matkawhite

Prekvapko! Čo sme o materstve nevedeli a pomohlo by

pýtala sa MICHAELA KUČOVÁ
nakreslila MARTU

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 2. júna 2016.

„Rada by som bola vedela, že sa nemusím báť tehotenstva, pôrodu, ani toho, že sa nevyspím. Že to všetko za mňa vybaví príroda a hormóny. Strašne som sa totiž bála, že to bude hrozné, alebo že sa mi niečo stane, že zomriem, nevedela som si predstaviť, ako to dieťa vyjde. Keď som otehotnela, tak zrazu do mňa vošiel taký zenový pokoj, že som to vôbec neriešila. A nejako to dieťa aj vyšlo.

Na čo som nebola pripravená, je to, ako ti dieťa pokazí vzťah s partnerom. Človek si romanticky predstavuje, že dieťa je vyvrcholením lásky. Že to bude také potvrdenie vzťahu a že ho to utuží. V konečnom dôsledku možno aj áno, ale to vidíš až spätne. V každodennom živote sa ti len zdá, že ten druhý sa stará málo, že na teba kašle, že sa od seba vzďaľujete.

Je to celkom zaťažkávacia skúška pre vzťah. Narážajú na seba rôzne výchovné štýly, rôzne predstavy, čo ako robiť. Veci, ktoré ste vôbec neriešili, keď ste boli len dvaja.“
matka 1,5-ročného dieťaťa

„Prekvapilo ma to, akú bezpodmienečnú lásku dokážem k svojmu dieťaťu cítiť (aj v naozaj náročných a ťažkých situáciách). Prekvapilo ma ale aj to, aká si niekedy pripadám slabá.

Nečakala som, že sa moje telo a myseľ tak zmení, ale naďalej pracujem na tom, aby som nemala rada len ľudí okolo seba, ale aj seba.“
matka 1,5-ročného dieťaťa

„Žila som medzi ľuďmi, z ktorých väčšina odkladala rodičovstvo, alebo ho odsudzovala s tým, že ide o niečo, čo spraví život ťažším a kvalitatívne horším. Ostala som prekvapená z toho, že to vôbec nie je také zlé, naopak, je to úplne skvelé. Človek prestane vnímať svoj život len svojimi očami, ale objaví nové dimenzie skrz detský pohľad.

Pozitívne ma prekvapila najmä krása a reálnosť materstva. Že keď je človek s dieťaťom, nemusí sa na nič hrať. Že láska, ktorú cíti, je úplne iná ako v partnerskom vzťahu, úplne čistá, nie je v nej štipka pochybnosti.

Negatívne ma zas prekvapila invazívnosť tehotenstva na ženské telo. Vždy som bola v tom, že tehotenstvo je len rastúce brucho a pre niektoré ženy ranná nevoľnosť. Prekvapilo ma to obrovské množstvo zmien, ktoré som podstúpila, a bola by som rada, keby sa o tom viac hovorilo. Z človeka, ktorý dobre spával, sa stal zúfalec, ktorý musel chodiť na WC každú hodinu, z extroverta sa stal introvert so začínajúcou sociálnou fóbiou.“
matka dvojročného dieťaťa

„Rada by som bola vedela, že všetko môže prebiehať aj inak, ako som si predstavovala. Napriek množstvu informácií z kníh, internetu, od kamošiek som nebola pripravená na to podstatné: s bábätkom je to – tak ako so všetkým – absolútne jedinečné a nepredvídateľné.

Čím skôr si najmä žena-matka pripustí, že prídu prekvapenia a že všetko nebude ideálne ani podľa plánov, tým skôr bude mať šťastnú rodinu (šťastná matka, šťastné dieťa).

Pozitívne ma denne prekvapuje moja superschopnosť posúvať hranice: toho, ako veľmi dokážem milovať, fyzické hranice, rastúca empatia, ale aj pokora a trpezlivosť, a to nielen vo vzťahu k dieťaťu, ale ku všetkým a všetkému naokolo.“
matka 1,5-ročného dieťaťa

„Rodičovstvo z charakteru človeka vyextrahuje to najlepšie aj to najhoršie. Je len na mojom vlastnom rozhodnutí a uvedomení si, čo z toho chcem, aby vyhralo. Je to neskutočná únava a energia, bolesť a láska, motivácia a otupenie. Kamoš mi povedal, keď som bola tehotná: „Konečne sa nebudeš starať len o seba!“ A presne o tom to je. Úplne niekde inde je zrazu váš zmysel života. Prekonávanie sa každý jeden deň. Láska a neha každý jeden deň. A nerozhodujem o tom sama. Už nikdy nebudem sama.“
matka trojročného dieťaťa

„Mňa úplne dostalo kojenie. Všetci riešia pôrod a ja som ho mala úplne super, skôr ma prekvapilo, čo prišlo po ňom. Ono sa o tom nikde nepíše, nik nehovorí, že je to na začiatku príšerná bolesť. Ten pocit bradavky akoby zopnutej vo zveráku, ktorým niekto točí, trval v mojom prípade asi aj päť týždňov. Bol nejeden moment, keď som si povedala, že končím, ideme zháňať umelé mlieko.“
matka trojmesačného dieťaťa

„Prišlo to na mňa tesne pred tridsiatkou, keď som ukončila dlhoročný vzťah a spoznala svojho manžela. Predtým ma to vôbec nelákalo, našťastie, no teraz mám pocit, že čím skôr, tým lepšie. Že sa s tým telo ženy lepšie vysporiada a celé tehotenstvo aj výchovu berie žena voľnejšie a viac s nadhľadom. Čím si staršia, tým viac vieš, a čo je horšie, vieš, čo nevieš, a o to máš väčší strach a obavy.

Nemala som skúsenosti s malými deťmi ani v rodine neboli a táto téma sa neriešila, škoda. Po prekonaní baby blues som si pomyslela, že tak na toto by mala byť škola, povinný predmet. Ono to príde samo, hovorí sa, ale je toho toľko a dá sa pekne stratiť pri gúglení a čítaní rád od ostatných. Informácie sa strašne líšia, takže veľmi skoro som to uzavrela s tým, že používať vlastný sedliacky rozum a intuíciu bude asi najlepšie. A ide to viac-menej úspešne.“
matka päťročného a dvojročného dieťaťa

„Bola by som rada, keby mamičky viac hovorili o tom, čo sa naučili zo svojich skúseností, spôsobom, z ktorého čerstvá mamička nebude mať pocit, že to nezvláda a iné to zvládli ľavou zadnou. Napríklad že nie je hanba povedať, že potrebujem občas bábätko postrážiť, upratať, pomôcť s inými vecami v domácnosti. Alebo dať staršie dieťa do škôlky skôr, ako je „normálne“. Nesnažiť sa všetko dokonale zvládnuť sama. Lebo iné to tiež nedokázali, iba o tom nehovoria.“
matka dvojročného dieťaťa

„Pri prvom dieťati by som bola rada vedela, že je naozaj dôležité, ako a za akých okolností prichádza dieťatko na svet. Že sú nesmierne dôležité už prvé okamihy na tomto svete a dieťa od narodenia patrí k mame. Tiež by som bola rada vedela, že dojčenie je v našom civilizovanom svete už tak trocha zabudnuté umenie a môže sa pri ňom objaviť množstvo problémov. Prekvapilo ma aj to, ako jednoducho dieťa zapadlo do nášho života a ako málo (materiálnych) vecí naozaj potrebuje.“
matka dvojročného dieťaťa a dvoch deväťmesačných detí

„Materstvo je asi jedna z vecí, na ktorú sa človek nedokáže pripraviť. Proste ju zažije a učí sa priamo v procese – to ju robí ťažkou aj krásnou zároveň. Ale predsa len je jedna vec, ktorú by som bola chcela vedieť dopredu: že najťažšie na pôrode nie je pôrod samotný, ale pár hodín po– samá krv a pocit totálneho vyčerpania a slabosti (a to som už v živote odbehla dva maratóny :)).”
matka 1,5-ročného dieťaťa

„Pred otehotnením som si myslela, že pri dieťati nebudem mať žiadny čas na prácu, ale počas tehotenstva aj po pôrode som všetko dôležité vždy stihla spraviť. Mám dobré dieťa, takže sa to dá skĺbiť.“
matka 2,5-mesačného dieťaťa 

„Čokoľvek sa dozvieš predtým, je ti to tak trochu na nič, lebo je to celé také nepredstaviteľné, že sa na to nedá pripraviť. Treba sa rozprávať s ľuďmi, na ktorých názore nám záleží, a tých iných ignorovať. Keď chceš, nájdeš si argumenty na všetko – aj či voziť v kočíku aj či nosiť v šatke, aj do akého veku kojiť, aj či trestať alebo nie. Lenže v konečnom dôsledku je to len a len na mojom rozhodnutí a na tom, na čo som schopná a čo mi sedí ako človeku.

Materstvo je pre mňa zmena perspektívy. Mám zrazu v živote niekoho, kto tu bude už navždy, a je to pre mňa veľký záväzok a veľká zodpovednosť, ale aj úľava. Mám zrazu istotu a kotvu v tomto meniacom sa svete.”
matka trojročného dieťaťa

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *