Kurník 2019: To najlepšie

Máme za sebou riadny rok. Text Kataríny Danovej do slovenského prostredia konečne priniesol výraznejšiu diskusiu o sexuálnom násilí. Soňa sa stala matkou a v posledných mesiacoch sme začali fungovať ako širšia redakcia. Kým Miška mesiac cestovala, o hladký chod Kurníku sa skvelo starala Jarka Gajdoschíková, dnes sa na jeho príprave podieľajú Eva Mészárosová, Mirka Urbanová a Alexandra Just.

Priniesť vám každý týždeň nové vydanie nie je len tak. Nie je to vždy ľahké a nie je to vždy len radosť, ale stále je to pre nás nesmierne zmysluplné. Aj kvôli týmto textom, o ktoré sme sa s vami mohli minulý rok podeliť a ktoré pre nás boli niečím výnimočné. Obzrite sa s nami späť a dajte nám vedieť, čo sa páčilo vám. A o týždeň sa vidíme pri novom článku.

Vaše
Miška a Soňa

Soňa:

Ako vyzerá túžba 
Veľmi osobné texty, priznania, otvorené pomenovania toho, čo žijeme a cítime, to je pre mňa Kurníček. Tak trocha denníčky – vďaka svojej úprimnosti; nie je v tom nič hanlivé ani znevažujúce, sú to inteligentné texty. V tejto kategórii mám veľmi rada Miškin text, v ktorom sa zamýšľa nad svojím prístupom k láske a píše o túžbe, ktorá nie je pekná.

Tento text nie je o otužovaní 
Nesmierna vďaka patrí všetkým, ktorí prispeli k tomu, že tento rok sa debata o sexuálnom násilí a zneužívaní v našej malej krajine, mentálnej provincii vyspelého sveta, posunula ďalej od nesmrteľného argumentu nemala provokovať. Veľkú zásluhu má na tom aj obrovská sila a odvaha Kataríny Danovej a v tomto výbere nemôže chýbať jej mimoriadne dôležitý text, ktorým sa to celé začalo. Bolo nám cťou môcť ho uverejniť.

Neviditeľní 
V živote sa nám prihodia kadejaké mrzutosti, bolesti a náročné obdobia. Možno nie všetci, no veľa ľudí k nim isto radí aj starobu. A kým všetky migrény, zlomené nohy a prebdené noci raz pominú a vyliečia sa, staroba, tá keď sa do nás zahryzne, už neodíde. Možno preto ľudí v dôchodkovom veku dosť prehliadame a nemáme s nimi trpezlivosť; pripomínajú nám, že pred starnutím a bolením neujdeme. Tak aspoň chvíľkovú rovnováhu vo vesmíre a hrejivý priestor pre vnímanie starých ľudí prináša tento text Aleny Sabuchovej.

Odkiaľ fúka vietor 
V Kurníku aj v mojom mentálnom svete existujú nevyčerpateľné tematické evergreeny, o ktorých sa dá uvažovať stále dokola a stále inak. Ženstvo, telo, materstvo, atakďalej, poznáme sa. A potom sú témy, ku ktorým sa v myšlienkach nedostanem ani náhodou, a o to viac ma baví čosi sa o nich dozvedieť. Napríklad o tom, ako sa skladajú kapitánske skúšky a vedie sa jachta. O svojej skúsenosti pre nás napísala Zuzana Sotáková.

Hodnota rodičovstva 
Tento rok som porodila dieťa a takmer nič nie je také, ako som si predstavovala alebo ako som o tom dovtedy čítala. Priznávam, materstvo som podceňovala – čo sa týka jeho náročnosti aj dôležitosti. O hodnote rodičovstva napísala skvelý text Veronika Pizano a ja si naň často spomeniem, keď donekonečna dojčím, prebaľujem a ťap-ťap-ťapuškám.

Miška:

Do roka a do dňa
Na Soni obdivujem, ako presne vie, čo nechce a stojí si za tým. Výborným príkladom je jej úvaha nad svadbou, respektíve celým tým insta-friendly cirkusom, ktorý ju v našej generácii zväčša predstavuje.

Ako sa má vaše panvové dno?
Text, na ktorý dostávame pozitívne ohlasy ešte aj teraz. Lebo aj témy, ktoré sú zdanlivo diskutované (a je im venovaný bohatý priestor v bežnej mediálnej produkcii pre ženy), sú málokedy prinášané s nadhľadom, otvorenosťou a faktickou presnosťou (!), ako to v tomto texte robí Veronika Pizano s problematikou panvového dna.

Zo života s pomocnými kolesami
Aj zdanlivo banálne životné momenty môžu mať veľký význam – najmä, ak vás kvôli tomu, čo vaše telo dokáže a čo nie, celý život spoločnosť vylučuje do špeciálnej kategórie. Preto ma potešil text Luciany, ktorá približuje „obyčajný” život ženy na vozíčku.

Chvála triezvosti
Soňa pútavo opisuje triezvosť nielen ako rozhodnutie nepiť, ale predovšetkým ako svoj celkový prístup k životu. A hoci alkohol sama už roky nepijem, dramatické emočné prežívanie, veľké gestá a predovšetkým bujná predstavivosť sú v mojom živote stále prítomné. Nepovažujem to nevyhnutne za niečo, čo potrebujem zmeniť, ale s o to väčším záujmom čítam úvahu človeka, ktorý to má inak.

 

Ilustrácie: Martina Budziňáková, Lucia Žatkuliaková, Alexandra Just, Andrea Kopecká, Alžbeta Božeková, Alexandra Just

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *