Ženy na hranici

napísala ZUZANA PAVLÍNOVÁ ilustrovala KATARÍNA CHLEBNIČANOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 8. júna 2023.

Niektorí to nazývajú hranice, iní zase pohár trpezlivosti. A Veľkonočný pondelok je u nás pre veľa žien bezpochyby najväčším sviatkom testovania, kde tú pomyslenú neprekročiteľnú čiaru máme. 

Už niekoľko rokov ma nikto neoblial ani nevyšibal. Dostať sa do tohto bodu bol však veľký boj, ktorý som zvádzala od detstva. Pochádzam z dediny, čo znamená, že každý rok na Veľkonočný pondelok k nám prišlo kopec chlapov a chlapcov z okolia a rodiny na šibačku. Mne neostávalo nič iné, len vytrvalo kričať, že nechcem, utekať po dvore a nakoniec sa iba rezignovane nechať chytiť, vyoblievať a šibať za zvukov dychovej hudby a hlasného smiechu. Napriek tomu, že ma niekedy vyšibali korbáčom tak silno, až som mala zadok a nohy ešte niekoľko dní modré, nebola to tá najväčšia bolesť. Oveľa viac ma bolelo, že toľko ľudí nerešpektuje moje nie. Čím ďalej chlapec zašiel, tým viac bolo jeho hrdinstvo oslavované. A potom mi prikázali, aby som si s nimi zatancovala, ponúkla ich koláčmi a chlebíkmi, uviazala stužku na korbáče, naliala domácu pálenku a na konci rozdala dvojeurovky. A čo ostalo mne? Prevalcované hranice a rok času, aby som ich tehlu po tehle vystavala nanovo. 

Pokračovať v čítaní: „Ženy na hranici“

Dni v pohybe

napísala GABRIELA BRESTIČOVÁ ilustrovala DENISA KOLLÁROVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 17. marca 2022.

„Už, už to posielam. Zajtra!“ Postupne si zarábam na to, aby si ma redakcia Kurníka blokla na všetkých sociálnych kanáloch. 
V hlave nosím perfektný text o bicyklovaní a slobode. Ako sa mi bežne stáva, kým by som to dostala do počítača, tak by sa to pretvorilo na text o niečom inom a o bicyklovaní by som napísala inokedy. Aj tak sa táto téma viacej hodí na leto, keď je teplo a pekne a je jednoduchšie začať najprv s krátkymi jazdami a postupne sa osmeľovať. Ísť za mesto, vyjsť do víkendovej premávky, začať na bicykli dochádzať do práce či do školy, ísť do prvej rakúskej dediny za hranicami alebo len tak zo srandy do Viedne, nech to trvá aj celý deň. 

Súhlasím sama so sebou. Perfektné. Zajtra vstanem skoro a ešte pred prácou dopíšem text. Redakcia Kurníka mi odpustí meškanie, ja si opäť potvrdím, že najlepšou inšpiráciou je stres. Jedným dychom oznámim, že mám aj ďalší text. Že ho treba len doklepnúť a hodí sa v čase, keď bude cez deň aspoň desať stupňov. „Stačí dopísať záver a mám to. Môžete s tým rátať.“ 

Pokračovať v čítaní: „Dni v pohybe“

Volanie z lesa

napísala ZUZANA WEBEROVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 3. marca 2022

Uvažovali sme, že by mohol ísť so mnou. Aspoň na pár dní. Nakoniec to však nešlo pre prácu. Nabalil mi svoju powerbanku, niečo ako švajčiarsky nožík, ešte mi stihol aj nakúpiť baterky do čeloviek. Prišiel mi to odovzdať pred dom v respirátore, lebo sa dozvedel, že niekto, s kým bol pred pár dňami, je asi pozitívny. Podával mi škatuľu. Ak nás niekto videl z diaľky, musel si myslieť, že sme po rozchode a ako vo filme mi prišiel vrátiť moje veci. Nezodpovedne som sa nahla, že ho aspoň rýchlo objímem, ale ustúpil. Tak som stála na parkovisku a rozrevala sa, lebo som už dva dni myslela na to, že aktivisti na hraniciach v lese nachádzajú mŕtvych ľudí, a ja som sa pre posraný vírus nemohla ani rozlúčiť s frajerom, kým tam odcestujem.
Pár dní predtým, 17. novembra, ma bol hodiť domov a pred poslednou odbočkou strhol volant a zamieril ku Kauflandu, lebo sme vraj na niečo zabudli. Blahosklonne som mu pripomenula, že je sviatok a hocičo zabudol, dnes sa k tomu nedostane. Na parkovisku vystúpil a povedal, že sme zabudli na moju kondičnú jazdu, o ktorú som ho prosila. Roky som nešoférovala, len pred pár týždňami som zase začala. Automat som neriadila nikdy. Teraz sme na jednom mali prejsť dvakrát deväťsto kilometrov a šoférka v zálohe som mala byť ja. A tak som si robila kolečká na prázdnom parkovisku, kde na mňa čumel len týpek v zásahovom vozidle. 

Pokračovať v čítaní: „Volanie z lesa“

Väzenia, v ktorých sme sa rozhodli pracovať

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala HELENA TÓTHOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 3. mája 2018.

Vždy som chcela pracovať z domu. Nemusieť vstávať na budík, nestrácať čas dochádzaním, byť paňou svojho času a aby mi na prácu stačil počítač a internet. Pracovať tak, aby bolo dôležité to, či sú veci hotové, nie prioritne vyrovnávať mínusové hodiny v dochádzkovom systéme. Nebyť kontrolovaná, nemusieť v práci sedieť, keď v skutočnosti nie je čo robiť, neabsolvovať každý deň small talky, mať slobodu. A potom sa mi to splnilo.

Mať prácu na trvalý úväzok (v kultúre, mamo!) a môcť vlastne robiť odkiaľkoľvek sa zdalo ako sen. Pokračovať v čítaní: „Väzenia, v ktorých sme sa rozhodli pracovať“

Renesancia ženskej sexuality

napísala IVANA KOHUTKOVÁ
ilustrovala MICHAELA ISTOK

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 12. apríla 2018.

Motám sa v rôznorodých kruhoch priateľov, kamarátov a známych. Väčšinou ide o ľudí, ktorí sú otvorení aj netradičným názorom či myšlienkam a svojím myslením a konaním sú neraz schopní presiahnuť svoju bublinu a byť tolerantní aj tam, kde iní narážajú na svoje hranice. Aj napriek tomu sa mi stáva, že pri našich rozhovoroch občas zaznievajú stereotypné tvrdenia o ženách a ich sexualite. Som si vedomá toho, že pochádzame z rôzneho prostredia, formovala nás naša rodina a blízki, ktorí často neboli majstri a majsterky v tolerancii. Pokračovať v čítaní: „Renesancia ženskej sexuality“

O mačkách a sexizme

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala MARTU

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 28. septembra 2017.

Bol jeden z tých jesenných dní, kedy sa celkom nečakane objaví slnko. Z potravín vychádzam s taškou plnou brokolice a čokolády, v ružovej sukni, v ktorej sa cítim vo svojej koži (pekná). Oproti mne kráčajú dvaja starší ošumelí muži, už z diaľky počujem, ako ma riešia. Aha, aké krásne dievča! Ani neviem ako, ruka bez tašky mi vyletí a takmer do tváre im ukáže prostredník. „Hlupaňa, ukazovať fakera, to musíš byť ozaj sprostá, ako mačka!“ rozhorčujú sa, kým kráčam ďalej. Pokračovať v čítaní: „O mačkách a sexizme“

Nemôžem ti pomôcť

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala han

Článok bol pôvodne uverejnený v newslettri 27.  júla 2017.

Ak je nejaká skúška dospelosti, najviac som sa jej priblížila, keď som pochopila, že preňho nemôžem urobiť nič. Nemôžem ho zachrániť ani vrátiť do minulosti, tak ako som ho ešte poznala. Má poruchu, ale bez diagnózy, doktorov odmieta. Vo svojej hlave žije normálny život, hoci objektívne trpí bludmi a vlastnoručne sa dostal na okraj spoločnosti. Nechce pomoc a nechce zmenu, maximálne peniaze. Dospelosť prišla v momentoch, kedy môžem len nečinne hľadieť a nechať ho žiť svoj život. Taký, aký považuje on za správny, nech akokoľvek nesúhlasím. Pokračovať v čítaní: „Nemôžem ti pomôcť“