Takto vyzerá feminizmus

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala ĽUBOMÍRA SEKERÁŠOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 17. novembra 2016.

Kto sú tie bájne bytosti? Srší im z očí plameň, pod nosom rašia pichľavé fúzy? Lásku nikdy nepoznali, alebo im zlomila srdce a navždy pokrivila myseľ? Všetci vieme, že nejaké tie feministky existujú. A aj keď preháňam, máme o nich dosť pomýlené predstavy. Nespokojnosť so stavom vecí a citlivosť voči neprávosti nemusia byť výsledkom ohrdnutej lásky, zraneného ega či fyzickej vady. Áno, občas vďaka svojej odchýlke od normy, ideálu ženskosti, viac cítime a vieme pomenovať, v čom je systém zle nastavený, a stávajú sa z nás feministky. V skutočnosti však nie sme nijako nenormálne. Máme v živote lásku, teplé obedy, chlpy či ambície v rovnakom pomere ako „normálne ženy“. K feminizmu sa hlásia aj muži, rovnako normálni. Neexistuje jediný pravý feminizmus, jedna správna feministka či feminista. Na Slovensku však okrem predsudkov máme často aj skostnatelé predstavy. Ľudí, ktorí sa identifikujú s feminizmom, sme sa preto pýtali, čo pre nich znamená. Naschvál v rovnakej vekovej kategórii, v snahe zachytiť pohľad novej generácie. Neprinášame definitívne odpovede, len niekoľko osobných názorov na ukážku. A na diskusiu, čo feminizmus znamená pre vás.

 

Eva (26), knihovníčka

Čo pre teba znamená feminizmus a prečo sa považuješ za feministku?
Feminizmus je pre mňa predovšetkým boj proti útlaku, v tomto prípade boj proti sexizmu a patriarchálnemu útlaku. Patriarchálne nastavená spoločnosť a rodové stereotypy neubližujú len ženám (aj keď tým predovšetkým), ale nám všetkým. Feminizmus vnímam v konotácii s inými sociálnymi hnutiami, ktoré bojujú proti útlaku na základe rodu, pohlavia, rasy, triedy, etnicity, atď., ale aj druhovej príslušnosti, takže táto téma je pre mňa úzko prepojená napríklad s bojom za práva zvierat. A hlavne by sme mali spolupracovať, hľadať, čo nás v rámci tohto boja spája, ak je to možné, nevymedzovať sa voči sebe.

Čo je podľa teba najväčší mýtus o feminizme? S akými reakciami na svoje feministické názory sa stretávaš?
Také tie klasiky: feministky neznášajú mužov, sú lesby, neholia si nohy, nemajú zmysel pre humor, sú precitlivelé, majú rady mačky (to je ale veľká pravda :)). A čo sa reakcií týka, väčšinou z mužskej strany zažívam reakcie ako „ale prosím ťa, nie je to až také zlé“, „ja som si nič také nevšimol…“

Čo alebo kto ťa inšpiruje v presadzovaní rovných práv?
Osobnosti z histórie, ako napríklad Františka Plamínková – ktorá od začiatku hlásala spoluprácu žien s mužmi, lebo verila, že iba vzájomnou spoluprácou sa dá niečo dosiahnuť. Milada Horáková (o jej pôsobení v rámci československého feministického hnutia sa toho veľa nevie, ale bola veľmi aktívna), Hana Gregorová, Virginia Woolf, Emma Goldman a mnohé ďalšie. Zo súčasných hlavne práca a názory Jany Cvikovej, Jany Juráňovej, Ľuby Kobovej, Silvie Federici, ale aj autorky ako bell hooks, Judith Butler a pod. V poslednom čase sledujem moslimské feministky – napríklad kampaň My Stealthy Freedom, ktorá je už populárna v celom svete. Keď som bola mladšia, čítala som veľa ľavicovo zameraných zinov, moje najobľúbenejšie boli Bloody Mary a Přímá cesta.

Čo považuješ za najväčší problém v tejto oblasti na Slovensku?
Že ľudia stále nevedia, čo to ten feminizmus vlastne je, resp. vnímajú ho vo veľmi vyhrotene negatívnych konotáciach, takže otvorenie hocijakej témy, ktorá má nálepku feministická, je veľmi ťažké.

Aké sú tvoje skúsenosti so sexizmom a mizogýniou?
Situácie, ktoré, žiaľ, zažila alebo zažíva zrejme každá žena – pokrikovanie na ulici, obťažovanie v klube, hlúpe vtipy, na ktorých keď sa nesmeješ, tak si hneď označená za upätú. V tomto ma tiež fascinuje bratislavská „undergroundová“ scéna, ktorá dokáže mať veľmi vyhranené a jasné postoje, čo sa týka fašizmu a rasizmu, ale sexizmus ide nejako bokom, pritom pre mňa antifašistické, alebo antirasistické názory nemôžu existovať oddelene od feministickej agendy. Ale napríklad aj také to kvázi pozitívne zvýhodňovanie na vysokej škole by sa dalo považovať za sexistické, pre mňa osobne poznanie, že sa odo mňa očakáva oveľa menej ako od mojich mužských spolužiakov, bolo veľmi nepríjemné.

Máš nejaké feministické guilty pleasure?
Teraz by som mala povedať, že si holím nohy a mám frajera. 😀 Pre mňa byť feministkou neznamená riadiť sa nejakým súborom pravidiel, ktoré keď poruším, tak som „zlá“ feministka, alebo zle „reprezentujem“. Takže ak mám nejaké guilty pleasures, týkajú sa skôr mňa ako osoby. Do tejto kategórie rátam excesy ako googlenie si plastických operácií Donatelly Versace do druhej v noci, keď mám ráno vstávať do práce.

 

Dominika (28), venuje sa maľbe

Čo pre teba znamená feminizmus a prečo sa považuješ za feministku?
Feminizmus je pre mňa presvedčením, že ženy i muži by mali mať rovné možnosti a práva. Že by ženy mali mať aj inú možnosť ako scenár: vydať sa, mať deti, starať sa o domácnosť a nemať žiadne veľké ambície. Že neexistuje jedna škatuľka „takáto je správna žena“ a druhá „takýto je správny muž“, ale že je tisíc odtienkov a je to tak dobre. Že by v hračkárstvach nemali byť vedecké hračky cielené na chlapcov a zmenšené verzie kuchyniek zas na dievčatá. Že keď sa oblečiem do ružových šiat, neznamená to, že som menej schopná alebo menej inteligentná.

Čo je podľa teba najväčší mýtus o feminizme? S akými reakciami na svoje feministické názory sa stretávaš?
Najväčším mýtom je podľa mňa stereotyp, že feministka = agresívna nepríjemná chlpatá mužatka. Medzi mojimi najbližšími nie sú feministické názory ničím výnimočným, v širšej rodine sa občas stretávam s nepochopením, prečo sa sústreďujem na maľbu a cestovanie namiesto svadby a detí.

Čo alebo kto ťa inšpiruje v presadzovaní rovných práv?
Nemám konkrétny ženský vzor, skôr ma vedie presvedčenie, že rovnosť je prirodzený stav.

Čo považuješ za najväčší problém v tejto oblasti na Slovensku?
Že stereotypy sú v našej spoločnosti také zakorenené, že to asi bude chcieť ešte veľa rokov, aby sa situácia zmenila. Že aj také vety ako „veď sa vzmuž“, „to chce gule“ a podobne sú síce nevinne znejúce, no sú prejavom väčšieho problému.

Aké sú tvoje skúsenosti so sexizmom a mizogýniou?
Vyberiem z maliarskeho súdka: „Ty môžeš byť umelkyňou, veď si predsa nájdeš bohatého muža.“ „No ale tieto obrazy vôbec nevyzerajú, akoby ich maľovaľa taká mladá slečna. Také vážne.“ Exhibicionistov som stretla zatiaľ trikrát, popiskovanie na ulici som si zvykla odfiltrovať. Nič príjemné, ale horšie skúsenosti nemám.

Máš nejaké feministické guilty pleasure?
Ani nie, najmä preto, že s konceptom guilty pleasure úplne nesúhlasím – keď už je pre mňa niečo radosťou, necítim sa za to previnilo.

 

Júlia (30), pracuje vo výskume a školstve

Čo pre teba znamená feminizmus a prečo sa považuješ za feministku?
Nastavenie. „Každý je feminista podľa toho, ako tomu rozumiem ja,“ zvyknem odpovedať na túto, zväčša zádrapčivo formulovanú otázku, „len niektorí ľudia o tom nevedia.“ Týmto konštatovaním otvorím dvere aj domnelému opozičníkovi, nechcem ľudí rozdeľovať podľa ich vzťahu k pojmu feminizmus. Nebolo by to ani správne, keďže sociálne vytvárané definície sú rozptýlené a pre každého znamená feminizmus niečo iné. Treba si ich vypočuť. Feminizmus je pre mňa ideológiou bez neblahých dôsledkov.

Čo je podľa teba najväčší mýtus o feminizme? S akými reakciami na svoje feministické názory sa stretávaš?
Mýtom je, že feminizmus sa týka výsostne žien. Zdá sa mi, že v tejto sfére je ešte čo robiť, vysvetľovať.

A stretávam sa s reakciami, že chcem, aby aj predavačky za pokladňami dojčili svoje deti, a že veď ženské kolektívy sú najhoršie – nie sú!

Čo alebo kto ťa inšpiruje v presadzovaní rovných práv?
Každý, kto si váži existenciu toho druhého, najmä ak má štartovaciu čiaru pár stôp za ostatnými. Fascinuje ma osadenstvo diaľkových autobusov smerujúce za prácou na západ, ženy, ktoré prekonali všetky bariéry a očakávania a vyrazili do sveta za prácou, lebo veria, že ich dospievajúce deti sa pretlčú, veď ide o ich vzdelanie.

Inšpiruje ma hlasný hrdelný ženský smiech, lebo z okolia ku mne prichádzal nátlak v podobe predstavy tichej ženy. Spoločenský tlak býva predovšetkým neviditeľný, moc implicitná a rozptýlená, bez zjavného nepriateľa. Ako sa cítite, keď si na rodinnom obede či v bare s kamoškami objednáte veľké pivo?

Čo považuješ za najväčší problém v tejto oblasti na Slovensku?
Povyšovanie sa a formalizmus, no nemyslím si, že je to vo feminizme len slovenským špecifikom, takéto „mentality“ treba apriori odmietnuť. Prekáža mi slabé prepojenie na sociálnu agendu, akoby sa feminizmus týkal len žien, ktorých bytie súvisí s prácou za počítačom vo väčšom meste v peknom odeve a s bioaktíviou na raňajky (white feminism).

Aké sú tvoje skúsenosti so sexizmom a mizogýniou?
V akademickej sfére sú očakávania, že ja ako mladá žena musím pripraviť kávu, podať kabát, obslúžiť. Rada to spravím, ak však ide o automatické očakávanie, zlostím sa. Ak by odo mňa ako od muža niekto neustále očakával prenášanie predmetov či obsluhovanie dataprojektora, tiež by som sa durdila.

Čudujem sa tiež, že v školstve je tak málo žien v riadiacich funkciách, napríklad Filozofická fakulta UK za svoju takmer storočnú existenciu nemala dekanku, hoci zamestnankyne prevládajú nad zamestnancami. Námietku „mohli si zvoliť ženu“, neberiem.

Máš nejaké feministické guilty pleasure?
Keď som spomínala formalizmus, tak dôsledné prepisovanie zamestnanca na zamestnankyňu, najmä ak ide o zmluvy uzatvorené s orgánmi štátnej správy. Baví ma fušovať do optiky.

 

Sandra (27), projektová manažérka, momentálne na materskej dovolenke

Čo pre teba znamená feminizmus a prečo sa považuješ za feministku?
Feminizmus je pre mňa presvedčením o rovnosti žien a mužov. Rovnosti príležitostí, ktoré dostanú, a rovnosti prístupu ostatných k nim. Za feministku sa považujem, ak sa ma niekto spýta, či som feministka. Rovnako sa považujem za environmentalistku, ak sa ma niekto opýta, či recyklujem. Považujem to za samozrejmý prístup patriaci k povedomiu o ľudských právach a humanizme. Kto nie je feminista, je mizogýn?

Rovnako však musím dodať, že nepovažujem ženy a mužov za rovnakých. Môj muž nášho syna nikdy nenakojí, porodiť som ho musela tiež sama. Isté veci považujem za prirodzené (hormonálne, fyzionomicky, anatomicky) a snažiť sa o delenie všetkých úloh 50:50 je podľa mňa smiešne. Smutné však je, ak zamestnávateľ na výberovom konaní hodnotí záujemcov podľa toho, aké je riziko, či pôjdu čoskoro na materskú (čo je síce pochopiteľné, keďže len optimalizuje náklady, ale morálne opovrhnutiahodné).

Čo je podľa teba najväčší mýtus o feminizme? S akými reakciami na svoje feministické názory sa stretávaš?
Úprimne povediac – neviem. Svoje názory neoznačujem vopred nálepkami rôznych ideových hnutí a zatiaľ nikto v mojom okolí nenamietal voči mojim postrehom o rovnosti žien a mužov.

Čo alebo kto ťa inšpiruje v presadzovaní rovných práv?
Jednoducho to považujem za prirodzené. A keďže sa tejto oblasti nevenujem aktívne, moje „presadzovanie“ je skôr o odmietaní sexistických názorov, stereotypov, podpory stredovekých modelov rodiny a pod.

Čo považuješ za najväčší problém v tejto oblasti na Slovensku?
Postavenie ženy-matky v rodine. Výchova dieťaťa je podľa mňa práca. A náročná. Žena má na ňu v ranom veku dieťaťa lepšie predispozície (mliečne žľazy napríklad), čo však neznamená, že full time je na to sama. Môj muž „preberá“ nášho polročného syna do starostlivosti s príchodom domov z práce. Pivá a podvečerný program si delíme, aby ani jeden z nás nezošalel. Ak by nám to finančno-kariérna situácia umožňovala, určite využijeme aj otcovskú dovolenku.

Aké sú tvoje skúsenosti so sexizmom a mizogýniou?
Našťastie nič traumatizujúce. No stretla som sa so spomínaným uprednostňovaním mužov na výberovom konaní, čo ma veľmi zamrzelo.

Máš nejaké feministické guilty pleasure?
Hehehe. Neviem parkovať a rada to zhadzujem na rodové nerovnosti (na mňa tento predsudok funguje stopercentne).

 

Jakub (32), koordinuje projekty rozvojovej spolupráce v zahraničí

Čo pre teba znamená feminizmus a prečo sa považuješ za feministu?
Feminizmus je pre mňa prirodzené chápanie, že žena môže byť rovnako dobrá vojačka alebo programátorka ako muž. Dokonca mnohokrát lepšia. Zároveň to nie je popretie biológie a darvinizmu. Akceptovanie Darwina nám môže pomôcť v chápaní, že nie všetka nerovnosť, napríklad žien, sa dá vysvetliť diskrimináciou, a nie každý prešľap a zlyhanie utopického projektu je daný len zlou povahou konkrétnych ľudí. Môžeme nastaviť motivácie a dizajn systému, aby sme tieto tendencie znížili, ale úplne ich neodstránime.

Považujem sa za feministu, lebo považujem ženy za rovnocenné a často šikovnejšie než mužov, a prekáža mi, ak ich muži škatuľkujú alebo im zadeľujú úlohy podľa stereotypov. Napríklad ak učitelia na školách, kde pôsobíme, dávajú žiačkam v IT kluboch ľahšie úlohy, lebo ich podceňujú. Zároveň som len na ceste stať sa v mnohých praktických otázkach citlivejším. Môže mi prekážať zavádzanie nových výrazov ako manterrupting, ale potom sa zháčim, keď zistím, že kolegyňu zbytočne prerušujem.

Čo je podľa teba najväčší mýtus o feminizme?
Najväčší mýtus je, že feminizmus prekáža rodine a narúša prirodzenú hierarchiu. Dnes som čítal, že ľudia pomaly prichádzajú na „trik“, že ak si aj otec po matke zoberie rodičovskú dovolenku, tak rodina si finančne výrazne prilepší. Použite slova trik sa mi zdalo vtipné a priblbo surreálne. Ako keby muži prichádzali pomaly na trik, že vedieť variť pár jedál sa občas oplatí. Neviem, v čom by malo byť rovnomerné rozdelenie domácich prác a trávenia času s deťmi škodlivé pre rodinu. Niektorí ľudia majú modlu, že žena nemôže počas X mesiacov alebo X rokov po narodení dieťaťa pracovať. Lenže tí istí ľudia väčšinou nemajú problém, ak žena vykonáva domáce práce sama. Akoby to tiež nebola len neplatená práca, ktorá by mala byť rovnako kompenzovaná. Lenže práca sa dnes nedeje (len) v kancelárii. Mnoho ľudí potvrdí, že dni zabijú stretnutiami a k hodnotnej práci sa dostanú väčšinou mimo práce. S pripojením na internet dnes nevidím problém, aby sa žena s pármesačným dieťaťom zapájala do porád alebo manažovala firmu aj z domu. Ak teda chce pracovať. Štát, rodina a partner by jej mali zabezpečiť také prostredie, aby pracovať s malým dieťaťom nemusela, ak nechce.

Čo alebo kto ťa inšpiruje v presadzovaní rovných práv?
Mojou najväčšou inšpiráciou sú moje štyri mladšie sestry. Vyrastali sme v dosť konzervatívnej rodine. Ale aj naši rodičia sú každý svojím spôsobom feministi. Aj keby to o sebe asi netvrdili. Každá sestra je úplne iná. Jedna študuje jazyk a literatúru v Rusku a prebojovala sa tam do finále majstrovstiev amatérov v thajskom boxe. Druhá má vysoké pracovné nasadenie a organizuje eventy po celom svete. Tretia je športovkyňa, fyzioterapeutka a supermatka dvoch detí. A štvrtá sestra, ku ktorej mám aj vekovo najbližšie, je maliarka, ktorá nedávno zistila, že jej vlastne dosť ide aj práca v IT sektore.

Čo považuješ za najväčší problém v tejto oblasti na Slovensku?
Celkovo ako najväčší problém vnímam kultúrnu vojnu a obviňovanie menšín. Toto zakrýva univerzálnosť problémov ako rast ekonomickej nerovnosti alebo prekrýva šlendriánstvo a neschopnosť mnohých politikov a časti občianskej spoločnosti prinášať efektívne riešenia na praktické problémy. A platí to pre obe strany.

No na Slovensku robíme pomalé pokroky. V Keni napríklad má muž ešte stále problém žene podržať nákupnú tašku alebo niesť po ulici dieťa na rukách, lebo by nejako záhadne stratil mužnosť. Z tohto sme už vyrástli. Podobne ako z bosoráctva. Aj keď pogromy sa v týchto končinách diali aj po II. svetovej vojne. Verím však, že časom bude narastať počet ľudí, ktorí prekuknú, že politici brojením proti menšinám a hulvátstvom len zakrývajú svoju neschopnosť a lajdáctvo.

S akými reakciami na svoje feministické názory sa stretávaš? Máš skúsenosti s tým, že niekto spochybňuje tvoju mužnosť, keď presadzuješ feministické postoje?
V rozhovoroch so zahraničnými priateľmi a partnermi často máme búrlivé diskusie aj o feminizme a rozdelení úloh a rovnoprávnom zaobchádzaní. Mužom naokolo hovorím, že moja najbližšia kolegyňa v projekte je šikovnejšia v X veciach a bez nej by sme nedosiahli ani polovicu úspechov a nedotiahli veci. Nemôžeme očakávať, že niekto zmení svoj postoj zo dňa na deň, ale každý dokáže robiť pokroky. Zároveň vnímam, že netreba diskusiu zabiť prílišnou korektnosťou. V tomto sa mi páčia niektoré myšlienky Slavoja Žižeka. Napríklad ako zlé vtipy dokážu stmeliť na istej úrovni úplne odlišných ľudí, ak sa nad ne dokážu nenútene povzniesť. Problém nastane v dobe, keď si už ľudia nehovoria neslušné vtipy. Ako to bolo napríklad v Juhoslávii na konci 80. rokov.

Máš nejaké feministické guilty pleasure?
Svojou energiou sa mi páči starý hip-hop ako GZA z Wu-Tang Clan a novší dancehall ako Major Lazer. No oba štýly sú problematické v ich častej objektivizácii žien.

 

Gabika (28), pracuje v módnom priemysle

Čo pre teba znamená feminizmus a prečo sa považuješ za feministku?
Feminizmus pre mňa znamená diskusiu. Sociálnu a politickú. Boj proti ponižovaniu a diskriminácii na základe pohlavia. Snaha zastaviť rozmýšľanie na základe predsudkov.

Dôvod, prečo sa považujem za feministku je, že sa stotožňujem s cieľmi feminizmu. Takého, ako ho vnímam ja.

Čo je podľa teba najväčší mýtus o feminizme? S akými reakciami na svoje feministické názory sa stretávaš?
Či je to najväčší globálny mýtus neviem, no často sa stretávam so strašidelnou predstavou feministky, ktorá nechce mať deti, hlása rovnosť, no odmieta nosiť ťažké veci a neholí si nohy. Ak sa rozprávam s niekým, kto nesúhlasí s feminizmom, bohužiaľ väčšinou preto, že len veľmi matne šípi, čo to feminizmus je. Navyše ma začne po chvíli oslovovať v množnom čísle: „Vy feministky to vidíte jednoducho.“ Zrazu sa zo mňa stáva triedny nepriateľ, agresívny sprievod na ulici.

Čo alebo kto ťa inšpiruje v presadzovaní rovných práv?
Vedomie, že to môže byť inak a lepšie.

Čo považuješ za najväčší problém v tejto oblasti na Slovensku?
Minimálne zastúpenie odborníčok vo verejnom, odbornom a politickom živote. Čo ma v poslednom čase desí asi najviac, sú slovné útoky žien na iné ženy, ktoré sa rozhodli byť aktívnymi feministkami.

Aké sú tvoje skúsenosti so sexizmom a mizogýniou?
„Našťastie“ okrem veľmi nemiestneho komentovania môjho vzhľadu či nahlas vyslovených narážok na môj feminizmus som nemala výraznejšiu a nepríjemnejšiu osobnú skúsenosť. Podarilo sa mi rozšíriť osvetu aj do mojej šťastnej sociálnej bubliny.

Máš nejaké feministické guilty pleasure?
Nemám. Súťaženie, kto je lepšia feministka alebo feminista nemám rada.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.