Čo bolo potom

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala LUCIA BUDZÁKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 14. októbra 2021.

Tak takýto je slobodný život. Sama v izbe aj v ďalšej, aj v tej vedľa nej. Škatuľu po škatuli, pristávam na novom mieste. 

Stále ho vyhľadávam. Jeho príspevky sú také všedné, akoby sa nič nestalo. Ako môže byť taký… Hľadám správne slovo pre svoj pocit ublíženia, no stačí jeden sebareflexívny pohľad na vlastný feed, aby som sklapla. Život ide ďalej a my zdieľame tie kúsky, čo sa nemenia. Až kým sa neusadí prach aj tam, kde teraz ostatní nedovidia.

Počúvam patetické piesne, ktoré mu v duchu venujem. Zverejňujem len tie, ktoré sú tak na polceste k môjmu skutočnému pocitu. On však vyťahuje ťažký kaliber. Skladbu, pri ktorej som už raz vyrevúvala, že mi nie je súdená láska. Vie o tom, dobre o tom vie. Vie? Čo tým chce povedať?! Veď to povedz normálne, stále ti píšem, nahnutá tak blízko, ako len sa cez displej dá. Stále mám problém priznať mu rovnaké výsady, ako mám ja. Že môžeme šifrovať, môžeme si žiť svoje životy, môžeme si jeden deň chýbať a o chvíľu môžeme zabudnúť. Aj v tomto sme spolu, už navždy sme spolu v tom, čo bolo potom.

Pokračovať v čítaní: “Čo bolo potom”

Nemám čas

napísala GABRIELA BRESTIČOVÁ ilustrovala  ANDREA KOPECKÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 30. septembra 2021.

Koľko času má žena a koľko muž? Nemyslím tým ich priemernú dĺžku života ani nespravodlivo rozdelené domáce práce či väčšiu obľúbenosť motivačnej literatúry u jedného pohlavia.
Myslím tým čas, ktorý stráca žena dennodenne len preto, že je ženou.
Možno hodiny, možno iba minúty, závisí od situácií, v ktorých sa ocitne, ako veľmi proti nim bojuje.
Koľko limitovanej edície Star Wars lega by dokázala postaviť priemerná tridsaťročná žena za mesiac, ak by jej patriarchálna spoločnosť vrátila všetok ukradnutý čas?
Rovnako alebo viac ako jej päťdesiatročný kolega, ktorý má na toto rozkošné hobby času výrazne viac, pretože nemusí neustále riešiť rodovo špecifické situácie, ktorým táto spoločnosť ženy a ich zmýšľanie vystavuje?

Pokračovať v čítaní: “Nemám čas”

Byť bohyňou nestačí

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala BARBORA DEMOVIČOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 16. septembra 2021.

Všetci a všetky v nemilosrdnom súkolí neskorého kapitalizmu hľadáme, ako so sebou žiť v láske alebo aspoň v mieri. Keď odsunieme neustály prítok nových produktov, jednou z ciest k sebaláske, ktorá je ženám ponúkaná, je objavovanie svojej vnútornej bohyne. Zo sveta viac alebo menej pochybných duchovných praxí do mainstreamu preniká čoraz viac elementov, ktoré chcú vyriešiť naše pocity prázdnoty, pochybnosti a úzkosti. Špeciálne rituály, pohyby, strava, krištále a esenciálne oleje sa miešajú s červeným rúžom a empowering selfíčkami v spodnej bielizni. Pretože som bohyňa.

Pokračovať v čítaní: “Byť bohyňou nestačí”

Hot Girl Cooling Down

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 2. septembra 2021.

Nemôžem sa zbaviť pocitu, že nás toto leto ghostlo. Len tak, bez rozlúčky, sa stiahlo a nechalo nás napospas nižším teplotám a stmievaniu. Dalo sa to čakať a predsa ma zaskočila tá náhlosť. 

Minulé letá boli plné rozmarov a radovánok, to ostatné nám už dochádzala trpezlivosť. Tento rok sme vraj mali zažívať hot girl summer, jednu veľkú zaočkovanú bakchanáliu. Skutočne dobré leto však spočíva predovšetkým v čase, ktorý si zoberieme pre seba – či už na akékoľvek sexy plány, chvíľu bez notifikácií alebo hoci len moment na umytie vlasov. Predstava pôžitku vždy vychádza z toho, čo žijeme každodenne, je to prasklina v zabetónovanej rutine, ktorou prúdi svieži vzduch. Je to nádych pred tým, než budeme riešiť ďalší návrh v parlamente (alebo našu modrozelenú hot girl alebo zvýšenie platu alebo ďalšiu plienku alebo ľudí utekajúcich pred nebezpečenstvom alebo svoj coming out alebo hocičo iné).

Pokračovať v čítaní: “Hot Girl Cooling Down”

Ohmatať život jedného človeka

napísala LUCIA ŽATKULIAKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 18. augusta 2021.

Hovorila si mi milovaná a ja som sa vďaka tebe milovanou aj cítila.

V starých škatuliach nachádzam fotografie teba a prevraciam ich na druhú stranu v nádeji, že nájdem zápis, ktorý mi o tebe v tom momente povie viac. Prvé strany albumov sú vzorne vyplnené aj popísané. Ďalšie už musím prevracať opatrne, aby nevypadli kôpky fotografií založené medzi stranami. Stále čakajú, kým ich zaradíš.

Škatule s fotkami bude raz prechádzať niekto po mne, niekto, kto si už teba pamätať nebude. Fotky, na ktorých je tvoja tvár, sa toho človeka nebudú nijak dotýkať, rovnako ako sa mňa nijak nedotýkajú fotky tvojich vzdialených prastrýkov a pratiet, ktoré v kôpkach nachádzam. Nebude poznať tvoj príbeh, komplexnosť tvojho života. Existuješ, len pokiaľ ťa niekto nosí v živej pamäti, potom sa staneš iba ďalším anonymným mŕtvym z dávnych čias.

Pokračovať v čítaní: “Ohmatať život jedného človeka”

Zorganizovať si depresiu

napísala EMA DOLEŽAL* ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 5. augusta 2021.

Zoznamy a to-do listy ma dlhodobo upokojujú. Majú začiatok, koniec a medzi nimi len krásne prehľadnú štruktúru. Riadky sú také úderné, že medzi nimi netreba čítať. Keby bol život ako zoznam, len by som prežila riadky, ktoré do druhých nezasahujú. Vzťah, rozchod, povýšenie, dovolenka, románik s kolegom, chata, operácia. Pokoj. Tak to má byť.

Odškrtnuté, vybavené, spokojne by som pozerala, ako jedno po druhom odpadáva a ja sa teším, celá nová, na „porazenie“ ďalšej položky.

Automaticky som chcela o depresii a úzkosti písať v zoznamoch:

Pokračovať v čítaní: “Zorganizovať si depresiu”

S matkami na internete

napísala EVA MÉSZÁROSZOVÁ ilustrovala TERÉZIA FILLOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 22. júla 2021.

Raz v lese s kamarátkou prišla reč na tému mamičkovských diskusných skupín na internete. (Píšem „mamičkovských“, aj keď sa mi pri tomto slove dvíha žalúdok, pretože rôzne variácie tohto slova sa vo mne počas materskej a rodičovskej dovolenky zakorenili natoľko, až mi iný výraz pripadá priam nespisovný.) Konštatovala, že absolútne nerozumie, ako som sa ich členkou mohla stať aj ja. Čakala by, že tieto skupiny zaujmú istý typ žien, ale že aj mňa?

Už len samotné obrovské množstvo a rozsah týchto skupín je jasným dôkazom, ako sú pre mnohé matky žiadanou a potrebnou súčasťou ich života. Miera ich zaangažovanosti do skupín býva pestrá, od aktívneho prispievania a komentovania až po pasívnu účasť s potrebou objaviť sa v nich jedine v čase, keď niečo samy potrebujú. Ja som v tejto škále reprezentovala skôr ten druhý typ. Skupinu som navštívila až vtedy, keď som mala nejakú otázku.

Pokračovať v čítaní: “S matkami na internete”

V očakávaní (Leto)

napísala MICHAEA KUČOVÁ ilustrovala ZUZANA GALOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 8. júla 2021.

Neviem, kedy k tomu došlo. Vzduch, ktorý voňal prvým ovocím a ešte nepomenovaným očakávaním, prudko oťažel. Leskne sa mi na koži, horúco sa kondenzuje do kvapiek, ktoré mi stekajú všetkými mäkkými žliabkami tela. Túžba a neistota sa rozpustila, zostáva len vrelá krv. Sledujem jej pulzovanie, cítim tie horúce toky pod kožou, na koži, ale je to bezmenné. V hlave mám prázdno, celou bytosťou sa sústreďujem na tento prechod.

Zopár dní som chodila ulicami s potmehúdskym úsmevom, akoby začiatok leta bol len mojím osobným tajomstvom. A aj tak som teraz zaskočená, lapám po dychu, ovievam sa. Leto do mňa narazilo celou svojou horkou prudkosťou, nikto sa nepýtal, či už som pripravená.

Vždy ma to zaskočí, ako náhle sa dni obrátia. Vždy ma to zaskočí, čo mi vlastne zostáva v rukách. Opadnú zo mňa vrstvy šiat aj identít, prestávam na seba hľadieť cez výkony. A vždy ma to trochu zamrzí, ľutujem sa v náhlej bezradnosti. Moje rozohriate telo je nenásytné a je ťažké ho uspokojiť. Toto je ten čas, keď sa prebúdza, striasa aj posledné zvyšky zimného spánku. Je náročné ho viesť, dobehnúť všetko zameškané. Postaviť sa čelom tomu nedozernému apetítu.

Pokračovať v čítaní: “V očakávaní (Leto)”

Dohojdať sa k rozkoši

napísala IVANA KOHUTKOVÁ ilustrovala MIROSLAVA DEMETEROVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 24. júna 2021.

Keď sa povie sexnábytok, je ťažké nepredstaviť si červenú miestnosť Christiana Greya z erotického bestselleru Päťdesiat odtieňov sivej. Ak pred popkultúrnym gýčom dávate prednosť histórii, núka sa skôr škandalózny salónik frivolnej Kataríny Veľkej. Jeho súčasťou boli aj stoličky s vagínami, stoly so stoporenými údmi a porno na stenách. Pre niekoho zvrátenosť, pre iných len ďalšia výstrednosť. Vybavenie sexnábytkom však už dávno nie je len vecou BDSM klubov a má čo ponúknuť aj tým, ktorých inak dokonale uspokojuje škandinávsky nábytok.

Sexnábytok alebo erotický nábytok (sex furniture/erotic furniture) je – zjednodušene povedané – akýkoľvek kus domáceho vybavenia, ktorý nám pomáha vychutnať si sexuálny zážitok a zvýšiť tak kvalitu nášho sexuálneho života.

Pokračovať v čítaní: “Dohojdať sa k rozkoši”

V zajatí hnevu

napísala ALEXANDRA JUST ilustrovala ZUZANA ŠEBELOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 10. júna 2021.

„Hnev a jazyk drž na uzde.“ 
slovenské príslovie

Trieskam dverami a rýchlo zbehnem po schodoch, ledva triafam kľúč do zámku od bráničky, zaplesnem ju za sebou, ale nechám odomknuté. Neviem, kam idem. Automaticky sa napojím na zvyčajnú trasu, kadiaľ chodíme s dcérou každé ráno do škôlky. Tvár mi horí v hneve, som úplne červená od revu. Mám nutkanie niekomu zavolať, ale neurobím to, neviem ani, čo by som povedala. Je to stále to isté dokola. Tento druh manželských konfliktov, ktoré ma dokážu takto rozhodiť, má zväčša rovnakú schému, je to veľmi predvídateľné. Naučiť sa napätú situáciu zvrátiť a nenechať zájsť do extrému mi ešte stále (evidentne) nejde. Jednou z vecí, ktoré som sa snažila si osvojiť, je odísť z tej situácie (to šlo) v správny moment (tam mám značné medzery). 

Pokračovať v čítaní: “V zajatí hnevu”

Starostlivosť o kurník

napísala EVA LAVRÍKOVÁ ilustrovala TERÉZIA FILLOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 27. mája 2021.

Na chvoste má kohút perá jagavo tmavé. Na slnku hádžu odlesky všetkých odtieňov od kovovozeleného až po čierny, zamykajú kúsok nepolapiteľného krásna na nepravdepodobnom mieste – v kurníku.

Mám rada, keď sa kohút skoro ráno rozkikiríka, vo chvíli, ktorá je ešte šťavnatá vlhkosťou noci, ale už ňou presvitá nový deň. Neprekáža mi, keď ma prebudí, spánok mám aj tak nespoľahlivý, omnoho častejšie popretŕhaný vzruchmi svojho vlastného vnútra ako tými vonkajšími. Pomaly vstávam, obúvam si gumáky, vychádzam pred chalupu. V neochotnom brieždení sa mihnú dve huňaté šmuhy a už sa mi so vztýčenými chvostami obtierajú okolo nôh. Mačky pýtajú žrať. Skloním sa k nim, dobre mi robí toto pravidelné zvítanie, ich pozornosť. Prechádzam ku kurníku, sliepky jedna po druhej vyletúvajú do nového dňa, rovnajú si perie. Prihováram sa im. Keď ma zaregistrujú, neomylne ku mne zamieria, poznajú tento ranný rituál. Vedia, že s gazdinou prichádza takto zrána aj zrno, výmenou za vajíčka, dokonalé vo svojej komplexnej jednoduchosti. Takto sa o seba staráme, v tej všednej vzájomnosti je aspoň na okamih všetko šťastie sveta.

Pokračovať v čítaní: “Starostlivosť o kurník”

Päť rokov v Kurníku

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala MARTU

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 13. mája 2021.

Keď sme si na jar 2016 so Soňou vymenili prvých pár mailov s náčrtmi newslettra, netušili sme, čo vlastne robíme. Páčilo sa nám dostávať do emailu svieže kúsky feminizmu (RIP Lenny Letter) a zdalo sa nám, že v slovenskom mediálnom priestore by sa také zišli tiež. Obe sme už písali všelikde po internete a pokračovať „vo vlastnom“ bolo takmer prirodzeným krokom. Začiatky boli patrične kostrbaté – obava z „preháňania“ s tým feminizmom (a neistota, čo to vlastne znamená), lafjstajlové lákadlá, túžba napriek vlastným obmedzeným obzorom pokryť všetko, čo kedy žena môže zažiť… A v neposlednom rade sme sa stále ešte učili písať (vlastným hlasom). V obklopení komerčných magazínov sme však boli silne motivované hľadať a vytvárať iné prístupy. Pri listovaní vtedajšou produkciou pre ženy sa vo mne miešal zvláštny pocit hrdého outsiderstva, že toto vôbec nie je o mne a mojom živote. A Kurník bude not like other girls, my sme iné, odlišné a lepšie než bežné ženské (magazíny, osoby, konverzácie…). 

Pokračovať v čítaní: “Päť rokov v Kurníku”