Na okraj vzťahu so starším mužom

napísala MIRKA URBANOVÁ ilustrovala SOŇA FLAJŽÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 1. októbra 2020.

Sú rôzne čísla, ktoré sú pre život v spoločnosti neskorého kapitalizmu kľúčové. Hodnotíme nimi svoje úspechy a pády, ale predovšetkým na základe nich vnímame aj ostatných okolo seba, porovnávame sa. Jedným z nich je vekový rozdiel medzi partnermi. Ak je väčší než zopár rokov, je rovnako viditeľný ako zmeny hmotnosti či imidžu a vy musíte byť pripravená/ý na nevyžiadané posudky samozvaných arbitrov morálky. Pri všetkých týchto situáciách by malo platiť, že ich komentovanie by sme mali brať s citom, no veľakrát to tak nie je. Nech sa totiž akokoľvek snažíme, ani v monogamnom vzťahu nie sme sami/y. Poznámky okolia nás síce nemusia zaujímať, no len tak jednoducho nám druhým uchom von nevyletia.

Pokračovať v čítaní: „Na okraj vzťahu so starším mužom“

Rande vo fitku

napísala ALEXANDRA JUST ilustrovala DOROTA HOŠOVSKÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 17. septembra 2020.

Hneď na začiatku uvediem na pravú mieru svoj vzťah ku všetkým druhom aeróbnych cvičení v uzavretom priestore plnom rôznych prístrojov. Naozaj, ale naozaj nemám rada fitnescentrá a telocvične. Neviem, ako hlboko môžem siahnuť do svojej minulosti a podložiť tento stav čímkoľvek racionálnym, no ako malá som chodila na gymnastiku. Tam sa to zrejme začalo. Desilo ma viacero vecí – krik v telocvični, presnosť bez akejkoľvek odchýlky, jastrabie pohľady trénerky (dodnes mám pred očami jej zdvihnutý pevný ukazovák), napnuté telo, kŕdeľ dievčat zoradených podľa výšky, kategorizácia fyzických schopností a predovšetkým predvádzanie výkonu. Nič pre mňa. 

Pokračovať v čítaní: „Rande vo fitku“

Zložiť zbrane

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala DITA STUCHLÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 3. septembra 2020.

I.

Dni sa striedajú, ale neprerušuje ich spánok, len rituály ukladania sa do postele a vstávania. Čaj s medovkou, zuby, šípkový olej, foam roller, vyvetrať, denník, lieky nalačno. Vitamíny nalačno, sprcha, mandľový olej, raňajky, poliať kvety. 

S Ľ. sa teraz naše rozhovory točia okolo pocitu nespokojnosti, úvah, prečo v tej záplave povinností neuľpieva nič z toho príjemného, čo zažívame. Myslím si, že toto leto jednoducho nevládzem. Viem robiť, riešiť, písať, počúvať, vyhodnocovať, variť quinou a umývať nekonečné kopy riadu, odpisovať na správy aj sa stretávať. Viem, lebo musím, lebo to je potrebné. Tomu zvyšku už nemám čo dať, akú pozornosť, slová, vedomie. Musím napísať toľko slov pre iných, že pre mňa už žiadne nezostávajú. Keď konečne môžem, radšej zostávam bezmenná. Len idem a idem a idem. 

Pokračovať v čítaní: „Zložiť zbrane“

Bzučiace leto

napísala MIRKA URBANOVÁ ilustrovala ZUZANA BARTOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 20. augusta 2020.

Ako vo videohre prenasledujem v lese na bicykli krehké blýskavé stvorenie, helikoptéru stojatých a iných vôd – vážku. Má krásnu modrozelenú farbu. Uháňame asi rovnakou rýchlosťou a ja sa bojím, že ju zrazím, hoci jej elegancia letu a znalosť prostredia výrazne prebíja moju hrkotavú a neistú jazdu po hrboľatom, neznámom teréne. Spomeniem si na jej nemecké pomenovanie Libelle, ktoré je totožné s pomenovaním vodováhy, a chvíľu sa vyžívam vo svojom amatérskom etymologickom okienku – no to už je vážka preč. Voda je blízko.

Pokračovať v čítaní: „Bzučiace leto“

Pamäť a povrchnosť

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 6.augusta 2020.

Žasnem nad ženami, ktoré si pamätajú. Objavujú sa v knihách, čo čítam, alebo sú rovno ich autorkami, prerozprávajú svoj život, vtedajší svet, hovoria o detstve, o mladosti, o nespravodlivostiach, ktoré ich stretli, o traumách. To sa tak ľahko nezabúda, pravdaže, no aj tak – zdá sa, akoby všetky udalosti mali v ich pamäti svoje miesto, ku ktorému sa môžu kedykoľvek vrátiť, znova si ich prehrať, s istotou povedať, ako to vtedy bolo. Možno si písali denníky a tie im v týchto rekonštrukciách neskôr pomáhajú, možno má prerozprávanie toho, čo zažili, tradíciu v ich rodinách, nič sa neprehliada, nezjednodušuje, nezametá pod koberec. Ktovie. Možno ani nie sú také presné, ako to vyzerá, niečo si vymyslia, prifarbia, zdramatizujú, odprezentujú len svoje dojmy z daných čias a dejov. V každom prípade však majú o čom rozprávať.

Pokračovať v čítaní: „Pamäť a povrchnosť“

Syndróm dobrého dievčaťa

napísala MIRA MIŠIČKOVÁ ilustrovala ALŽBETA BOŽEKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 23. júla 2020.

Začalo sa to pomaly a nenápadne. Nepríjemné pocity počas rozhovoru so sesternicou v priebehu rodinnej oslavy. Roztrasený žalúdok cestou na bežné pracovné stretnutie. Nečakaná úzkosť pred pivom s kamarátkou, ktorú som dlhšie nevidela. Moje staré extrovertné Ja s rozčarovaním sledovalo protivné telesné prejavy: raz stuhnutosť, inokedy tras rúk či sucho v ústach. A nechápavo sa dožadovalo odpovede na otázku „Čo sa to s tebou, kurnik, deje?“.

Pokračovať v čítaní: „Syndróm dobrého dievčaťa“

V tele muža

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala DITA STUCHLÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 9. júla 2020.

Ženské telá zvykneme rozoberať zo všetkých možných uhlov, aj z takých, do ktorých nám vôbec nič nie je. Spoločenské tlaky a normatívne predstavy, ktorým sú vystavené ich podoby a funkcie, však zároveň generujú protireakciu v podobe body positive iniciatív. Oproti tomu sú mužské telá pomerne v ústraní – či už v rámci zásahov do ich integrity, ale aj dávky empatickej pozornosti, ktorá prepisuje škodlivé vzorce stereotypného vnímania. Preto výnimočne dávame priestor mužom, ktorí sa s nami podelili o to, ako svoje telá prežívajú. Zaujímali nás očakávania, ktorým (v)o svojich telách čelia, ako ich telesná schránka utvára vzťahy k sebe samému i k ostatným aj či sa stretávajú s objektivizáciou. A hoci výsledný text tému v žiadnom prípade nevyčerpáva, zachytáva autentickú realitu mužského prežívania, ktorá môže byť obohacujúca bez ohľadu na rod. 

Pokračovať v čítaní: „V tele muža“

Leto, v ktorom nebudeme ticho

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 2. júla 2020.

Od počiatkov tohto newslettra to v sebe riešim. Čo to znamená byť feministickým médiom, ako sa to prejavuje a mení v čase. Z newslettrovej podstaty veci sme nikdy nemali ambíciu suplovať spravodajstvo, reagovať na to, čo je práve na programe dňa v spoločenských debatách. Vždy som však mala predstavu, že medzi našimi článkami sa budú objavovať aj politickejšie texty. Nakoniec skôr ukážkovo napĺňame známe „osobné je politické“. Zdá sa mi to v poriadku, aj vďaka nárastu kvalitnej žurnalistiky s feministickým názorom v iných médiách. Kurník nepotrebuje byť všetko, sme v tom spolu s inými publikujúcimi ženami a mužmi a som rada, že do plastickejšieho obrazu „ženských tém“ vo verejnom priestore prispievame čímsi odlišným. 

Pokračovať v čítaní: „Leto, v ktorom nebudeme ticho“

Superžena

napísala ALEXANDRA JUST ilustrovala ZUZANA BARTOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 25. júna 2020.

Veľmi často sa mi stáva, že zabúdam na čas pre seba. A keď ho aj mám, chvíľu mi trvá, kým sa uvoľním a začnem sa sústrediť na to, čo práve robím, pretože niekde vo mne sa ozve hlas, ktorý mi šepká, čo zo svojich rodinno-domácich povinností by som mala ešte urobiť alebo dokončiť. Rozprávala som sa o tom so svojou mamou práve v tej vzácnej chvíli, keď som sa mohla oddať ničnerobeniu. Pili sme jemne alkoholický bublinkový nápoj, všeličo rozoberali a popritom zaháňali vnútorný stres. V tom čase mi korona vzala možnosť tráviť aspoň nejaké chvíle osamote a doliehal na mňa ubíjajúci stereotyp. Cítila som veľkú potrebu si s manželom viac rozdeliť rodičovské, upratovacie, variace a nakupujúce úlohy, získať priestor viac pracovať, ale aj oddychovať.

Pokračovať v čítaní: „Superžena“

Sex náš každodenný?

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 11. júna 2020.

Každý človek má inú predstavu o tom, koľko sexu vo svojom živote potrebuje. V momente, keď je naša vlastná potreba konfrontovaná s túžbou ľudí, s ktorými sex praktizujeme, nastáva náročné vyjednávanie. Súlad v tejto oblasti zároveň komplikuje nános heteronormatívnych rodových stereotypov, v rámci ktorých si väčšina z nás utvára predstavy o ideálnom sexuálnom či partnerskom živote. Kým mužské libido zaťažuje najmä predstava o nepoľavujúcom apetíte, ženy musia manévrovať medzi úskaliami prisudzovania dvoch extrémov – frigidity či nymfománie. Ženskú túžbu naprieč dejinami zväzuje predstava o nečistote a hriešnosti, ale aj pasivite či idolizovanom a idealizovanom materstve. Jej dlhodobé upozaďovanie má za následok aj nedostatok poznatkov o prežívaní ženskej sexuality (od banálnych príkladov zamieňania pojmov vagína a vulva cez mýty o dosahovaní orgazmu až po nebezpečné bludy o nemožnosti oplodnenia pri znásilnení). Väčšina z nás dodnes nemá dostatok informácií o vlastnom tele a rozmanitosti ľudskej sexuality. Relevantnú sexuálnu výchovu získavame najmä metódou pokus-omyl. S takouto výbavou sa niet čo čudovať, keď sa nám náhle v spálňach nedostáva slov pre to, čo chceme. 

Pokračovať v čítaní: „Sex náš každodenný?“

O hlade

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ ilustrovala MARTU

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 28. mája 2020.

Kúsok ľavej ruky ma opäť svrbí a ja rozmýšľam, čo som jedla. Problematické je len malé miesto, to, kde sa to kedysi aj začalo, medzi prostredníkom a ukazovákom, a rýchlo to prejde, bola to asi teda len nejaká prídavná látka, sójový emulgátor, sušená srvátka v pečive, niečo také.

Aspoň tak si toto sporadické ozývanie sa ekzému vysvetľujem. Možno sa mýlim, ale kožná lekárka, ku ktorej som sa s ním dostala, mi predpísala akurát tak kortikosteroidnú masť a o príčinách sa so mnou nechcela rozprávať, ste na materskej, ženy na materskej ekzém mávajú, veľa si máčate ruky vo vode. Do rána som sa z masti vyhádzala na polke tela, tak som dostala inú, na nové vyrážky ďalšiu a po kontrole ešte jednu.

Pokračovať v čítaní: „O hlade“

Sirény novej lásky

napísala NINA SLANÁRIKOVÁ* ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 21. mája 2020.

Ako som v pozícii čerstvej matky vnímala iných mužov? Takmer nijako. Bolo to krásne oslobodzujúce. Boli tu moje deti. Bol tu môj manžel, bola som tu ja a kočík – ten vždy stál medzi mnou a iným mužom ako semafor s blikajúcou červenou. Všetko bolo zrazu také jednoduché. Rozhovory s mužmi sa stali príjemne nekomplikovanými. Konečne som sa pred nimi nemusela na nič hrať, nemusela som premýšľať nad tým, či sa im páčim, alebo nie. Úplne zmizla predchádzajúca podvedomá ostražitosť, pri ktorej som hádala, či si moje spontánne vtipy nevysvetlia ako flirt. O možnosti, že by som vo vyťahanom špinavom tričku a džínsoch mohla ešte niekoho niekedy priťahovať, som prakticky ani nepremýšľala. Bolo mi to tak krásne jedno.

Pokračovať v čítaní: „Sirény novej lásky“