pýtala sa SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala MARTU

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 15. septembra 2016.

Sorry, mám tresku. To boli prvé slová, ktoré som povedala svojej novej kolegyni, keď nastúpila do práce. To len keby sa náhodou chcela sťažovať na jej arómu, lebo tresku v majonéze s dvoma bielymi rožkami som na raňajky mávala celkom pravidelne. A na večeru spolu s pivom je to ešte lepšie! 

Jesť mi chutí a som rada, že som vyrástla z manierov prieberčivého decka, ktoré robilo cirkus, keď na nástenke pri vstupe do škôlky boli na papieri s ponukou miestnej jedálne vypísané jedlá, ktoré mu nechutili. Čo boli, ehm, všetky. Zato spotrebu špagiet a rybích prstov som mala v tých časoch enormnú. Jedávala som to spolu, hej. S kečupom. Dnes sa mi oči krížia blahom pri kadečom – zbožňujem pečenú cviklu, hovädzie mäso, vyprážaný karfiol, ryžový nákyp či francúzske zemiaky. Za jedlo poslúcham a nijako sa tým netajím. Variť celkom viem, no nechce sa mi. Preto keď ma niekto ponúkne domácim jedlom, môže si byť istý, že ho zaradím medzi svojich obľúbených ľudí. Aj keby mi pri tom púšťal Europu 2. #truestory A ešte mu donesiem koláč; pečenie ma baví.

A teší ma aj pohľad na ľudí, ktorým chutí. Mám však pocit, že so ženami sa tento obraz nespája úplne často a skôr sme vnímané ako tie, čo vlastne nejedia a o jedle sa bavia akurát tak v súvislosti s diétami. No. Tak to teda vôbec nie je pravda. Ženy jedia. A rady. Aha:

„Mne chutí najviac maslový rožok so soľou. Minule sme sedeli so starým otcom pri raňajkách v záhrade a hovorí: „Ježišmáária, ty stále ješ len rožok s maslom? Už ako dieťa si nič iné nechcela…“ Tak zväčša vyzerajú moje raňajky. #noaco Každý týždeň si doprajem kari s čapati a mango lassi. #itisamust To je jedlo, ktoré si objednám na svoju svadobnú hostinu. A pizzu jem asi toľko ako Američania. Život si treba užiť!

A ešte som závislá od resaniek. To ma naučila škola. Keď ich pán učiteľ počas veľkej prestávky predával na chodbe, všetci sme sa vrhli ku krabici a kupovali ako dnes iPhony. A to neboli ani teplé, ani od starej mamy! A dnes ich všetci volajú croissanty. Vtedy to bola veľká vec a minúť na to celé vreckové tiež. To mi ostalo, dodnes je to moja obľúbená sladkosť.”
Eva

„Najviac mi chutí praženica s hubami a k tomu suchý chlieb. Huby mám pre každý prípad vždy zamrazené, veď nie celý rok je sezóna. A v našej domácnosti sa počítajú na kilá.“
Alexandra

„Kozí syr s figovým lekvárom. Veterník.“
Hana

„Ľúbim jesť. Nepoužívam to ako výhovorku, nič tým neospravedlňujem, a dokonca ani nevyzerám tak, že by ste ma po tejto vete museli pohladkať a spýtať sa, či si oblečenie musím nechávať šiť. Lebo nemusím. Ďakujem karme a prírode za celkom obstojný metabolizmus, takže, chvalabohu, toto až tak neriešim. Mám rada dobré jedlo, kvalitné jedlo zo všetkých kútov v ktorúkoľvek dennú či nočnú hodinu. Riadim sa heslom – keď si hladná, tak jedz. Nikdy som nerozmýšľala nad tým, či si jedlom niečo kompenzujem, povedala by som, že mám rada CHUTE. Tak ako mám rada zážitky, pôžitky a občas prežitky aj v bežnom živote, rada vnímam chute a vône jedla. Preto aj rada varím. Jedlo je trochu alchýmia a trochu dobrodružstvo – nikdy neviete, čo z toho bude. Inak ale žiadnu hlbšiu filozofiu na túto tému nemám. Možno je to naozaj preto, že to neriešim, iba mi skrátka chutí jesť. Nepohrdnem dobrou indiou, Vietnamcami na Miletičke a rovnako mi srdce piští, keď vidím na tanieri kyslú kapustu. Ak by som mala vymenovať mojich, povedzme, päť najobľúbenejších surovín, bola by medzi nimi. Od detstva. Možno je to kyslou polievkou, ktorú robieva moja mama, možno je to trochu „genetika“ po mojom otcovi, ak sa chute dedia, ale jedlá z kapusty sú u mňa top.

Nie som úplne šalátový typ, na rande sa netvárim, že jem iba minerálku so slamkou, však som to ja, nemám sa za čo hanbiť, si hovorím. Aj kamarátov si akosi podvedome nachádzam podľa toho, či nemajú problém si so mnou o polnoci objednať pizzu a dezert. Asi by som si nemala čo povedať s ľuďmi, ktorí by mi do toho akýmkoľvek spôsobom kecali a poučovali ma, čo by som už nemala. Načo? V živote je predsa toľko iných obmedzení, ktoré musíme dodržiavať.”
Alena

„Arašidové maslo. Je to potravina, ktorú jem denne. Kupujem si veľké, minimálne kilové balenie a som od neho vážne závislá. Kombinácia, ktorej sa všetci čudujú, je, keď jem stopkový zeler s arašidovým maslom.”
Lucia

„Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom. Tak znie príslovie, ktoré zažilo svoj nedávny rivajvl s nástupom a pádom paleo diéty. Tieto spoločenské javy mi pomohli hlbšie pochopiť, že chlieb je vlastne revolucionár neolitu. Z bandy neučesaných fanúšikov pečených rebierok spravil usadlé spoločenstvo, ktoré pozdvihne čašu vína nad večerou servírovanou v dome so záhradkou a nie v nejakej jaskyni bez záclon. Teda ak máte pocit, že žijeme v hodnotovom pomýlení a musíme ochrániť našu „civilizáciu“, prosím, keep calm a odkrojte si krajec chleba. S olejom. S ríbezľovým džemom. K polievke. Ten, pre ktorý vás vyhodili z knižnice a vy ste si vymysleli, že ste cukrovkár a fakt musíte… lebo ste fakt museli.“
Magdaléna

„Čipsy s octom a soľou! Tak to je. Čím viac ľudí mi na to povie, že fuj, tým viac sa teším, že sa nemusím deliť. A že viem dačo, čo oni nie, to ma napríklad tiež často poteší. Keď som minule zistila, že moje nové zrkadlo zoštíhľuje a že si tým pádom môžem dávať dva balíčky namiesto jedného, to bol ešte iba začiatok. Lebo potom som zistila aj to, že v obchode za rohom majú takúbaked verziu o 70 % chudšiu. A sa mi to úplne nechce rátať, ale dáva mi to minimálne štyri na deň. A majú to aj vo veľkých baleniach. A aj v akcii dva plus jeden. Čo vám poviem, žijem si svoj sen, áno.“
Ľudka

„Ázijská kuchyňa pre rozličnosť chutí.”
Bára

„Úplne najviac mi chutia rodinné klasiky, ako kurča na smotane s maslovými haluškami a potom, samozrejme, to, čo mi robí zdravotne najhoršie – palacinky, pizza, cestoviny. Nie som typ, ktorý by si vyslovene išiel sladké, skôr na posedenie natlačím do hlavy balíček syrových tyčiniek z Lidlu, ako keby som mala zjesť celý Snickers. Najuniverzálnejším potešením sú pre mňa polievky a tam skutočne nepreberám. Paradajková, špenátová, vymenujte všetky svoje školsko-jedálňové nočné mory a okamžite by som si dala každú z nich. Pri polievkach sa objavuje aj jedna z mojich gastroúchyliek, najradšej ich kombinujem so sladkým pečivom, ideálne pečenými buchtami, ktoré by som napríklad samy o sebe maximálne ochutnala. Avšak prestriedať zahryznutie do buchty plnej lekváru s lyžičkou slanej gulášovej polievky… V poslednom čase veľmi neholdujem mäsu, jednak ma nebaví ho variť a zároveň sa mi bez neho žije ľahšie na duši. Ak už však mám prijať niečo živočíšne, viac než klasickému mäsu, teda svalovine, holdujem orgánom. Hovorím tomu, že som typická východniarka – s láskou k pľúckam, srdciam či údenému jazyku som sa u bratislavských kamarátov stretla skôr s nepochopením, naopak doma na východe to bola úplne bežná záležitosť. Tri veci, s ktorými sa asi nikdy neskamarátim (a nikto mi nemôže vyčítať, že som to neskúsila), sú ružičkový kel, tarhoňa a také tie želé veci v tvare citrusov. Sorry.“
Barbora

„Chlieb s maslom. Hocikedy. Mexická kuchyňa. Hocikedy. Palacinky. Chlieb vo vajci. Vianočka. Káva. Domáce koláče. Pečené šampiňóny. Slivkový lekvár. Mango ataulfo. Avokádo. Majonéza s limetkovou šťavou, k takmer hocičomu. Vymenovaného veľa, v hociktorú dennú hodinu.“
Jana

„Z takých tých bežných jedál ľúbim najviac sladké, múčne – šúľance s makom a domáce parené buchty alebo slané východniarske pirohy. Nadovšetko milujem aj hríbovú polievku na kyslo, tej som schopná zjesť ľubovoľné množstvo. Ak by som však mala definovať, ktorá chuť mi spôsobuje najväčšiu (a naozaj nemalú) slasť, bola by to chuť pražených mandlí a v tesnom závese za ňou chuť kvalitnej horkej čokolády alebo šťavnatých brownies. Čo sa týka túžby po čokoláde, keď to na mňa príde, som schopná takmer čohokoľvek: dnes som si napríklad upratovala kanceláriu a pod najspodnejším šuplíkom som našla zapadnutú otvorenú, nedojedenú čokoládu Zora s dátumom expirácie v novembri 2011, ktorú tam zanechala pravdepodobne ešte predchodkyňa mojej predchodkyne. Zjedla som ju bez zaváhania.“
Ivana