižšieho libida zas siaha po slove „pokazená“: „Veď každý chce sex, každý o ňom hovorí a keď ho nechcem, som chorá – to boli moje myšlienky. Vyhľadala som pomoc u gynekologičky, ale v skutočnosti by mi pomohla skôr psychologička. Od malička som žila v tom, že sex je zdravý a treba ho mať a keď som s ním začala, bola som veľmi sklamaná. Vôbec som necítila všetky tie veci, čo spomínali kamošky alebo som ich videla vo filmoch. V podstate sa stále učím, že sex môže byť aj prejavom lásky.“

Spokojná ženská

Rešpektovanie svojho vlastného prežívania ako postupný proces opisuje Martina: „Moje výčitky, že neplním nejakú predvolenú funkciu partnerky (sex ako jedna zo základných), sa asi premenili na podvoľnosť. Dnes už však niečo také nerobím a spätne cítim vyslovene odpor k partnerom, s ktorými som sa dostala do situácie, že dostali sex, aj keď ja som sa necítila dobre. Sama so sebou a so svojím libidom som (bola) spokojná. Oni by tiež nepovedali, že by som nemala rada sex, práve naopak, ale nesprávali sa ku mne ako k seberovnej, čo sa týka mojich potrieb. Od istého času som si teda zobrala svoj feminizmus aj do postele a je to tak pre oboch lepšie – no hard feelings afterwards. Spätne si uvedomujem, že netreba ísť proti svojim pocitom, keď sú oprávnené. Ja som si svoje neurózy upratala, ale bez pomoci partnerov. V súčasnosti som však s niekým, kto citlivo reaguje na akýkoľvek môj diskomfort a do ničoho ma netlačí (a ani ja jeho samozrejme), a je to super.“

Na odlišné predstavy o sexuálnom živote neexistujú jednoduché riešenia. Do našich očakávaní vstupujú rôzne komplexné faktory a často nie je jednoduché ich pomenovať a zmeniť. Niektoré ženy to však riešia pragmaticky – Verona je zástankyňou radikálneho riešenia a v situácii, ktorá sa nemení, by volila rozchod. Lucia si nevyčíta, že má rada sex, a keďže jej partner nechce splniť to, po čom túži, našla si milenca: „Teraz som spokojná ženská a nikdy mi nebolo lepšie.“ Viaceré respondentky sa zhodujú, že v prípade potreby si uspokojenie nevyžaduje jedine sexuálny styk, aj iné aktivity ponúkajú rýchlu pomoc. 

Adresovať hlbšie príčiny sexuálneho nesúladu si vyžaduje veľa odhodlania, no otvorenosť a úprimnosť zaznieva ako kľúčové odporúčanie zo skúseností viacerých žien. Alexandra zdôrazňuje potrebu komunikácie: „Určite treba hovoriť o svojich potrebách a o intimite. Počúvať vzájomne a zaujímať sa o pôžitok toho druhého, no aj o ten svoj. Nezabúdať na seba, počúvať svoje telo. Rešpektovať sa, objavovať.“ Maja súhlasí, že je dôležité vypočuť obe strany a nezabúdať ani na zdanlivé detaily: „Pri tejto téme je dôležité položiť karty na stôl. Len vtedy môže aj druhá strana porozumieť vášmu pohľadu. To je ale len jedna polovica. Druhá spočíva v tom, že je dôležité vnímať aj partnera a jeho potreby. No a tiež je dôležité sa vôbec zamyslieť nad tým, čo znamená sex priamo pre mňa. Ak ho nechcem, prečo a čo by sa malo zmeniť, aby sa môj vzťah k nemu aspoň o stupienok zlepšil. Niekedy sú to psychologické zmeny, ale niekedy aj drobné, ktoré nám nenapadli (čas, obliečky, svetlo, pachy a pod.).“

Sebaláska

A v neposlednom rade – základom je sebapoznanie, ako opisuje aj Dana* (29): „Uvedomila som si, že po pár rokoch vzťahu je dobré sústrediť sa na seba a na to, z čoho mám vlastne pôžitok – a experimentovať aj sama so sebou. Následne nové veci komunikujem partnerovi. Na nové veci však treba čas, pochopenie nie je automatické. Dôležité je poznať, čo chcem. Najprv to musím vedieť sama a až potom to viem ukázať partnerovi. Je ok mať nielen spoločný sex, ale aj kvalitný čas osamote pri masturbácii.“ Objavovať, ako funguje naše prežívanie rozkoše, môže byť naozaj prínosné. Potvrdzuje to aj Tina, ktorá veľmi dlho nemala orgazmus a ocitla sa v akomsi začarovanom kruhu, keď vedela, že si sex aj tak príliš neužije, tak načo sa snažiť. To viedlo k ešte väčšej frustrácii na oboch stranách. Po otvorení témy s manželom si však kúpili vibračné vajíčko, ktoré si najmä ona veľmi obľúbila. Libido sa podstatne zlepšilo a sex so svojím mužom si odvtedy stále viac užíva.

Vzťah samej k sebe bol kľúčový aj pre Ivanu, ktorá pripomína možnosť širšieho chápania rozkoše: „Myslím, že mi pomohlo uvedomenie, že nepotrebujem validáciu niekoho iného (partnera/ky) na to, aby som mala svoje potreby naplnené. Nachádzam radosť, vzrušenie a naplnenie aj v iných veciach, ako je sex a vzťah, a to je skvelé. Trvalo mi chvíľku, kým mi to došlo a kým som našla veci, ktoré ma takto napĺňajú, ale stálo to za to. Lebo keď do toho potom vstúpi vzťah, tak mám pocit, že partnerovi viem omnoho viac ponúknuť a že zároveň zostávam verná aj sama sebe. Takže je to super balans. A taký vybalansovaný vzťah je úplne ideálne naplnenie mojich potrieb.“

editovala MIRKA URBANOVÁ korektúra SOŇA HRÚZIKOVÁ

* vymyslené meno reálnej osoby

Jedna myšlienka na “Sex náš každodenný?

  1. Vo všeobecnosti si myslím, že sex je veľmi, veľmi preceňovaný. Samozrejme, niekto iný s tým nemusí a určite ani nesúhlasí, niektorí na tom budujú celý vzťah. Aj moja známa, ktorá verejne vyhlasovala, že priateľa opustila, lebo jej nevyhovoval v posteli… Sex by mal byť dobrovoľný, mali by s ním súhlasiť všetky zúčastnené strany a mal by priniesť pozitívne pocity. Avšak to bol pohľad rojka. Žiaľ, veľa ľudí sex využíva na manipuláciu vo vzťahu, napr. za každú sa snažia udržať partnera sexom a plnením jeho fantázií. Partnera, ktorý partnerom už dávno nie je alebo nikdy ani nebol, lebo ak si niekto niečo vynucuje, kričí zastrašuje, vyhráža sa… To je ďaleko od “fungujúceho” vzťahu. A áno, viem, že pre niektorých je jednorazový sex, swingers párty súčasť životného štýlu a istý životný pilier, ale nemali by tým trpieť tí, čo sa s takou voľbou nestotožňujú …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *