Značka: práca

ArchívZanechať komentár

O hľadaní tej pravej (kamarátky)

redakcia

napísala VERONIKA PIZANO
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 18. apríla 2019.

Ovplyvnená americkými seriálmi a filmami som väčšinu tínedžerských rokov žila v predstave, že každé dievča by malo mať svoju najlepšiu kamošku, ideálne aj dve až tri. Mať svoju nerozlučnú skupinu, s ktorou by som sa delila o všetky útrapy, strasti, zamilovanosti. Keďže som však najlepšiu kamarátku v takom zmysle nemala, neraz som si hovorila, či som v tomto vôbec normálna, a pridávala som si tak ďalšiu neistotu už k tomu tradičnému množstvu pochybností, ktorými si tínedžerka prechádza.

Rodina, odtiaľ-potiaľ
V detstve som sa často utiekala k svojim sesterniciam a bratrancom, bola som hrdá na to, že máme veľkú rodinu, keďže moja mama má deväť súrodencov. Pokračovať v čítaní: „O hľadaní tej pravej (kamarátky)“

Archív1 komentár

Vážená pani generálna riaditeľka,

redakcia

napísala DEBORA PASTIRČÁKOVÁ
ilustrovala TENGER WORKS

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 20. decembra 2018.

je o Vás známe, že sa neustále zaujímate o spokojnosť svojich zamestnancov, s ktorou úzko súvisí prosperita a progres Vašej firmy. Jedno od druhého nejde oddeliť, tak ako nejde oddeliť formu od obsahu. Pravdaže, Vy ako žena nepristupujete k výkonu svojej funkcie s úmyslom zviditeľniť si ego a za každých okolností viesť firmu ku konštantnému zisku. Vy ako žena ste si vedomá aj iných hodnôt, tých humánnych, vnímate svojich zamestnancov s empatiou a ako komplexné ľudské bytosti, nielen ako stroje na napĺňanie krátkodobých a dlhodobých vízií. Práve Vy v rámci zlepšenia a zmodernizovania pracovných podmienok ste nedávno vydali rozhodnutie presťahovať celú firmu do open space-u. Zamestnanci nadšene a s prísľubom lepších zajtrajškov zbalili šanóny. Pokračovať v čítaní: „Vážená pani generálna riaditeľka,“

Archív1 komentár

Ako ma (ne)zmenilo materstvo

redakcia

napísala EVA MÉSZÁROSOVÁ
ilustrovala LUFA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 22. novembra 2018.

Ja (ne)matka
Občas, keď sa niekde upachtená v zablatených topánkach, nohaviciach s fľakmi od detskej výživy a tričku XXL z tehotenských čias ponáhľam s ukričaným synom v kočíku, jedným okom sledujúc semafory na priechode pre chodcov a tým druhým staršiu dcéru, tváriacu sa, že poslušne čaká na svojom odrážadle na zelenú, zbadám akýmsi tretím vnútorným okom niekde v mojom paralelnom videní stáť vedľa pri semaforoch SEBA.

Seba ešte predtým, než som sa stala matkou. Stojím hneď vedľa, štýlové topánky, pravidelne (no dobre, asi raz) ošetrované krémom na ne určeným, zdanlivo (alebo asi aj naozaj) nedbalý účes, kabelka, nový kabát, v očiach neprítomný pohľad, prezrádzajúci ducha túlajúceho sa kdesi v horách, pri jazere, na večeri… s mysľou plávajúcou si slobodne po mori neskonalých možností… zábavy, hry, práce, rozhovorov, priateľov, dobrodružstiev. Pokračovať v čítaní: „Ako ma (ne)zmenilo materstvo“

Archív2 komentáre

Zo šikany sa nevyrastie

redakcia

napísala NATAŠA JURÁČKOVÁ
ilustrovala MARTINA BUDZIŇÁKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 15. novembra 2018.

Keď som bola v prvej alebo druhej triede na základnej škole, dostala som od babky krásny prsteň. Veľmi som sa z neho tešila až do chvíle, keď sa zapáčil jednej mojej spolužiačke, ktorá nahovorila chalanov, aby mi ho zobrali. Čo aj spravili. Stratu si všimli i doma a mamina preto prišla do školy. Triedna učiteľka povedala, nech si to deti vyriešia samy. Dodnes si pamätám, ako ma tí chlapci zhodili zo stoličky a prsteň mi zobrali. Vyrvali z dlane. Neviem, ako presne si učiteľka predstavovala, že si to sama vyriešim, jedine tak, nijak. Tá istá učiteľka vždy, keď som ochorela v piatok alebo v pondelok, pred celou triedou posmešným hlasom hovorila, že Juráčkovci boli na predĺženom víkende na chalupe. Poviem vám, žiadne body mi to pred spolužiakmi nepridalo.

Vždy som bola v skupine „tých iných”, „tých menej obľúbených”, nebola som hviezda triedy, v puberte som trpela, pretože mi nenarástli prsia a chlapci ma častovali rôznymi prezývkami. Pokračovať v čítaní: „Zo šikany sa nevyrastie“

Archív4 komentáre

Mama chodí do práce

redakcia

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 8. novembra 2018.

Púšťam sa na neznáme územie. Jediné, čo mám, je nejasná detská spomienky, ako plačem v jasliach. Plakala som však ešte aj na začiatku školského roka v tretej triede, takže neviem, nakoľko je to relevantné a svedčiace o psychickej ujme dieťaťa z jeho odloženia.

Potom je tu už len predstava toho, aké to asi musí byť náročné. Porodiť dieťa. Vychovávať ho. Byť s ním doma. Zažívať izoláciu. Nespať. Nemať peniaze. Vrátiť sa do práce alebo si hľadať novú. Frustrácia. Viac už s dieťaťom nebyť doma. Stres. Zodpovednosť. Vlastné potreby. Potreby všetkých naokolo. Dedlajny. Krik. Krupicová kaša a excelovské tabuľky. Očko na pančuche.

No po tom, ako som sa na návrat k pracovnému životu spýtala priamo matiek, sa k mojej predstave pridalo aj presvedčenie, že sa to nejako predsa len dá zvládnuť. Pokračovať v čítaní: „Mama chodí do práce“

ArchívZanechať komentár

Väzenia, v ktorých sme sa rozhodli pracovať

redakcia

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala HELENA TÓTHOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 3. mája 2018.

Vždy som chcela pracovať z domu. Nemusieť vstávať na budík, nestrácať čas dochádzaním, byť paňou svojho času a aby mi na prácu stačil počítač a internet. Pracovať tak, aby bolo dôležité to, či sú veci hotové, nie prioritne vyrovnávať mínusové hodiny v dochádzkovom systéme. Nebyť kontrolovaná, nemusieť v práci sedieť, keď v skutočnosti nie je čo robiť, neabsolvovať každý deň small talky, mať slobodu. A potom sa mi to splnilo.

Mať prácu na trvalý úväzok (v kultúre, mamo!) a môcť vlastne robiť odkiaľkoľvek sa zdalo ako sen. Pokračovať v čítaní: „Väzenia, v ktorých sme sa rozhodli pracovať“

Archív1 komentár

Jednotka z nestíhania

redakcia

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala ANDREA LALA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 15. marca 2018.

Nestíhame. Niekedy je to len také obdobíčko, u niekoho to môže byť životný štýl. Premenlivé sú aj vlastné reakcie na tento stav – stane sa, že viac taskov v to do liste prináša aj viac chuti pustiť sa do nich, no občas sa priama úmera zvrtne a s každou ďalšou položkou, ktorú bude treba odškrtnúť, narastá akurát tak tlak na hrudi. Nechcem to zovšeobecňovať a zhadzovať na generáciu, dobu, workoholizmus či perfekcionizmus; čas a energiu viac či menej dobrovoľne denne venujeme miliónu vecí a povinností, inak to snáď ani nejde. Pokračovať v čítaní: „Jednotka z nestíhania“

Archív2 komentáre

Jednej opatrovateľky príhody a skúsenosti

redakcia

napísala VERONIKA HUDECOVÁ
ilustrovala HAN

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 7. decembra 2017.

Po absolvovaní VŠMU som si povedala, že divadlo sem, divadlo tam, ja chcem robiť čosi, čo mi dáva väčší zmysel. Čosi, kde budem môcť niekoho nakŕmiť, podať vody, utíšiť a kde by nechýbal adrenalín.

Písal sa myslím rok 2011 a ja som si to nasmerovala do nocľahárne, ktorú prevádzkuje jedna nezisková organizácia. Prešla som až na koniec dlhočiznej cesty, skoro ma odfúklo. V bráne ma čakal môj kamarát, ktorý sa tam onehdá zamestnal. Priniesla som v ruksaku pár vecí, topánok a svetrov, obišli sme nocľaháreň – a odvtedy už som tam ostala. S dlhými pauzami pár rokov. Pokračovať v čítaní: „Jednej opatrovateľky príhody a skúsenosti“

Archív2 komentáre

Malé dievčatá s veľkými ambíciami

redakcia

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala JANA LEŇOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 19. októbra 2017.

Niekto by povedal, že veľa pracujem, že som workholička. Som jedna z tých, pri ktorých okolie stráca prehľad o rozbehnutých projektoch, večne online a rušiaca stretnutia, ktoré nie sú pracovné. Vo Forbse o mne síce ešte nepočuli, ale občas ma niekto spomenie ako tú, čo je akčná, schopná (a ešte nemám tridsať). Občas sa ma niekto spýta, ako to všetko zvládam. A občas, občas každý odoslaný email prekladám mikroprestávkami na hysterický plač. S pozdravom Michaela, Send, buhuhúúúú, smrk, Compose a tak dokola. Pokračovať v čítaní: „Malé dievčatá s veľkými ambíciami“

ArchívZanechať komentár

Teplé miestečko našej generácii nestačí

redakcia

napísala ZUZANA KOMAROVÁ
ilustrovala JANA LEŇOVÁ

Článok bol pôvodne uverejnený v newslettri 1. júna 2016.

My mladí vraj dnes máme toľko možností! Toľko príležitostí cestovať, spoznávať a vidieť. A vraj sme nevďační. Moja generácia, generácia millennials je vraj na veľa.

Myslím si, že my raní millennials sme mali normálne detstvo bez mobilov, kedy boli internety drahé a mali sme len ICQ a pevnú linku. V pätnástich som nikomu neposielala polonahé fotky, jednak preto, že Nokia 3310 mala štvorriadkový displej, a jednak som na to nebola naučená. Pokračovať v čítaní: „Teplé miestečko našej generácii nestačí“

ArchívZanechať komentár

Superkoniec bez happyendov

redakcia

pýtala sa MICHAELA KUČOVÁ
kreslila VERONIKA KOCOURKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 26. januára 2017.

Superkomix je autobiografickým komiksom Veroniky Kocourkovej. Svojou skicovitou formou, čerpajúcou zo života autorky, sa podobá na viaceré inscenácie Lýdie Petrušovej. Spojením ich tvorivých síl sa začala rodiť hra Superkoniec – vychádzajúca z Veronikinho komiksu, ale aj zo života a skúseností herečiek a hercov. Spoločným procesom vznikla autorská inscenácia, v ktorej sa rieši všetko, čo riešime aj my – vzťahy, hypotéky, predstavy, čo treba stihnúť pred tridsiatkou. Pokračovať v čítaní: „Superkoniec bez happyendov“

Archív1 komentár

Chceme viac peňazí

redakcia

MICHAELA KUČOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 23. júna 2016.

Ženy majú na Slovensku priemerne o 23 percent nižší plat ako muži. Na rovnakých pozíciách zarábajú o 8 percent menej. Pri otázke na očakávaný plat uvádzajú o 17 percent nižšiu sumu ako muži.

Tieto či podobné čísla ste už isto počuli. Rozdiel je spôsobený viacerými faktormi vrátane vzdelania či regiónu, ženy častejšie nájdeme na nižšie platených pozíciách či odvetviach. Významnú úlohu zohráva i fakt, že ženy tradične preberajú hlavnú zodpovednosť za starostlivosť o deti. Pokračovať v čítaní: „Chceme viac peňazí“