ova

Neprechýliš?!

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
nakreslila MARTU

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 26. mája 2016.

Dátum, miesto, šaty, zoznam hostí, všetko máme, ešte treba vybrať kyticu a vankúšik na obrúčky. Ježišmária, a čo priezvisko?! Nechať si svoje dievčenské aj manželovo? So spojovníkom či bez? Alebo stačí len jeho? Keď pekné by bolo iba tak, bez -ová.

Či už len tak z roztopaše, alebo pre dôvod strpčujúci život (napríklad v zahraničí), má pred sobášom podobné myšlienky nejedna žena. V minulom roku bolo na Slovensku uzatvorených 25378 manželstiev (podľa údajov Ministerstva vnútra SR), koľko neviest ľahších o koncovku -ováodkráčalo od oltára či zo sobášnej siene, však nevedno. Neeviduje sa ani odňatie prípony pri iných príležitostiach, na čo majú ženy podľa zákona o matrikách právo. Vieme však, že naše devy sa vydávajú aj za hranicami a časť z nich potom požiada o uznanie a zápis sobáša na Slovensku. Minulý rok takýchto žiadostí prišlo 4888 a vedúca oddelenia matrík Ministerstva vnútra SR Alena Kružliaková podľa nich odhaduje, že 90 percent žien si svoje nové priezvisko neprechýlilo.

Štatistiku nemáme, musíme sa teda spoľahnúť na pocit, že žien s neprechýlenou podobou mena okolo nás pribúda. Nepochybne na to majú svoj dôvod. Sú tak spokojné so svojou identitou, možno tým vyriešili zdvihnuté obočia a otázky na zahraničných úradoch a predišli komoleniu svojho mena, no teraz sa s ich priezviskom musí vysporiadať slovenčina a jej bežní i profesionálni používatelia. A tí sa na tom, či sa priezviská prechyľovať majú alebo nemusia, nevedia zhodnúť. „Jedni dávajú dôraz na spoločenský aspekt a na to, že meno je identita, druhí na systémový aspekt, praktickosť a logickosť v jazyku, ktorá však nereflektuje to spoločenské,“ hovorí o dvoch táboroch jazykovedcov Lucia Satinská z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra.

Povedzme si ešte, že prechyľovanie sa netýka len priezvisk. Je to odvodzovanie ženského rodu od slova v mužskom rode. Prechyľujeme, keď o žene s titulom MUDr. povieme, že je lekárka, aj keď dcéra pána Veselého dostane priezvisko Veselá. Väčšina ženských priezvisk je odvodená pomocou koncovky -ová, čo by mohlo evokovať privlastňovaciu príponu i vzťah, dlhé á však naznačuje príslušnosť, nie že je žena súčasťou mužovho inventára. A čo je podstatné, prípony nám dávajú možnosť slová skloňovať, bez čoho sa slovenčina ako jazyk flektívneho typu nezaobíde. Aj keď s takou nesklonnou Zuzankou Hraškovie sa jazyk a jeho používatelia zvládajú vysporiadať.

Ponúka sa teda možnosť spraviť z každej obyvateľky tejto planéty pani Iksypsilonovú, čím sa však dopustíme nerešpektovania podoby jej mena. Navyše na identifikáciu osôb neslúži len meno a priezvisko, ako ho poznáme my. Napríklad na Islande dostávajú deti meno po svojom otcovi, líšia sa len v koncovke -dóttir a -son podľa toho, či ide o dcéru alebo syna. Robiť z Islanďanky Gustafdóttirovú potom nemá zmysel. Litovčina zase príponami rozlišuje slobodné a vydaté ženy a prechyľovanie pomocou prípony -ová opäť nie je ideálnym riešením. A napríklad maďarské a čínske mená sa zapisujú v opačnom poradí – prvé priezvisko a druhé krstné meno, takže s prechyľovaním opatrne.

„Keď sa píše o cudzinkách, väčšinou sa autor alebo autorka prispôsobí redakčnému úzu, a tie sú v súčasnosti rôzne. Neviem, či je rozumné povedať, že ženské priezviská musíme prechyľovať alebo ich prechyľovať nesmieme. Nechala by som to na autora, myslím, že to vypovedá aj o ňom,“ hodnotí momentálnu situáciu Lucia Satinská. Odporúča však mať podobu priezviska v texte zjednotenú, nepísať raz o Alice Munro a o dve vety ďalej o Alici Munroovej.

Na obaloch kníh z vydavateľstva Inaque.sk nájdeme mená autoriek v neprechýlenej podobe, čo je v nominatíve v poriadku aj podľa jazykovedcov. Jeho zakladateľka Aňa Ostrihoňová priznáva, že aj v texte sa snaží zachovávať mená v prvom páde, aby sa tak vyhla pripájaniu prípony. „Niekedy však prechyľujem aj v nominatíve v prípade, že nemám ako naznačiť, že ide o ženy, a pre kontext je to dôležité, alebo sa meno uvádza s titulom pani, doktorka, slečna a podobne. Nikdy neprechyľujem v bibliografii a pri odkazoch na odborné články, pretože autorku potom nie je možné vyhľadať v medzinárodných databázach,“ uvádza príklady z praxe vydavateľka a prekladateľka. Spoločne s Luciou Satinskou sa zhodujú na tom, že v prípade práce s jazykom je nutné pristupovať k prechyľovaniu jednotlivo podľa kontextu a typu textu.

Lucia, hlásiaca sa k liberálnej jazykovednej obci, je toho názoru, že ak je napríklad postava zasadená v nejakom kontexte, je Nemka alebo Maďarka, jej meno by sa nemalo prechyľovať. „Určite sú jazykovedci, ktorí povedia, že by sa prechyľovať malo, že je to zákonitosť slovenčiny. A potom sú jazykovedci ako ja, ktorí hovoria, že to treba používať v súlade s citom a s logikou.“

Ako naznačil aj úvod tohto článku, prechyľovanie ženských priezvisk nie je len jazykový problém. „Myslím si, že je to viac spoločenský problém, respektíve kombinácia týchto problémov. Na jednej strane konzervatívni jazykovedci argumentujú tým, ako by to vyzeralo, keby si všetky ženy dali preč -ová; že by to rozbilo systém ženských mien. Na druhej strane prax ukazuje, že by to nespravili všetky ženy, väčšina by si túto príponu ponechala, lebo je to tradícia v ich rodine a je to pre ne prirodzené. Potom sú tu ešte odporcovia, ktorí hovoria, že ženy s neprechýleným priezviskom vyjadrujú negatívny postoj k svojmu občianstvu či národnosti. Píše sa o nich aj ako o zradkyniach. Pritom je to však naopak – ony chcú ostať Slovenkami, ale nemôžu, ak chcú mať neprechýlenú podobu mena,“ poukazuje na súčasný legislatívny paradox Lucia Satinská.

Zákon o matrikách totiž hovorí, že bez koncovky slovenského prechyľovania sa zapíše ženské priezvisko osoby inej ako slovenskej národnosti, ak o to požiada ona alebo rodičia pri jej narodení. O tom, v ktorých prípadoch je možné zmeniť si meno, hovorí zase zákon o mene a priezvisku. „Dôvody požiadania o zápis neprechýleného priezviska sú rôzne, pri požiadaní však ženy nie sú povinné uvádzať ich matričnému úradu. Matrika povolí zápis pri splnení zákonných podmienok ustanovených v paragrafoch 16 a 19 zákona o matrikách,“ približuje Alena Kružliaková. Ako ďalej priznáva, matrikárky sa stretávajú najmä s nepochopením povinnosti prehlasovania inej ako slovenskej národnosti, ak žena žiada o zápis priezviska bez prípony -ová. „Personál matričných úradov vždy vynakladá snahu vysvetliť žiadateľkám správne pochopenie výkladu paragrafov a zákonných ustanovení tak, aby bola na strane žiadateľky spokojnosť a zo strany orgánu verejnej moci zachované pravidlá a kódex spisovnej slovenčiny,“ dodáva hlava slovenských matrík. Len či nie je nepochopenie žien na mieste, žiada sa poznamenať.

Aby sme však nikomu nekrivdili, ministerstvo vnútra by ženám aj chcelo ustúpiť, nenachádza však oporu v ministerstve kultúry, ktoré dokola argumentuje zákonom o štátnom jazyku, ktorý hovorí, že žiadny zásah do kodifikovanej podoby jazyka nie je prípustný.

„Meno je súčasťou identity človeka, a preto si myslím, že každý má právo si ho určovať. Hovoríme predsa o dospelých ľuďoch, ktorí vstupujú do manželstva. Mali by mať možnosť rozhodnúť sa, no predtým by sa vždy mali zamyslieť nad každou podobou toho mena,“ myslí si Lucia Satinská. Riešenie vidí v informovanosti žien, napríklad matriky by ich (napríklad miesto výkladu zákonov) mohli oboznamovať s históriou mena a so situáciami, ktoré môžu nastať, keď budú mať neprechýlené priezvisko. Vedúca matrík Alena Kružliaková je však, čo sa týka záujmu neviest o históriu svojho nového mena, skeptická. Ženy by si však mali byť vedomé minimálne toho, že keď odmietnu mať v priezvisku príponu -ová, stretnú sa s tým, že ľudia ich meno aj tak budú skloňovať. To sa totiž nikomu zakázať nedá.

Minule som tému priezvisk rozoberala so svojou kaderníčkou, ktorá sa bude vydávať. Berie si mužovo tradičné slovenské priezvisko, ktoré si prechýlenie priam pýta, a teší sa na to. Jej súčasné je totiž dosť komplikované. Hovorila mi však aj o svojich známych, kde bola situácia opačná – muž si bral ženino priezvisko, lebo to jeho nebolo úplne lichotivé. Mať v takýchto situáciách na výber je preto to najlepšie, čo sa nám môže udiať.

Jedna myšlienka na “Neprechýliš?!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *