napísala ANNA KRATOCHVÍLOVÁ ilustrovala VIKTÓRIA SZOÓ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 1. októbra 2026.

Moje tehotenstvo sa začalo nekončiacou menštruáciou. Vedela som, že môžem byť tehotná, tak som si urobila test a bol pozitívny. Mohol to však byť aj zdravotný problém, lebo som mala v minulosti na maternici dvakrát myómy, ktoré sa prejavovali krvácaním.

Rozhodnúť o starostlivosti

Išla som ku gynekológovi, ku ktorému som chodila desať rokov a ktorý mi aj v minulosti operoval myómy. Nemala som s ním zlé skúsenosti, komunikoval citlivo, ale bol už dosť starý a jeho prístup mal známky starej školy. Potvrdil, že som tehotná asi v treťom týždni, ale povedal, že sa dá očakávať, že krvácanie veľmi pravdepodobne tehotenstvo ukončí. Dôvod krvácania nevedel vysvetliť.

Po prvej návšteve som sa zamyslela, či si nemám hľadať iného lekára či lekárku. Možno mladšieho, s modernejším prístupom. Ale aj lacnejšieho. Pravdepodobne ma čakalo mnoho ďalších vyšetrení. Tento lekár bol súkromný a za každé vyšetrenie som platila asi 80 eur. Môj plat v treťom sektore mi takéto výdavky nedovoľuje. Tento lekár ma však poznal dlhé roky a mal viac než 40-ročné skúsenosti. Ak malo byť moje tehotenstvo anomália, tak nech ma ním sprevádza lekár, ktorý sa s tým už aspoň raz stretol, vravela som si. Ukázalo sa však, že nestretol.

Rozhodnúť o zdraví

Krvácala som s rôznou intenzitou až zhruba do 30. týždňa tehotenstva. Myslela som si, že som potratila asi päťkrát. Pri každom vyšetrení, ktoré som mala skoro celé tehotenstvo každé dva týždne, lekár tvrdil, že to ešte nevidel. Že dieťa žije a ja stále krvácam. Lekára som nezmenila, ale bola som v rôznych nemocniciach na konzultáciách u šiestich ďalších. Na niektoré konzultácie som sa vybrala sama a na niektoré ma poslal on. Celý čas ma sprevádzala myšlienka, či som sa dobre rozhodla. Výber lekára je moja zodpovednosť. Mama mi radila ostať u neho, dobrá priateľka mi radila zmeniť ho. Mňa upokojovalo to, že môj stav konzultuje s inými lekármi a lekárkami. 

Týždne postupne plynuli. Dieťa rástlo, vyvíjalo sa. Nemala som čas, mala som zodpovednosť. Rozhodovala som o svojom tele, ale aj o tele v ňom. O svojom dieťati. Možno o tom, aké bude, či bude zdravé. Či ja budem zdravá. Aký budeme mať život. Život s postihnutím? Ono je to tak, že vám povedia, že je to plod a má tri centimetre a že nemám mať nádej, že je ešte skoro, že mi ešte ani nedajú tehotenskú knižku, ale na sone vidíte jeho profil tváre, jeho bijúce srdce, a tak si po ceste domov v autobuse uvedomíte, že cítite k tým trom centimetrom so srdcom vo svojom bruchu lásku. A rozhodovania začnú byť ťaživé.

Škála lekárskej a aj inej starostlivosti o ženy v tehotenstve je nesmierne široká. Možnosť voľby vie byť – napriek privilégiu, ktorým, žiaľ, stále zostáva – aj ťaživá. Tlak zvonka o tom, čo je pre vás a vaše dieťa správne, je silný. Tehotenstiev je historicky málo, biznisov, lekárskych a rôznych iných služieb pre tehotné veľmi veľa. Algoritmy pracujú. A vy neviete. Čas plynie. A vy máte rozhodovať. Súčasný prístup bez zbytočných lekárskych zásahov? Ale čo je zbytočné? Môj lekár hovorí, že pri každej prehliadke treba urobiť vaginálne vyšetrenie a sono, konzultujúci lekár tvrdí, že len sono, žena, ku ktorej chodím na gravid jogu, neodporúča ani sono. Mám špeciálny zdravotný stav, ale zbytočné vaginálne vyšetrenie mi môže spôsobiť infekciu a stav sa mi zhorší. Bez sona nevieme, či dieťa rastie, prosperuje, či vôbec žije. Všetko môžete prijať, všetko môžete odmietnuť, môžete to nechať na odborníčky a odborníkov alebo na ženskú (svoju vlastnú) intuíciu. Robím to pre seba, pre dieťa, pre nás oboch? Mám vyštudovanú réžiu a nie gynekológiu a pôrodníctvo, mám však aj pacientske práva a ešte aj nejaké pocity. 

Rozhodnúť o pripravenosti

Tehotenstvo sa preklopilo cez polovicu. Dieťa sa drží. Je húževnaté. Rastie, ako má. Je to chlapec. Ľúbim ho už úplne. Ale či je zdravý? Nastal týždeň, keď sa ponúkajú rôzne genetické testy. Stoja stovky eur: 300, 500, 700, celá moja výplata. Do zdravia chcem a môžem investovať. Ale naozaj je to do zdravia? Alebo len do informácie? Informácie, ktorá by mi dala možnosť ísť na interrupciu aj vo vysokom štádiu tehotenstva? Ja mám rozhodovať o tom, aký život je hodný žitia? Pripraviť sa na život s dieťaťom s postihnutím? Dá sa na to pripraviť? Zistia tie testy všetky postihnutia? Ak nie, tak načo mi to je? Lekár mi vzhľadom na môj vek a zdravotné problémy testy odporúča. Čítam si zoznam jednotlivých porúch a postihnutí. Je mi z toho strašne. Som tehotná, unavená, chudokrvná, chodím do práce, nechcem ešte, aby ľudia vedeli o mojom tehotenstve, brucho úspešne schovávam pod kabátom. Je február. Nechcem sa s nikým radiť, ale potrebujem sa poradiť. Mám na to asi dva týždne. Rozprávam sa s partnerom, povie, že je to na mne. Rozprávam sa s rodičmi, povedia, že je to na mne. Moje telo, moje dieťa.

Môj starší syn ma dvanásť rokov a vysokofunkčný autizmus. Veľa situácií je náročných a veľa krásnych. V peňaženke nosí kartičku ŤZP a v škole má asistenciu. Množstvo vecí je u nás iných a zložitejších ako v rodinách s deťmi bez postihnutia. Čiastočne viem, čo je to mať dieťa s postihnutím. Myslím na to všetko. Obraciam to zo všetkých strán. Chcela by som sa opýtať múdrej starej ženy, šamana, kňaza, svojho syna v bruchu. Ani jedno pre mňa nebolo možné. 

Nakoniec sa rozhodnem na testy ísť kvôli staršiemu synovi. Ak bude mať bábätko postihnutie, budeme na to môcť staršieho syna aspoň trošku pripraviť. A aj seba.

Rozhodnúť sa vydržať

Všetky testy vyšli negatívne, až na jeden. Rázštep chrbtice. Lekár dodal, že skoro určite to budú nesprávne výsledky, lebo sú ovplyvnené mojím dlhodobým krvácaním. Či je to tak, sa potvrdí na špeciálnom sone vo veľkej nemocnici o niekoľko týždňov. Googlim si túto diagnózu. Z obrázkov, čo vidím, nevládzem dýchať. Odkladám telefón a prihováram sa chlapcovi vo svojom bruchu. Ako sa tam máš? Ide to veľmi ťažko, ale viac ako kedykoľvek v živote sa snažím sústrediť na prítomnosť a hovorím si, teraz mu je u mňa dobre, teraz tam žije v beztiaži a v bezpečí a ja mu posielam lásku. Vedome sa odpájam od všetkých vyšetrení a nemocníc, ktoré ma čakajú. Toto je moje dieťa v mojom bruchu. A aj keď má 1 : 1 pravdepodobnosť rázštepu chrbtice, som tu s ním a je pre mňa cenný. Vydržím všetko, čo bude treba, aby sa mal najlepšie, ako to bude možné.

Sono na 95 % vylúčilo rázštep chrbtice. Vyšetrenie bolo dlhé, videla som svojho chlapca zo všetkých strán. Bolo to veľmi pekné. Strach a potom veľká úľava a láska.

Rozhodnúť sa sama

Okolo šiesteho mesiaca ma začína bolieť celé telo. Neviem spať, chodiť, sedieť a ani dýchať. Veľmi ma pichá v rebrách. Veľa som pribrala, lebo som sa pre krvácanie minimálne pohybovala. Je to veľká záťaž pre telo. Chodím do práce a z práce rovno do postele. Prestala som krvácať, lekár nevie prečo. Rozhodujem sa začať cvičiť gravid jogu. Nepýtam sa ho na povolenie. V tomto nechcem počuť jeho názor. Tuším, čo by mi povedal. 

Na joge vnímam príjemné a ústretové prostredie. Pokoj, dôvera v telo, v silu ženy aj dieťaťa. Vyvažuje to všetko to lekárske, čo som si doteraz zažila. Na joge zas nehovorím, že som sa dala očkovať proti čiernemu kašľu, že chcem rodiť s epidurálom a že nebudem jesť zelený jačmeň, ale lieky na nízku hladinu železa. Po pár lekciách jogy sa mi postupne strácajú všetky bolesti tela, ktoré mám. Lepšie sa mi dýcha a aj spí. Na predpôrodnej príprave, ktorú vedie tá istá žena, čo precvičuje jogu, si vypočujem veľkú kritiku na svojho lekára. Ach, ako veľmi to rozhojdá krehkou rovnováhou, ktorú mám vo svojich rozhodnutiach. 

Taká široká škála prístupov. A ťažoba rozhodnutí, ktorý lekár je dobrý pre dieťa a teba. Čo nie je dôležité a čo je vážna vec? A hlavne byť v pokoji, lebo stres škodí, to hovoria všetci zhodne. Všetci ti chcú dobre, ale príliš veľa vecí si navzájom odporuje na to, aby ma to nestavalo pred potrebu robiť rozhodnutia. S ťarchou zodpovednosti za svoje zdravie aj zdravie dieťaťa.

Rozhodnúť sa naposledy

Dva mesiace pred pôrodom som išla na konzultáciu ešte k jednému lekárovi. Povedal mi v podstate to isté, čo môj lekár, ale zameral sa na môj celkom vysoký tlak. Zhodnotil, že si ho mám sledovať a merať trikrát za deň. Nezhodovalo sa to s tým, čo mi hovoril môj lekár, ktorý mi do tehotenskej knižky zapisoval vždy nižší tlak, ako mi nameral. Aj tento fakt výrazne zľahčoval a povedal, že si tak často tlak merať nemusím. Tlak mi však stúpal a začali mi opúchať nohy. Nakoniec som urobila posledné, ale najdôležitejšie rozhodnutie v tehotenstve. Keď som mala tlak veľmi vysoký, išla som urgentne do pôrodnice. Povedali mi, že mám preeklampsiu a musia mi vyvolať pôrod. Ten sa do pár hodín spustil a prebehol bez väčších komplikácií. 

Dva týždne pred termínom sa mi narodil zdravý chlapček a aj ja som ostala zdravá. Ak by som sa však riadila podľa svojho starého lekára a prehliadala svoj vysoký tlak, mohlo to dopadnúť úplne opačne. Chvíľu ma desilo, že to bolo nakoniec „len“ moje rozhodnutie, ale neskôr som si to obrátila na dôveru v seba a to, že viem urobiť správne rozhodnutie. 

Prežila som skoro deväť mesiacov rozhodovania o svojom tele, zdraví, o tele a zdraví svojho dieťaťa, o zasahovaní do svojej intimity, o tom, kto, ako a koľko siaha na moje telo a do môjho tela. O tom, komu sa rozhodnem dôverovať a s kým sa rozprávam o svojom zdraví, o tom, čo urobím so svojím strachom, a o budúcnosti. Bolo to také ťažké, lebo to bolo komplikované tehotenstvo, alebo preto, že je toľko rôznych prístupov? Nemyslím si, že som nerozhodný človek a uvedomujem si, že možnosť voľby, ktorú som mala, nie je samozrejmá, no toto tehotenstvo bolo extrémne náročné na rozhodovanie. Aj rok po pôrode cítim výraznú úľavu, že už tomu nie som vystavená. Spravila by som niečo inak?

Rozhodnúť sa dobre

Na rozhodovanie potrebujete čas, ale pri tehotenstve ho veľa nemáte, plynie rýchlo. Chce to tiež istú mieru otvorenosti, aby ste sa mohli porozprávať s inými ľuďmi, ale tehotenstvo je hlboko intímna a osobná vec, čo pre introvertné povahy komplikuje situáciu. Pomohlo by mi, keby som vyrastala so sestrami, keby som mala úzky okruh celoživotných priateliek, keby sa tá široká škála starostlivosti o tehotné ženy prelínala a menej navzájom vymedzovala, keby muži vedeli viac o tehotenstve a ženskom tele, keby existovala psychologicko-sociálna poradňa/linka pre ženy v tehotenstve, kde sa môžu opýtať naozaj všetko a odpovede ich nasmerujú k ich vlastnému pevnému rozhodnutiu. Žena v tehotenstve je neistá a zraniteľná, myslí na všetko, čo sa mení a zmení, tá krehkosť je obrovská. Taká žena potrebuje oporu a bezpečie a nie samotu a ťažobu rozhodovania. Ako by sme to mohli robiť inak?

editovala MICHAELA KUČOVÁ korektúra MICHAELA LABODIOVÁ