176 Untitled-Artwork

Minuloročné radosti 2019

napísala MICHAELA KUČOVÁ editovala EVA MÉSZÁROSOVÁ ilustrovala MARTU

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 2. januára 2020.

Sme smutné z volieb, premýšľame, čo znamená sloboda, aj ako sa vlastne z dievčat stávajú ženy. Pýtame sa, ako sa z toho všetkého nezblázniť. Áno, v porovnaní s množstvom iných ľudí, sa väčšina z nás má veľmi, veľmi dobre. Ale nie je to vždy jednoduché. A tak možno aj to, čo na prvý pohľad môže vyzerať ako narcistické defilé, má pozitívny potenciál. Na konci roka si to všetko spísať, pozhŕňať a zdieľať fotky z momentov, kedy sme v sebe cítili život, aký chceme žiť. Urobiť malý online pomníček vecí, ktoré sa nám podarili a na ktoré sme hrdé. Podeliť sa o miesta či aktivity, ktoré nám pomáhajú to všetko zvládnuť, vrátane tých lajfstajlových. Už tradične vám preto do nového roka prinášame koncoročné zhrnutie štyroch žien, ktoré si vážime a máme rady. Čítajte ich, prosím, ako návrhy na možnosti rozvíjania pocitu radosti.

Karolína Koščová, pracuje v Európskom parlamente 

Zažila som niekoľko momentov, ktoré boli tak pekné, že ak by sa spisovalo čo je to, to šťastie, môžem sa prihlásiť, že aha, tuná, ja, ja, mňa vyvolajte.

August v Budapešti. Sama, letné mestské teplo, mám tie najvoľnejšie a najkrajšie fľaškovozelené šaty. Prechádzam sa po meste, popri Dunaji, pri Dunaji je trh s jedlom a pitím, ktoré ponúkajú starší maďarskí sedliaci. Nechám sa nahovoriť na deci ríbezľového vína a mám pocit, že nikomu nemôže byť na svete lepšie ako mne, nám, tu pri Dunaji v strednej Európe.

Najkrajší moment v priateľskom vzťahu je, keď sa už nemusíte strážiť, nemusíte performovať, ale môžete byť sami sebou a ten druhý človek s krikom neujde. Takýto luxus ja mám, navyše sa moje blízke priateľské vzťahy rokmi prehlbujú. Keď sme v takejto trojici jedli pampúchy v bistre Boule za ušima v Ostrave, tak som sa len tak hlúpo usmievala, že ako dobre.

A teraz rýchlovka: najväčšie očarenie z krásy som mala v art déco vile Empain v Bruseli, lekciu o slobode som dostala od politického väzňa v bývalom Stasi väzení Hohenschönhausen (ja neplačem, ty plačeš!). Čarovný jesenný deň (ostré slnko, zívajúce mačky na priedomí) sme mali s mamou na náučnom chodníku v Ľubietovej. Energiu Midge Maisel do života potrebujeme všetci, a keď nie všetci, tak ja určite. Po predstavení Martinského komorného divadla mám pocit, že za nimi všetci potrebujeme vycestovať aspoň trikrát za sezónu. Dennodenne ma tešia múdre ženy instagramov ako napríklad a nie výlučne @andrea_prochazkova, @zuzanahanzelova či @gabrielakajtarova. Noviny The New York Times, som do vás. Potešili ma výsledky eurovolieb, teší ma Európa, tešil ma pohľad na visiacu električku vo Wuppertali.

Nina Retzer, odevná dizajnérka

Môj rok 2019 utvárali skôr udalosti, ako hmotné veci.

Jedna vec, ktorá sa udiala bolo, že už nie som mama bábätiek a malých detí, ale dvoch veľkých detí.

Po 5 rokoch na materskej som začala pracovať. Moja práca ma baví a napĺňa, za čo som vďačná. Je to úplne nová dimenzia, vlastne stará, ale veľmi dávna. Byť sama a venovať sa práci, bez utierania zadočkov, varenia, obliekania a asistencie všehodruhu. Pri práci rada počúvam na youtubku projekt Fakta vítezí, kde sa Patrik Korenár venuje objasňovaniu rôznych hoaxov a historických faktov, veľmi profesionálne a na základe faktov pátra po pravde.

S návratom k práci prišla aj otázka, ako sa to dá všetko zvládnuť a ako to sakra riešia ostatné ženy, matky?

Ako sa dá v zdraví zvládnuť práca, dve veľké deti, ktoré, keď som s nimi, ma potrebujú na 100%, nie myšlienkami pri práci, alebo skúmajúc prácu v rohu izby, muž, ktorý očakáva, že budem stále ako kedysi, vtipná a sexy, ako keď som mala dvadsať.

A popritom si udržiavať priateľstvá a spoločenský život. Keď sa chcem socializovať, je to tak zriedka, neviem už čo robiť, väčšinou sa opijem a na druhý deň mi je akurát strašne zle. Na opustenie sa pri víne s kamarátkami, ktoré to so mnou ešte nevzdali, beriem ružové víno La mancha z Merkúr za pár eur. Je to chutné, bio a objavil ho môj duchaprítomný muž.

Upratujem už iba v krajných prípadoch a keby som vedela variť, fakt neviem, kedy by som to akože mala robiť.

2019  bol pre mňa v podstate o poslednom štádiu premeny dievčaťa na ženu.

Asi najdospeláckejšia vec, ktorú som po tridsiatke dosiahla je, že som pochopila, že nemám mastnú, ale suchú a citlivú pleť. Prestala som si pleť drhnúť peelingom a začala používať sérum od Noili a Skin Food od Weledy a už nemám pocit, že si chcem zoškriabať kožu z tváre.

Som vďačná za všetko, čo mám, ale akosi som si tú dospelosť predstavovala inak. Myslela som si, že v tomto zodpovednom štádiu života už budem vedieť oveľa viac, čo mám robiť. Že každé moje rozhodnutie bude dospelácke a správne. Všetko bude usadené a bezpečné. Vždy som si myslela, že rodičia takí sú. Teraz, keď vidím, aký je v dospelákoch chaos, som vystrašená viac ako kedykoľvek predtým.

Veronika Valkovičová, výskumníčka a aktivistka

Tento rok som sa skoro (ešte viac) zbláznila 

V roku 2019 moje vyhliadky na budúcnosť a otázky o kvalite života ovplyvnila klimatická úzkosť. V začiatkoch som ju prežívala tak intenzívne, že som si na profil na Tindri prilepila prehlásenie, že hľadám niekoho na nasledujúcich 8 rokov života, keďže Medzivládny panel pre klimatické zmeny (IPCC) nám viac aj tak nedáva. Cítila som, že ak niečo nezačnem hneď teraz robiť, asi sa zbláznim. V záplave rozhovorov, textov a videí na tému klimatickej krízy som v prežívaní vlastnej krízy spustila video britského Kanálu 4, na ktorom sa moderátor pýtal klimatického vedca a globalistu, ako môžeme tu a teraz všetci niečo ovplyvniť. Odpovedal bez zaváhania: „Stravujte sa len na báze rastlinnej potravy. To má obrovský dopad“. Na druhý deň som o tom premýšľala. Hovorila som si: Nie si vo finančnej núdzi, zvládneš to. Naučíš sa variť (úbohí spolubývajúci)! Keď nebudeš vedieť, spýtaš sa na cestu! A začneš zase chodiť na terapiu, pretože tieto úzkostlivé stavy sa dajú spracovať, môžeš sa ich naučiť ovládať a odstrániť.

Vtedy som ešte len tušila o tom, že cez boj s klimatickou zmenou a vegánstvo ako môj nový politický aktivizmus, nájdem cestu späť ku ekofeministickému mysleniu, o ktorom som prvýkrát čítala na bakalárskom štúdiu. A aj to už bolo sakra neskoro, pretože prvú knižku s názvom Príroda vzor: žena na túto tému na Slovensku vydala Zuzana Kiczková už v roku 1998! Mojou knihou sa tento rok stala antológia textov africko-amerických žien Sistah Vegan(ktorá má aj svoj vlastný portál). Ide o feministickú postkoloniálnu kritiku stravovania v neskorom kapitalizme-alebo teda, „čo má fastfood, vykorisťovanie prírodných zdrojov a vykorisťovanie a zabíjanie zvierat s chudobou, rasizmom a rodovou nerovnosťou“. Chcela som o tom s niekým hovoriť. Objavila som nové blogy, ako napríklad tento. Pridala som sa do svetových a česko-slovenských facebookových skupín, ktoré nie sú len vážne, ale aj plné celkom slušných memečiek (kto hľadá, nájde!).

Rozhodla som sa, že sa nezbláznim. Namiesto toho sa len poriadne na*eriem na to, čo sa nám a iným deje a budem robiť, čo je v mojich silách a možnostiach. Doteraz to pre mňa fungovalo vo feministickom aktivizme, bude to fungovať aj v tom klimatickom.

Zuzana Suchová, fundraising, marketing a PR konzultantka

Rok 2019 pre mňa, rovnako ako pre všetkých, začal a končí voľbami . Som veľmi vďačná za možnosť podieľať sa na prezidentskej kampani Zuzany Čaputovej a pomôcť jej vyhrať voľby. Splnil sa mi sen robiť politický fundraising a tak trochu sme napísali nové dejiny našej krajiny. Každé voľby prinesú kopu špiny, klamstiev a konšpirácií a z toho som smutná. O to viac si uvedomujem, ako je potrebné kriticky myslieť, čítať a mať rozhľad.

Tento rok sme oslavovali aj 15 rokov od vstupu Slovenska do Európskej únie. Vizuálne atraktívnou formou pripomenula nielen toto výročie ale aj hodnoty, slobodu a možnosti, súvisiace so vstupom do EU výstava Dyktát Bruselu. Som rada, že takéto výstavy v Novej Cvernovke robíme a vzdelávame verejnosť. Najnovšie sa môžete niečo zaujímavé dozvedieť na výstave Železo Zamat Nožnice, ktorú sme pripravili pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie.

Po náročnej takmer polovici roka som sa tešila na leto a prázdniny s dcérou Tamarou. Urobili sme si plán a som vďačná, že sme ho mohli realizovať v podstate bez zmien. Tamarka si užila veľmi veľa zábavy  a aj si šaty ušila počas Letnej školy etickej módy pod taktovkou slow fashion dizajnérky Martiny Marekovej Kuipers, ktorá tvorí pod značkou Bartinki. Moje dieťa chcelo so mnou ísť na festival Pohoda, s čím ja nie som úplne v pohode, tak som ju zobrala na milý rodinný festival Atmosféra. Parádne sme si to užili. Dieťa dostalo slobodu pohybovať sa po areáli samostatne. Ja som ju po očku sledovala sediac a usmievajúc sa pod hruškou. Lístky na ďalší ročník sme našli pod našou vianočnou zamiou. Ešte by som chcela vyzdvihnúť našu prázdninovú kempovačku s výhľadom na štíty Vysokých Tatier a s turistickými chodníčkami v Slovenskom raji za chrbtom. Vezmite detváky stanovať, je to paráda. Koncom leta som si, vďaka pozvaniu priateľky Lucky Paškovej, navrhla mikinu na workshope Lenky Sršňovej. Bola to výborná dámska jazda a zážitok.

Po horúcom lete som sa intenzívne pripravovala na moju prezentáciu spolu s britským kolegom Paulom Gregoriom na tému politické kampane a fundraising. Ak vás fundraising zaujíma, tak Slovenské centrum fundraisingu každý rok robí dve konferencie. Vždy sa tam niečo nové naučím, či spoznám fajn ľudí. Prípadne môžete nabrať inšpirácie aj v mojej skupine.  Jeseň považujem všeobecne za skvelé obdobie na sebarozvoj a keď vás láka popracovať na svojom líderstve, tento medzinárodný program môže byť aj pre vás to pravé. Mne pomohol uvedomiť si potrebu usporiadania si pracovného života, spomaliť v tomto rýchlom tempe, vrátiť sa k sebe, poobracať svoje hodnoty zo všetkých strán a vytvoriť si priestor na rast, a taktiež byť vďačná za všetko, čo mi príde do života.

A tento vtip poznáte? Sedia dvaja Transforméri na Šafku a jeden hovorí tomu druhému: “No čo, poskladáme sa na taxík?” Nuž a my sa práve skladáme na prieskumy verejnej mienkypred voľbami 2020. Pridajte sa!

Do začiatku roku 2020 prajem sebe aj vám, aby sme všetci boli zdraví a zodpovedne volili.


Warning: count(): Parameter must be an array or an object that implements Countable in /www/n/a/u84109/public_html/wp-includes/class-wp-comment-query.php on line 405

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *