Ako ma (ne)zmenilo materstvo

napísala EVA MÉSZÁROSOVÁ
ilustrovala LUFA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 22. novembra 2018.

Ja (ne)matka
Občas, keď sa niekde upachtená v zablatených topánkach, nohaviciach s fľakmi od detskej výživy a tričku XXL z tehotenských čias ponáhľam s ukričaným synom v kočíku, jedným okom sledujúc semafory na priechode pre chodcov a tým druhým staršiu dcéru, tváriacu sa, že poslušne čaká na svojom odrážadle na zelenú, zbadám akýmsi tretím vnútorným okom niekde v mojom paralelnom videní stáť vedľa pri semaforoch SEBA.

Seba ešte predtým, než som sa stala matkou. Stojím hneď vedľa, štýlové topánky, pravidelne (no dobre, asi raz) ošetrované krémom na ne určeným, zdanlivo (alebo asi aj naozaj) nedbalý účes, kabelka, nový kabát, v očiach neprítomný pohľad, prezrádzajúci ducha túlajúceho sa kdesi v horách, pri jazere, na večeri… s mysľou plávajúcou si slobodne po mori neskonalých možností… zábavy, hry, práce, rozhovorov, priateľov, dobrodružstiev. Pokračovať v čítaní: “Ako ma (ne)zmenilo materstvo”

Mama chodí do práce

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 8. novembra 2018.

Púšťam sa na neznáme územie. Jediné, čo mám, je nejasná detská spomienky, ako plačem v jasliach. Plakala som však ešte aj na začiatku školského roka v tretej triede, takže neviem, nakoľko je to relevantné a svedčiace o psychickej ujme dieťaťa z jeho odloženia.

Potom je tu už len predstava toho, aké to asi musí byť náročné. Porodiť dieťa. Vychovávať ho. Byť s ním doma. Zažívať izoláciu. Nespať. Nemať peniaze. Vrátiť sa do práce alebo si hľadať novú. Frustrácia. Viac už s dieťaťom nebyť doma. Stres. Zodpovednosť. Vlastné potreby. Potreby všetkých naokolo. Dedlajny. Krik. Krupicová kaša a excelovské tabuľky. Očko na pančuche.

No po tom, ako som sa na návrat k pracovnému životu spýtala priamo matiek, sa k mojej predstave pridalo aj presvedčenie, že sa to nejako predsa len dá zvládnuť. Pokračovať v čítaní: “Mama chodí do práce”

Tie veľké rozhodnutia

ilustrovala PETRA LUKOVICSOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 25. októbra 2018.

Napísať tento text bolo pre mňa dôležité. Možno bude pre niekoho rovnako dôležité si ho prečítať.
Robiť veľké rozhodnutia nie je len tak. Nie je len tak si za nimi stáť ani hovoriť o tom, ako sme k nim prišli. Dôležité však je, že ich robiť môžeme. To totiž (ako vieme) nie je vôbec také jasné a samozrejmé.

Nedávno som pozerala rozhovor s Terezou Dočkalovou, to je tá sympatická slečna uvádzajúca reláciu Branky, body, kokoti, s Janom Krausom. Pýtal sa jej, či dnes ešte vôbec ten feminizmus potrebujeme, či to už nie je akési zbytočné. Neuveritelne ma tá otázka zarazila. Ako si niekto môže myslieť, že je zbytočné bojovať za to, aby sa žena mohla slobodne rozhodovať alebo mať rovnaké podmienky na svoju slobodu ako muži. Okamžite som si spomenula na svoju skúsenosť a na to množstvo žien, ktoré ju mať nemôžu. Pokračovať v čítaní: “Tie veľké rozhodnutia”

Komu tiká do materstva

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala KATARÍNA HUTNÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 26. júla 2018.

Dlho som na fejsbuku skrývala ľudí, ktorým sa narodilo dieťa, a mali potrebu o tom informovať svet viac než len jednou povinnou fotkou. V poslednom čase však budúce a čerstvé matky ľahkou formou stalkujem. K dotýkaniu sa cudzích brušísk a vrhaniu sa na kočíky som ešte nedošla, ale akékoľvek známky nového života ma fascinujú, tešia a, pozor, neraz aj rozcítia.

Aby sme si rozumeli, môj postoj k deťom je dosť ambivalentný. Najnovšie si napríklad myslím, že sú nudné. A už dlho som toho názoru, že mať potomstvo znamená strašne veľa obetovať. Veľa! Strašne! Takisto som presvedčená, že nie sú nevyhnutnou súčasťou naplneného života, ani toho partnerského. No čoraz zreteľnejšie v tom celom vnímam tú veľkú vec – lásku. A že by tu na to (raz) bol priestor. Pokračovať v čítaní: “Komu tiká do materstva”

Udržateľné tempo udržateľného správania

napísala ZUZANA KOMAROVÁ
ilustrovala SASHA DERKACH

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 10. mája 2018.

Myslím, že chodiť okolo horúcej kaše netreba, každý inteligentný človek totiž dnes vie, že naša planéta je na tom dosť zle, a v podobe živelných pohrôm či globálneho otepľovania nás úpenlivo prosí nech ju už totálne nezničíme. Naším konzumom, materializmom a ignoranciou. Veď čo nie je moje, o to sa netreba starať.

A tak vám po ulici lieta mikroténový sáčok, stojíte na zástavke a radšej sa uhnete, než by ste ho vzali a strčili naspäť kam patrí – do koša. Moje výjazdy z nášho vchodu vyzerajú asi takto: Pokračovať v čítaní: “Udržateľné tempo udržateľného správania”

Správa o láske

napísala JANA H. HOFFSTÄDTER
ilustrovala PETRA LUKOVICSOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 26. októbra 2017.

Milý Edo,

poklad, dnes nebudem písať o politike a stave sveta ako naposledy, hoci sa dnes v Česku, (áno, aj v tvojom rodnom Brne) dejú veľké veci, a nie sú veru veľmi radostné.

Dnes Ti píšem správu o láske. Neviem, kedy a či ju budeš čítať, pre každý prípad Ti ju tu odložím.

Keď kráčam dvakrát do týždňa okolo Prezidentskej záhrady do práce, vidím Ťa, ako sa hráš so spolužiakmi. Beháte, vykrikujete, smejete sa, alebo naopak, práve riešite niečo vážne. Pokračovať v čítaní: “Správa o láske”

Klub zaslúžilých matiek

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala ALŽBETA SZETEIOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 8. decembra 2016.

Rezignovaných povzdychov, že rodinu si človek nevyberá, počul tento svet už dosť. Netreba však zabúdať, že ani naša rodina si (väčšinou) nevybrala nás. Ako dcéry a synovia sa jej počas plus-mínus prvých dvoch egoistických desaťročí nášho života hravo vieme postarať o pár srdcových kolapsov. A až po puberte, prvých (zakázaných) láskach a ťažkých opiciach prichádzame na to, že chceme vo vzťahu s rodičmi vytvoriť viac priestoru na to pekné Pokračovať v čítaní: “Klub zaslúžilých matiek”

Musíme sa rozprávať o deťoch?

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala MARTU

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 20. októbra 2016.

Všetci to vieme. Je taký vek, kedy nám Facebook a Google svorne ponúkajú plienky a detské výživy. Príbuzní do repertoáru vyčítavých pohľadov pridávajú nenaplnenú ambíciu rozmaznať ďalšiu generáciu. Všade v okolí pučia bruchá a ozýva sa detský plač. Pokračovať v čítaní: “Musíme sa rozprávať o deťoch?”

Do školy s kočíkom

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala MARTU

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 4. augusta 2016.

Zošity, perá, zvýrazňovače, detská výživa, cumeľ a zopár plienok. Tašky sú pripravené, batoľa oblečené, poďho do školy! Študovať a zároveň byť mamou pôsobí – pre nás rozmaznané životom – ako nadľudský výkon, zjavne sa to však dá zvládnuť. Pokračovať v čítaní: “Do školy s kočíkom”

Život sa začína v komfortnej zóne

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala MICHAELA BUJAČKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 21. júla 2016.

Kým zvyšok internetu vás bude presviedčať, aby ste vystúpili zo svojej komfortnej zóny a zažili niečo nové, lebo až vtedy vás čaká skutočný život, čarovné veci a jednorožce, toto miesto pre vás odteraz môže byť útočiskom, ak to celé vnímate trochu inak. Pokračovať v čítaní: “Život sa začína v komfortnej zóne”