Baristky

napísala JANA MIČEKOVÁ ilustrovala DITA STUCHLÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 13. apríla 2023.

Začala som vyhárať ako každý druhý človek, s ktorým sa rozprávam viac ako päť minút. Sťažujú sa, naháňajú sa. Na otázku, ako sa mám, odpovedám, že sa pokúšam prežiť v období neskorého kapitalizmu, inflácie a patriarchátu. 

V dávnej minulosti som používala frázu keby bolo lepšie, už to nevydržím…  a v nie takej dávnej minulosti som mala už iba túžbu ju s ľahkosťou používať zas. Vedela som, že si potrebujem dať pauzu od psychickej záťaže, ktorú mi vtedajšia nová práca spôsobovala. Nemať hranice medzi pracovným časom a časom pre seba či neustále prúdiace myšlienky pred zaspávaním boli neúnosné.

Jednoznačnou odpoveďou sa pre mňa stala fyzická práca. Upratovanie a záhradkárčenie sú nielen moje hobby, ale aj činnosti, ktorých výsledok je hneď jasný a viditeľný. Už v tom čase som sa zamýšľala nad prácou v gastro sektore. Ako študentka som prečašníčila celé letá. Skúsila som to nakoniec znova, no zabudla som na stres, ktorý sa vytvára v okolí kuchyne. Opäť to nebolo nič pre mňa, no ten mesiac vnímam ako veľmi pozitívnu skúsenosť. 

Nedávno mi prišla ponuka piecť koláče. V kuchyni sa nijak dramaticky často nepohybujem, a ak v nej trávim viac ako pol hodinu, vnímam to ako svoje zlyhanie. No bol daný presný postup pečenia – žiadna jadrová veda. Koláče som piekla v malej, príjemnej kaviarni, kde pridanou hodnotou bol milý personál. Win-win. Postupne sme sa s dievčatami, ktoré v nej pracovali, zbližovali. Mali sme rovnaký humor, cítila som ich mladú energiu. Veď vekový rozdiel medzi nami bol aj pätnásť rokov. Vzťahy boli napriek tomu rovnocenné, úprimné. Vyžarovalo z nich to, čomu sa hovorí girl power, to, čo som si sama začala uvedomovať a žiť až po vlastnej tridsiatke. Cítila som z nich odvahu. Načúvala som im a z diaľky ich s nadšením pozorovala. V práci boli svieže, komunikovali so zákazníkmi a zákazníčkami s ľahkosťou, nebáli sa použiť briskný humor. Vybudovali si okolo seba komunitu ľudí, starali sa o ňu a bolo zrejmé, že väčšina ľudí do kaviarne nechodí len pre výberovú kávu a dobré koláče, ale práve pre fúziu týchto faktorov, nad ktorými kraľovala ako pridaná hodnota ľudskosť.

Mladé ženy po škole aj študentky, ktoré sa zamýšľajú, čo so životom ďalej. Od zárobku v kaviarni boli závislé, a preto brali aj podmienky, ktoré neboli úplne vyhovujúce. Nadriadení to považovali za samozrejmosť a skúšali viac. Dusno v podobe pasívno-agresívneho mlčania neprinášalo nič dobré. Sledovanie odvedenej práce cez kamery – a ako dôkaz posielanie printscreenov, keď nebolo niečo na mieste – by vystrašilo aj mňa. Nezmyselné príkazy ako zákaz sedenia počas pracovného času boli asi poslednou kvapkou, ktorej výsledkom bola hromadná výpoveď zo strany baristiek.  

Som na ne pyšná. Ako zvládli povedať nie nezmyselným požiadavkám, ktoré boli odkomunikované direktívne a autoritatívne. Ako sa zomkli a podporovali jedna druhú. Bola som dostatočne blízko, aby som to celé navnímala, a žijem z toho doteraz. Čo by som dala za takúto skúsenosť v raných dvadsiatich rokoch života. Možno by som nabrala odvahu postaviť sa mizogýnnemu šéfovi, ktorý mi tvrdil, že ženy po materskej sú neschopné. Cítim, že mi chýbal takýto druh podpory, vedome som sa pripravovala na materskú a bála som sa výpovede, straty istoty. Svoj hlas som nepovažovala za dostatočne silný. Samozrejme, videli to všetci naokolo, no boli tak isto ticho. S odstupom pár rokov a s nadobudnutými skúsenosťami sa pri pohľade späť za seba trochu hanbím. Bola to škoda, ušetrila by som si pár hodín terapie na iné, osobnejšie akútnosti. 

Rozhodla som sa ísť s nimi a ďalšie koláče som už nenapiekla. Som slobodná matka, ktorá má čiastkové úväzky a živnosť. Samozrejme, že som sa pred ukončením spolupráce zamýšľala aj nad tým, či mi zarobené peniaze nebudú chýbať. Už navždy mi bude vyskakovať zodpovednosť nielen za seba a svoj život, ale aj za dieťa. Svedkyňou takéhoto movementu  sa však nestávam každý deň. Moja úloha bola skôr podporná, no verím, že v malých vzburách je sila, z ktorej sa rodí spoločenská zmena.

editovala MIRKA URBANOVÁ korektúra SOŇA GREGOROVÁ

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *