Baristky

napísala JANA MIČEKOVÁ ilustrovala DITA STUCHLÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 13. apríla 2023.

Začala som vyhárať ako každý druhý človek, s ktorým sa rozprávam viac ako päť minút. Sťažujú sa, naháňajú sa. Na otázku, ako sa mám, odpovedám, že sa pokúšam prežiť v období neskorého kapitalizmu, inflácie a patriarchátu. 

V dávnej minulosti som používala frázu keby bolo lepšie, už to nevydržím…  a v nie takej dávnej minulosti som mala už iba túžbu ju s ľahkosťou používať zas. Vedela som, že si potrebujem dať pauzu od psychickej záťaže, ktorú mi vtedajšia nová práca spôsobovala. Nemať hranice medzi pracovným časom a časom pre seba či neustále prúdiace myšlienky pred zaspávaním boli neúnosné.

Jednoznačnou odpoveďou sa pre mňa stala fyzická práca. Upratovanie a záhradkárčenie sú nielen moje hobby, ale aj činnosti, ktorých výsledok je hneď jasný a viditeľný. Už v tom čase som sa zamýšľala nad prácou v gastro sektore. Ako študentka som prečašníčila celé letá. Skúsila som to nakoniec znova, no zabudla som na stres, ktorý sa vytvára v okolí kuchyne. Opäť to nebolo nič pre mňa, no ten mesiac vnímam ako veľmi pozitívnu skúsenosť. 

Pokračovať v čítaní: “Baristky”

Zradené vlastným telom

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala DENISA KOLLÁROVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 21. februára 2019.

Takí mladí ľudia, a furt vám niečo je, povzdychne si zavše moja mama, keď jej do telefónu referujem, čo máme nové a že v našej domácnosti práve šarapatí nejaký bacil, seknutý chrbát alebo migréna. Nuž hej, máme úplne obyčajné telá, ktoré často bolia a reagujú na to, s čím prichádzajú do kontaktu. Možno by sa o ne bolo treba viac starať, lepšie jesť, viac sa hýbať. No samotná mladosť od choroby nikoho neuchráni.

Bolesť prichádza kedykoľvek. A nielen taká, čo sa po dvoch ibalginoch a výdatnom spánku vytratí a zabudne sa na ňu. Patrí k životu – čo sa dá robiť –, no nie je zrovna fér a spravodlivá. Pokračovať v čítaní: “Zradené vlastným telom”

O rodičoch a strate

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala HAN

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 8. marca 2018.

Smrť si nepripúšťame. Tak trochu rátame, že niektoré veci budú navždy. A že aj keď sa rozvedieme, prídeme o prácu alebo len naša imunita podľahne vytrvalým mrazom, bude tu pre nás niekto. Najčastejšie sú to mama alebo otec, ľudia, ktorí nám dali život, a tak nejako automaticky rátame, že v ňom vždy budú. Samozrejme, prirodzene. Naši.

Také samozrejmé to však vôbec nie je. Niekedy o rodičov nenávratne prídeme ešte pred tým, než stihnú založiť skalku a rozmaznať naše deti. Pokračovať v čítaní: “O rodičoch a strate”

Nemôžem ti pomôcť

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala han

Článok bol pôvodne uverejnený v newslettri 27.  júla 2017.

Ak je nejaká skúška dospelosti, najviac som sa jej priblížila, keď som pochopila, že preňho nemôžem urobiť nič. Nemôžem ho zachrániť ani vrátiť do minulosti, tak ako som ho ešte poznala. Má poruchu, ale bez diagnózy, doktorov odmieta. Vo svojej hlave žije normálny život, hoci objektívne trpí bludmi a vlastnoručne sa dostal na okraj spoločnosti. Nechce pomoc a nechce zmenu, maximálne peniaze. Dospelosť prišla v momentoch, kedy môžem len nečinne hľadieť a nechať ho žiť svoj život. Taký, aký považuje on za správny, nech akokoľvek nesúhlasím. Pokračovať v čítaní: “Nemôžem ti pomôcť”