napísala IVANA KOHUTKOVÁ
ilustrovala MICHAELA ISTOK

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 12. apríla 2018.

Motám sa v rôznorodých kruhoch priateľov, kamarátov a známych. Väčšinou ide o ľudí, ktorí sú otvorení aj netradičným názorom či myšlienkam a svojím myslením a konaním sú neraz schopní presiahnuť svoju bublinu a byť tolerantní aj tam, kde iní narážajú na svoje hranice. Aj napriek tomu sa mi stáva, že pri našich rozhovoroch občas zaznievajú stereotypné tvrdenia o ženách a ich sexualite. Som si vedomá toho, že pochádzame z rôzneho prostredia, formovala nás naša rodina a blízki, ktorí často neboli majstri a majsterky v tolerancii. Sama sa občas hanbím za svoje vlastné predsudky, ktoré si prinášam z dedinského prostredia stredného Slovenska.

Naše právo na dôrazné a dôstojné „ÁNO“
Minulý rok sme zažili globálnu revoltu žien v podobe hnutia #metoo, ktorú odštartoval škandál okolo filmového producenta Harveyho Weinsteina. Ženy sa začali otvorene ohradzovať voči sexuálnemu násiliu a zneužívaniu. Začali sme sa hlasne ozývať a učíme sa hovoriť oprávnené a dôrazné „NIE“ tomu, čo je pre nás neakceptovateľné. Dokážeme však vyjadriť dôrazné „ÁNO“ niečomu, čo si prajeme?

Ženy sú (tiež) sexuálne bytosti a často sa na to zabúda. Majú svoje túžby, chúťky a priania, o ktorých sa nám často hovorí len s veľkými ťažkosťami. Naše právo povedať sexu výrazné „ÁNO“, je podľa Aarona Ben-Ze’eva, jedného z popredných vedcov v oblasti výskumu emócií, prijímané s určitou kontroverziou. Tvrdí, že súčasná spoločnosť dokáže akceptovať, že ženy majú právo vysloviť akési slabé „ÁNO“, keď majú záujem o sexuálny vzťah. Stále však vraj nevieme povedať dôrazné „ÁNO“, pokiaľ ide o skvalitňovanie a formovanie nášho sexuálneho života. Stali sme sa majsterkami v potláčaní našej prirodzenej erotickej zmyselnosti, pretože si myslíme, že práve toto je cesta k dosiahnutiu spoločenského rešpektu a uznania. Začali sme skrývať naše sexuálne túžby, prestali sme dôverovať vlastnému telu. Bojíme sa, že nás spoločnosť odsúdi a zažijeme pocit poníženia, ak vyjadríme sexualitu spôsobom, akým by sme naozaj chceli.

Mýty a stereotypy o ženskej sexualite
Chimamanda Ngozi Adichie vo svojom TED talku hovorí, že vznik stereotypov je podmienený existenciou iba jediného príbehu. Preto problém so stereotypmi nie je úplne v tom, že by boli nepravdivé, ale v tom, že sú neúplné. A nebezpečné je práve to, že sa takýto príbeh stane jediným príbehom. Okolo ženskej sexuality je takýchto legiend viac než dosť. Mnohé sa nám môžu zdať smiešne, niektoré nás prekvapia alebo nahnevajú, iným uveríme.

Medzi najstaršie stereotypy patria napríklad tvrdenia, že ženy sú skôr sexuálne monogamné, ich túžba po sexe nie je až taká veľká alebo že po orgazme cítime lásku. Sme údajne rovnako známe tým, že si vraj viac ceníme vplyvných mužov, preferujeme menšie množstvo sexuálnych partnerov, o sexe rozmýšľame menej a príležitostné sexuálne dobrodružstvá príliš nevyhľadávame. Našťastie, existuje viacero výskumov, ktoré tieto generáciami prenášané príbehy vyvracajú.

Našu sexualitu formuje od útleho veku okolie, rodina, kultúra a viera. Spoločnosť prijíma ženskú sexualitu oveľa zhovievavejšie, keď sa o nej hovorí v súvislosti s romantickou láskou. Mnohé ženy odmalička počúvali, že ich telo je posvätný chrám, ktorý si majú pred ostatnými, a dokonca pred sebou samými, strážiť. Ak navyše vyrastáme v spoločnosti, v ktorej sa sex spája s hriechom, máme v budúcnosti zarobené na riadne komplikácie. Nespôsobuje však takýto prístup skôr to, že našu hodnotu primárne sústredíme práve do priestoru medzi stehnami? Ani neviem, koľkokrát som počula, že čím viac sexuálnych partnerov sme mali, tým nižšia je naša hodnota ako ľudských bytostí. Počet našich sexuálnych partnerov však o nás nič nevypovedá! Hlúposť je aj to, že ak vyjadríme svoju sexualitu otvorene, automaticky tým k sexu vyzývame.

Každá z nás sa určite o „svojej“ sexualite napočúvala kopec nezmyslov. Akoby ženy nebolo možné vnímať ako sexuálne bytosti. Byť sexuálnou bytosťou implicitne neznamená bažiť po sexe alebo správať sa provokatívne. I keď to môže znamenať aj to. Môžeme sa správať promiskuitne a sexuálne slobodne, a zároveň byť dobrými líderkami, matkami, umelkyňami, študentkami. Ide o vyjadrenie našej sexuality a na to máme všetky právo. Naša sexualita patrí iba nám a nikomu inému.

Slut- (sex-)shaming
Všetky naoko neškodne pôsobiace mýty a stereotypy môžu viesť k slut- (sex-)shamingu, čiže k zosmiešňovaniu a odsudzovaniu žien za akékoľvek prejavy ich sexuality. Nemali by sme zažívať situácie podobné tej, keď mladé dievča v jednej z epizód Masters of Sex príde do nemocnice s tým, že sa chce vyliečiť z obrovskej túžby po sexe, hoci je normálne a má len vyššie libido. Nemôžeme sa cítiť vinné za svoje sexuálne túžby, vysokú, nízku alebo žiadnu sexuálnu žiadostivosť. Slut- (sex-)shaming má na náš život drastický vplyv. Dôležité preto je, aby sa z týchto príbehov nestal ten jediný, ktorý nás bude sprevádzať (nielen) naším sexuálnym životom.

Ako vzpružiť našu sexualitu
Posilnenie sexuality znamená, že je nám naša sexualita vlastná, robíme vlastné rozhodnutia a rešpektujeme svoje potreby a túžby. Je to tiež príležitosť oslobodiť sa od nadobudnutých stereotypov, ktorými nás spoločnosť neraz tlačí do kúta.

Amy Jo Goddard, koučka v oblasti posilňovania sexuálneho vedomia a sexuálnej výchovy, tvrdí, že„sexuálne vedomý“ človek je niekto, kto je napríklad:

• prepojený so svojím sexuálnym ja;
• dokáže identifikovať a prežívať svoje požiadavky a túžby bez toho, aby prekročil hranice druhého človeka;
• tlmočí svoje potreby, požiadavky a túžby bez pocitu viny a hanby;
• akceptuje odmietnutie bez toho, aby to bral osobne;
• sa cíti „doma“ sám so sebou a svojím telom;
• dokáže si nastaviť hranice a drží sa ich;
• vie, ako funguje jeho telo, vzťahy a rozkoš;
• vie, ako sa sexuálne vyjadriť;
• ohľaduplne objavuje sex a sexualitu, a tak dokáže rozlíšiť to, čo je pre neho správne a čo už nie;
• vyjadruje svoje pocity zdravým spôsobom tak, aby neublížil sebe alebo ostatným;
• kriticky pristupuje ku kultúrne podfarbeným informáciám o sexualite, sexe a gendri;
• odmieta sexuálne stereotypy, predsudky, falošné názory a mýty, ktoré bránia, znehodnocujú, umlčujú alebo obmedzujú jeho sexualitu;
• identifikuje a prežíva autenticitu dokonca aj vtedy, ak mu spoločensky populárne názory vnucujú, aby mal rád alebo robil úplne niečo iné.

Každá z nás vníma tieto tipy pravdepodobne trochu inak, pretože sexualita je individuálna vec. Môžeme si teda vybrať iba to, čo nám vyhovuje. V konečnom dôsledku ide najmä o to, aby sme o našej sexualite vedeli čo najviac. Či už hovoríme o bezpečnom sexe, našich právach alebo genderovo stereotypných roliach.

Je veľmi dôležité, aby sme dokázali ľúbiť samy seba, svoju identitu, telo, svoje túžby. Ak by ste chceli vedieť, čo má mať žena vedomá si svojej sexuality v spálni, inšpiráciu nájdete tu. Podnetnými myšlienkami sa môžete nechať uniesť aj v knihách alebo hudbe.

Naša sexualita musí byť skutočne naša a so svojimi partnermi a partnerkami musíme viesť dialóg o svojich a ich túžbach a prianiach. Tak teda bez pocitu hanby, do toho!