Image (25)

Smeti: Čo sa za nimi skrýva

napísala MICHAELA KUČOVÁ
nakreslila MARTU

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 9. júna 2016.

„Ľudia si myslia, že životný štýl bez odpadov, tzv. zero waste, je extrémny, že musia robiť veľké ústupky vo svojom komforte. V skutočnosti ho pohodlne môže praktizovať aj mestský človek,“ tvrdí Ivana Maleš, odborníčka na odpadové hospodárstvo a autorka blogu Nezmar.

Zero waste nie je len ďalší trendy hashtag a nie je to ani hipisácka stromačina. Žiť bez odpadov, alebo aspoň s ich obmedzením, je o rozhodnutí správať sa zodpovedne. Ľudia si podľa Ivany nie sú vedomí toho, že keď niečo vyhodia, tým sa to nekončí a že sa tým nezbavujú zodpovednosti: „Keď niečo, čo už nepotrebujeme, vyhodíme len tak do prírody, niečo to v nej spôsobí. Za to sme zodpovední my. Nikto iný. Aj za to, čo sme spôsobili priamo nášmu prostrediu, ale aj za to, čo sa deje na opačnom konci sveta. Keď ľudia na Slovensku vidia tie hromady plastov alebo mŕtvych zvierat pri oceáne, majú pocit, že sa ich to netýka. Že keď tu používame plastové sáčky, tak to predsa neovplyvňuje to, čo sa deje tam. Pritom to, samozrejme, súvisí.”

Čo sa teda deje s odpadom, ktorý len tak zahodíme? Putuje do spaľovne alebo (čo je prípad všetkých našich miest okrem Bratislavy a Košíc) na skládku, kde sa zahrabe do zeme.„Skládkovanie odpadov nie je riešenie. Skládky majú svoje pravidlá, ako majú vyzerať a ako fungovať. Ale je to v podstate veľká kopa odpadu, kde to ešte niekoľko desiatok rokov bude hniť. Chceme si na pôde, ktorú vieme využiť aj úplne iným spôsobom, zahrabávať nepoužívané veci? To je nesprávny spôsob nakladania s tým, čo si berieme z prírody. Strom rastie 30 rokov, my ho spílime, urobíme z neho krabicu a potom ju vyhodíme…To nie je zodpovedné. Musíme rozmýšľať nad spôsobom, akým využívame prírodné zdroje, a čo budeme robiť, keď sa minú.“

Triedenie odpadu umožňuje jeho ďalšie využitie. Vytriedený materiál sa vykupuje a slúži na ďalšiu výrobu, pri ktorej nie je nutné čerpať ďalšie prírodné zdroje. Mnohí z nás však stále na triediace kontajnery hľadia nedôverčivo, najmä keď vidíme, ako ich obsah zbiera jedno auto. Ide však o logisticky najlepšie riešenie, keď jeden voz zbiera obsah všetkých triediacich nádob. Nejde o žiadne mrhanie snahou recyklujúcich, recyklovateľný odpad sa ešte vždy dotrieďuje. Odpad v domácnostiach „predtriedime” a následne je na zbernom dvore dotriedený. Oddeľujú sa tu totiž nielen kovy od plastov či papiera, ale napríklad aj jednotlivé farby plastových fliaš.

Pre život šetrnejší k prostrediu je dôležitá aj lokálnosť. Nie, nejde len o foodporn klišé, vyberanie si lokálnych produktov má svoj význam: „Každý, kto bol niekedy v Španielsku a videl, ako vyzerajú skleníky, kde sa celoročne pestuje zelenina, si mohol uvedomiť, aký dopad to má na prostredie. Sú to obrovské plantáže monokultúr, ktoré sa X rokov pestujú na tom istom mieste. Pôda tie rastliny už nedokáže živiť, takže sa používa obrovské množstvo hnojív a pesticídov, do pestovania vstupuje strašne veľa chemikálií. Lokálne dopestovaná zelenina a ovocie rastú v období, kedy im to príroda umožní, a nevyžaduje si to veľmi zásah do prírody. Zároveň podporíte lokálnu ekonomiku, uvedomíte si inú chuť, výzor, ako aj výživovú hodnotu.”

Za jeden z najväčších omylov v našom prístupe k prírode Ivana považuje posadnutosť čistotou:„Ľudia majú pocit, že musia žiť v úplne dezinfikovanom prostredí, pritom nikde v prírode sa nevyskytuje prostredie, kde neexistujú nijaké mikroorganizmy. Potom vznikajú rôzne alergie a iné prejavy, ktoré súvisia s tým, že žijeme v až príliš čistom prostredí. Musíme si uvedomiť, že tie chemikálie aj dýchame a že to ovplyvňuje naše vnútorné orgány. Dnes existujú rôzne čistiace prostriedky na báze octu alebo prírodných olejov, ktoré dlhšie vydržia, stačí ich maličké množstvo a dokážu krásne vyčistiť kúpeľňu, kuchyňu, všetko. A nie sú také škodlivé k zdraviu a prostrediu – ani spôsob, akým sa vyrábajú, ani akým sa používajú.”

Áno, lazovníci naozaj žijú šetrne, no znížiť svoju ekologickú stopu sa dá aj v meste. Dobrým pomocníkom je Ivanin blog, kde sa pravidelne delí o svoje osobné skúsenosti a odporúča vyskúšané produkty a postupy pre všetkých, ktorí chcú obmedziť svoju produkciu odpadu. Na začiatok stačí zastaviť tečúcu vodu pri sprchovaní, používať šetrné žiarovky, triediť a kompostovať, používať plátenné tašky… Pomôcť môžu aj návody či aplikácie, ako triediť, vyvarujete sa tak chýb, ako separovanie kartónov od vajíčok či roliek z toaletného papiera. Potraviny, ale aj kozmetiku už možno kúpiť aj bez obalov, prípadne uprednostniť produkty v skle, ktoré je stopercentne recyklovateľné a zároveň najmenej ovplyvňuje kvalitu výrobku (kým z plastov sa doň uvoľňujú rôzne látky). Po nové kúsky do šatníka treba chodiť do sekáčov či na výmeny s kamoškami, pri menštruácii hľadať alternatívy k hŕbe vložiek a tampónov. Dôležité je však nedávať si privysoké ciele – Ivana odporúča začať malými krokmi, skúsiť napríklad dva týždne fungovať úplne bez plastových sáčkov. Postupnými experimentmi možno zmeniť svoje bežné uvažovanie, spôsob fungovania domácnosti či nakupovacie zvyky. Ide o jednoduché veci, vďaka ktorým si môžeme nenásilne vypestovať bezodpadový spôsob života. Všetci tu predsa za sebou chceme nechať asi niečo iné než len ekologickú stopu.

2 myšlienky na “Smeti: Čo sa za nimi skrýva

  1. Spätné upozornenie: To najlepšie – Kurník
  2. Spätné upozornenie: Sto rokov za opicami – Kurník

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *