Schrödingerov život

napísala KATARÍNA BODAMSKÁ ilustrovala SLAVOMÍRA ONDRUŠOVÁ

článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 21. júla 2022.

Čítam knihu – volá sa Maybe You Should Talk to Someone od autorky Lori Gottlieb (v slovenčine vyšla pod názvom Možno by si sa mala s niekým porozprávať). Už veľa rokov sa s niekým rozprávam. Občas si zvýrazňujem a občas podčiarkujem. Podčiarkla som si vetu – Spoiler: After I left medical school, the rest of my life did not fall into place as planned. (Po tom, čo som odišla z medicíny, môj život sa nedal do poriadku, ako som plánovala.)  Podčiarkla som si ju preto, lebo by sa dala v mojom živote aplikovať takisto – Spoiler: After I left London, the rest of my life did not fall into place as planned. (Po tom, čo som opustila Londýn, môj život sa nedal do poriadku, ako som plánovala.) Situácia bola takáto: po troch rokoch intenzívnej práce, ktorá bola pre mňa maximálne zmysluplná a ktorá bola vyvrcholením stúpania hore, som mala pocit, že už to ďalej nezvládnem. 

Snívala som o káve o štvrtej poobede na Laurinskej ulici. O výlete na Kamzík, o čítaní Agathy Christie a kofole pri Dunaji. O trhaní buriny u rodičov v predzáhradke. O dvoch rokoch ničoho iného ako trhania buriny u rodičov v predzáhradke. O pozeraní lokálnej televízie a neponáhľaní sa na lietadlo v nedeľu podvečer. Každému som tvrdila, že mojím snom je mať dve deti, žiť na dedine a chovať sliepky. Že je to môj plán. Týždeň na chate. Sestre som plakala pri ceste na Schwechat – ja už nechcem nikam ísť. 

Vrátila som sa domov. Chcela som byť doma. Spoiler alert: po tom, čo som dala výpoveď v práci, ktorá bola naplnením mojej intelektuálnej identity, sa môj život zázračne nezlepšil. Myslela som si, že to nie je fér! Obetovala som kariéru pre ideu chovať sliepky. Šesť mesiacov som viac-menej strávila v posteli. Zistila som, že som sa zmenila, a je to ok. Zrazu mi nechýbali sliepky – chýbalo mi životné naplnenie. Chýbali mi možnosti, čo by bolo keby, počas toho, ako som trhala burinu. Hanbila som sa, že som sa ako feministka vzdala úspešného života, odmietla som New York. New York! Viete, koľko by z neho bolo fotiek? Kamarát mi povedal: „Ty si moja najúspešnejšia kamarátka.“ Ohradila som sa trochu: „Vieš ale, aké je to ťažké?“ Odpovedal: „Veď vravím, že najúspešnejšia, nie najšťastnejšia.“ Rozhodla som sa teda, že nechcem byť najúspešnejšia, ale najšťastnejšia. Skončilo sa to tak, že nemám ani jedno. Otec mi hovorí: „Trende som čítal článok, ako sa jeden podnikateľ na všetko vykašľal a založil si ovčiu farmu.“ Má to byť jednoduché. Čo ak ale napriek tomu, že sa na všetko vykašlete, nemáte ani ovčiu farmu? Čo ak v hlave urobíte dvesto otočiek a alternatívnych plánov – roads not taken.

Je ťažké vrátiť sa. Je ťažké nevrátiť sa. Je ťažké snažiť sa vybrať si z dvoch mylných alternatív: buď budem žiť naplnená a sama – v krajine, kde sa cítim dobre –, alebo budem žiť s rodinou a kamarátmi – v krajine, ktorá je ponurá. Dúfam v alternatívu číslo tri, že sa to celé nejako nakoniec vyvŕbi. Nakoniec sa vždy všetko nejako vyvŕbi, ale cesta k tomu je dosť nahoubajs.

Užívaj si rodinu a kamarátov, kým sa dá. Snažím sa, ale ako si to užívať v stave, v ktorom hlava ani telo nie je tu, ani tam, ale v limbe. Nedávno som mala tridsaťpäť rokov, snažím sa kontrolovať život týmto: vyberiem si krajinu, kde sa môžem usadiť. Kde sú muži trochu viac feministi. Kde môžem chodiť do práce a kde nebudem zarábať o tretinu menej len preto, že som mala dieťa (oficiálna štatistika). Mama mi vraví: „Syn mojej kolegyne sa z Londýna vracal na trikrát.“ Chápete ma, že? Vy, ktorí ste sa vrátili. Vrátili do krajiny, kde sa necítite sami a samy, kde je všetko známe, kde máte korene, kde máte širokú podpornú sieť. Ale aj do krajiny, kde vás vlastne nechcú. Kde máte príliš liberálne názory. Kde kontrola dochádzky a opečiatkovaná priepustka je viac ako dobré nápady. Kde vás utlčú veľmi rýchlo naspäť a vlastne, napriek tomu, čo vraví reklama jednej banky, aj tak viac-menej iba vytŕčate. Odísť, vrátiť sa, odísť? Podčiarkla som si ešte jednu poznámku – bola z filmu French DispatchOn expatriates: seeking something missing, missing something left behind. (O expatoch: hľadajú niečo, čo stratili, cnie sa im za tým, čo opustili.) V mailovej schránke mi pristála pozvánka: Invitation for an interview – Policy Assistant (Pozvánka na pohovor – Asistent/ka pre politiky). Mám veľkú chuť ísť trhať k našim burinu do predzáhradky a tajne dúfať, že pohovor zároveň vyjde aj nevyjde. Schrödingerova mačka je šuviks.

editovala MIRKA URBANOVÁ korektúra SOŇA HRÚZIKOVÁ

*text na žiadosť autorky uverejňujeme pod pseudonymom

Jedna myšlienka na “Schrödingerov život

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *