Čo už viac nechceme počúvať

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala HELENA TÓTHOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 17. januára 2019.

Dlho som si myslela, že svet, v ktorom vyrastám a žijem, je predsa v poriadku. Bola som milované, šťastné decko. Takmer až do dospelosti jediné dieťa, jediné vnúča. Vychovávaná som bola, ale v ničom zásadnom sa mi nebránilo, nič mi nebolo diktované. Vzdelania sa mi dostalo, koľko moja lenivosť a pohodlnosť pripustila, mala som vlastný názor, bola som samostatná. Mohla som si strihať vlasy nakrátko aj si ich farbiť, maľovať sa, nosiť otcove svetre. Nikdy som nemala pocit, že som obmedzovaná, že by môj život nejako ovplyvňovalo to, že som dievča. Že by som len preto niečo musela, mala či nesmela.

A potom prišiel Kurník. Bolo to takto pred tromi rokmi, keď mi Miška napísala o idei feministického magazínu v newslettri s otázkou, či by som sa do toho nepustila s ňou. Pokračovať v čítaní: „Čo už viac nechceme počúvať“

Ďalší noví rodičia

napísala EVA MÉSZÁROSOVÁ
ilustrovala LUFA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 10. januára 2019.

Deti. Naša Achillova päta. Tak sme sa nakoniec aj my ocitli v tej pavučine povinností, úloh, nekonečných prehováraní a dohováraní, trpezlivého počúvania aj menej trpezlivého zvyšovania hlasu, v zacyklenej sieti stále sa opakujúcich činností, slov, viet… a život beží… a nik nám to nikdy neukázal okatejšie a krajšie ako naše deti.

Je to svojím spôsobom veľmi unikátne, nenapodobiteľné obdobie, ktorého jedinečnosť si uvedomíme ale len z času na čas, najviac asi po príchode domov k našej, pre nás ešte stále akosi „novej“ rodine odniekiaľ „zvonka“, z toho veľkého sveta, ktorý sme pred pár rokmi dobrovoľne na nejaký ten (pre nás zatiaľ neznámy) čas opustili, aby sme sa spolu ponorili do celej hĺbky tých maličkých kúzelných svetov našich detí. Pokračovať v čítaní: „Ďalší noví rodičia“

Minuloročné radosti 2018

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala MARTU

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 3. januára 2019.

Za uplynulým rokom sa obzeráme spolu s Luciou Molnár Satinskou, Lýdiou Ondrušovou a Táňou Sedlákovou. Všetkých troch sme sa pýtali na to, aký bol pre ne rok 2018 a aké radosti a objavy im priniesol. Nie preto, aby sme sa medzi sebou chválili či porovnávali, ale podelili sa o to, čo nás robí šťastnými. Nech vám toho 2019 prinesie čo najviac!

Lucia Molnár Satinská, jazykovedkyňa a prekladateľka

Rok 2018 bol pre mňa veľmi plodný. Porodila som jedno ľudské dieťa a dve knižné. Asi nemusím prízvukovať, že to ľudské mi do života prinieslo najväčšie zmeny. Vytešovala som sa však zo všetkých troch. Na jednej knihe som pracovala ako editorka, išlo o vydanie zobraných klebetníkov môjho otca Gundžovníkov. Pokračovať v čítaní: „Minuloročné radosti 2018“

Kurník 2018: To najlepšie

Feministka je každá žena, ktorá hovorí pravdu o svojom živote, zavesili na Instagram Branky, body, kokoti. Ceníme si, že aj vďaka vám môžeme v Kurníku vytvárať priestor pre tieto pravdy. Že vás zaujímajú príbehy iných žien a delíte sa s nami o tie svoje. Na záver roka oddychujeme, chystáme sa na nové výzvy a obzeráme sa späť. Výnimočne vám preto dnes neprinášame nový článok, ale náš osobný výber textov, ktoré v nás počas minulého roka obzvlášť zarezonovali. Užite a vidíme sa v krásnom novom roku!

Vaše
Soňa & Miška

Soňa odporúča:

Ach, tie literárne hrdinky!
Občas sa mi stane, že zatúžim byť súčasťou knihy, ktorú práve čítam, čo asi nie je nič výnimočné. No tento pocit sa objavil aj pri čítaní Veronikinho článku – chcela som žiť v ňom, byť jednou z literárnych hrdiniek, na ktoré sa skúmavo pozerá. Pokračovať v čítaní: „Kurník 2018: To najlepšie“

Vážená pani generálna riaditeľka,

napísala DEBORA PASTIRČÁKOVÁ
ilustrovala TENGER WORKS

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 20. decembra 2018.

je o Vás známe, že sa neustále zaujímate o spokojnosť svojich zamestnancov, s ktorou úzko súvisí prosperita a progres Vašej firmy. Jedno od druhého nejde oddeliť, tak ako nejde oddeliť formu od obsahu. Pravdaže, Vy ako žena nepristupujete k výkonu svojej funkcie s úmyslom zviditeľniť si ego a za každých okolností viesť firmu ku konštantnému zisku. Vy ako žena ste si vedomá aj iných hodnôt, tých humánnych, vnímate svojich zamestnancov s empatiou a ako komplexné ľudské bytosti, nielen ako stroje na napĺňanie krátkodobých a dlhodobých vízií. Práve Vy v rámci zlepšenia a zmodernizovania pracovných podmienok ste nedávno vydali rozhodnutie presťahovať celú firmu do open space-u. Zamestnanci nadšene a s prísľubom lepších zajtrajškov zbalili šanóny. Pokračovať v čítaní: „Vážená pani generálna riaditeľka,“

Fitness náš každodenný

napísala MIRKA URBANOVÁ
ilustrovala ANDREA KOPECKÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 13. decembra 2018.

Čo sú chrámy súčasnosti v časoch selfie-kultúry? Pre mňa naše telá, ktoré podrobujeme rôznym rituálom. S pozoruhodnou nábožnosťou sa takmer všetky/všetci venujeme športu či cvičeniu – nielen náruživo divácky, ale aj aktívne, s potrebnou výbavou a vedomosťami. Trendy sú rôzne, cielené, propagované a konzumované širokým spektrom populácie. Rýchlosť ich šírenia prostredníctvom sociálnych sietí je závratná, kde ide predovšetkým o vytunené mladé telá, no tento článok bude body image riešiť iba okrajovo.

Masívna popularita cyklistiky na Slovensku sa asi nedá oddeliť od úspechov jedného prostorekého týpka zo Žiliny, frenetické životné tempo môžu vyvážiť do vnútra zahĺbené cvičenia východných kultúr, vybiť si nahromadenú energiu z výdatného obedového menučka a sedavého zamestnania zas môže napríklad box. Pokračovať v čítaní: „Fitness náš každodenný“

Bolesť nie je normálny stav

napísala a ilustrovala LUCIA ŽATKULIAKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 6. decembra 2018.

Hovorí vám niečo slovo endometrióza?
Možno ju poznáte vďaka tomu, že vaša obľúbená Lena Dunham o nej rozpráva a vy ju máte vďaka tomu ešte radšej. Možno endo máte, možno ju má niektorá žena z vášho okolia.

A keď ju nepoznáte, určite viete, čo je cukrovka. Každý predsa vie, čo je to cukrovka. Endometrióza je choroba, ktorá je u žien približne rovnako častá ako cukrovka, a predsa sa o nej takmer nehovorí. Dlho bola prehliadaná, lebo veď „ženské problémy“.

Trpí ňou jedna z desiatich žien v reprodukčnom veku a diagnostikovanie trvá v priemere osem rokov práve pre prehliadanie ženských bolestí. Môže byť viditeľná na ultrazvuku alebo na magnetickej rezonancii, no na sto percent ju potvrdí až laparoskopia. Pokračovať v čítaní: „Bolesť nie je normálny stav“

Sexuálna revolúcia

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 29. novembra 2018.

Mohlo by sa zdať, že sex už nie je žiadne tabu. Obklopuje nás neustále, či chceme, alebo nie. No len preto, že nám ho ponúka náhodná reklama a do pár sekúnd si vieme vygoogliť akýkoľvek kink, neznamená to, že máme k sexu bližšie. Paradoxne väčšine z nás stále chýba množstvo zásadných informácií pre to, aby sme mohli robiť naozaj informované rozhodnutia, či už ide o naše zdravie, alebo pôžitok. Nájsť a vyjadrovať svoju autentickú sexualitu nie je len tak. Rozpletať tie kultúrne a výchovné nánosy, (historicky podmienenú) neznalosť vlastnej anatómie, nedostatok sebavedomia či traumatické skúsenosti je nikdy sa nekončiaca práca. Sú to také malé súkromné revolúcie, keď pre seba objavujeme ten najlepší spôsob, ako dosiahnuť orgazmus, alebo, naopak, zisťujeme, že ho k naplnenému sexuálnemu životu nevyhnutne nepotrebujeme. Jedenásť žien nám odpovedalo na otázku, čo zmenilo ich prežívanie vlastnej sexuality. Pokračovať v čítaní: „Sexuálna revolúcia“

Ako ma (ne)zmenilo materstvo

napísala EVA MÉSZÁROSOVÁ
ilustrovala LUFA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 22. novembra 2018.

Ja (ne)matka
Občas, keď sa niekde upachtená v zablatených topánkach, nohaviciach s fľakmi od detskej výživy a tričku XXL z tehotenských čias ponáhľam s ukričaným synom v kočíku, jedným okom sledujúc semafory na priechode pre chodcov a tým druhým staršiu dcéru, tváriacu sa, že poslušne čaká na svojom odrážadle na zelenú, zbadám akýmsi tretím vnútorným okom niekde v mojom paralelnom videní stáť vedľa pri semaforoch SEBA.

Seba ešte predtým, než som sa stala matkou. Stojím hneď vedľa, štýlové topánky, pravidelne (no dobre, asi raz) ošetrované krémom na ne určeným, zdanlivo (alebo asi aj naozaj) nedbalý účes, kabelka, nový kabát, v očiach neprítomný pohľad, prezrádzajúci ducha túlajúceho sa kdesi v horách, pri jazere, na večeri… s mysľou plávajúcou si slobodne po mori neskonalých možností… zábavy, hry, práce, rozhovorov, priateľov, dobrodružstiev. Pokračovať v čítaní: „Ako ma (ne)zmenilo materstvo“

Zo šikany sa nevyrastie

napísala NATAŠA JURÁČKOVÁ
ilustrovala MARTINA BUDZIŇÁKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 15. novembra 2018.

Keď som bola v prvej alebo druhej triede na základnej škole, dostala som od babky krásny prsteň. Veľmi som sa z neho tešila až do chvíle, keď sa zapáčil jednej mojej spolužiačke, ktorá nahovorila chalanov, aby mi ho zobrali. Čo aj spravili. Stratu si všimli i doma a mamina preto prišla do školy. Triedna učiteľka povedala, nech si to deti vyriešia samy. Dodnes si pamätám, ako ma tí chlapci zhodili zo stoličky a prsteň mi zobrali. Vyrvali z dlane. Neviem, ako presne si učiteľka predstavovala, že si to sama vyriešim, jedine tak, nijak. Tá istá učiteľka vždy, keď som ochorela v piatok alebo v pondelok, pred celou triedou posmešným hlasom hovorila, že Juráčkovci boli na predĺženom víkende na chalupe. Poviem vám, žiadne body mi to pred spolužiakmi nepridalo.

Vždy som bola v skupine „tých iných”, „tých menej obľúbených”, nebola som hviezda triedy, v puberte som trpela, pretože mi nenarástli prsia a chlapci ma častovali rôznymi prezývkami. Pokračovať v čítaní: „Zo šikany sa nevyrastie“

Mama chodí do práce

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 8. novembra 2018.

Púšťam sa na neznáme územie. Jediné, čo mám, je nejasná detská spomienky, ako plačem v jasliach. Plakala som však ešte aj na začiatku školského roka v tretej triede, takže neviem, nakoľko je to relevantné a svedčiace o psychickej ujme dieťaťa z jeho odloženia.

Potom je tu už len predstava toho, aké to asi musí byť náročné. Porodiť dieťa. Vychovávať ho. Byť s ním doma. Zažívať izoláciu. Nespať. Nemať peniaze. Vrátiť sa do práce alebo si hľadať novú. Frustrácia. Viac už s dieťaťom nebyť doma. Stres. Zodpovednosť. Vlastné potreby. Potreby všetkých naokolo. Dedlajny. Krik. Krupicová kaša a excelovské tabuľky. Očko na pančuche.

No po tom, ako som sa na návrat k pracovnému životu spýtala priamo matiek, sa k mojej predstave pridalo aj presvedčenie, že sa to nejako predsa len dá zvládnuť. Pokračovať v čítaní: „Mama chodí do práce“

Cítiť sa lepšie

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala ANDREA LALA

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 1. novembra 2018.

Moja teta bola Avon lady. Zásadnou súčasťou môjho detstva a hier, čo k nemu patrili, teda boli vzorky rúžov, voňaviek a dôkladné listovanie každého nového katalógu. V rodinných kúpeľniach sa nám kopili krémy, sprchové gély, peny do kúpeľa, ešte stále si viem vybaviť chemicky jahodovú vôňu detskej série kozmetiky. Všetko sme mali z Avonu, dokonca aj pršiplášte (na ktoré dodnes nedáme dopustiť).

Neskôr moje vnímanie kozmetického sveta (a najmä vzhľadu žien, čo si budeme hovoriť) doplnilo čítanie Evy a Emmy (áno, bola to dlhá cesta k feminizmu) nasledované objavovaním iných značiek kozmetiky. Bavili ma laky na nechty, rúže som síce nakupovala tiež, tie sa mi však vždy rýchlo zunovali. Bez maskary som nikdy z domu nevyšla, ale skutočne namaľovaná (mejkap, púder a všetky tie postupy a serepetičky okolo) som sa vždy cítila zvláštne. Pokračovať v čítaní: „Cítiť sa lepšie“