Ako citlivý je váš jazyk?

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala KRISS SAGAN

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 10. novembra 2016.

Žijeme v temnom svete generického maskulína a rodovo nekorektného jazyka. My ženy sa musíme hľadať medzi klientmi, susedmi, občanmi, kolegami, študentmi a neraz z nás aj v práci robia nielen zamestnancov, ale aj celkom konkrétne záhradníkov, manažérov či predavačov. Nedbať na ženský rod v reči a komunikácii je hlboko zakorenený zvyk; oslovujú nás tak úrady, hovoria tak o nás médiá a ľudia – bez ohľadu na pohlavie – to môžu vnímať ako samozrejmosť. Veď tomu predsa všetci rozumejú a vypisovať všade oba rody je zdĺhavé, otravné, zbytočné. No, nie je.

Pojmy rodovo citlivý, korektný, vyvážený, symetrický či nesexistický jazyk označujú to isté. Úradné oznamy alebo bárs aj facebookové statusy obľúbenej kaviarne tvorené takýmto spôsobom rovnako a priamo oslovujú ženy aj mužov. Články v novinách alebo príspevky v televízii nehovoria výhradne o politikoch, odborníkoch či obyvateľoch miest, ak sú medzi nimi aj ženy; neostýchajú sa použiť ženský rod alebo siahnu po neutrálnych výrazoch. Toto je v skratke rodovo citlivé používanie jazyka.

Ten pilot je žena!
Strašiak menom generické maskulínum, čiže všeobecné pomenúvania osôb mužským rodom, môže pôsobiť nevinne a neutrálne. Spôsobuje však to, že ženy sa vo verejnom priestore stávajú neviditeľnými. „Nie je za tým žiadna dohoda alebo pravidlo, že by to v jazyku takto bolo prirodzené; je to len úzus. Slovenčina má dostatok prostriedkov a môže hovoriť aj v ženských tvaroch. A keby sme sa dohodli, mohli by sme mať generické feminínum a hovoriť napríklad len o učiteľkách a myslieť tým aj učiteľov, lebo aj tak je medzi nimi väčšina žien. Je to všetko o spoločenskej viditeľnosti,“ vysvetľuje záludnosť nadvlády mužského rodu pri pomenovaní osôb Lucia Molnár Satinská z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra, s ktorou sme sa tejto témy dotkli pri otázke prechyľovania ženských priezvisk.

Výsledok práce kuchárov. Výzva pre dizajnérov. Stretnutie kaderníkov. Koľko žien ste si v duchu pri týchto slovných spojeniach predstavili? Lucia upozorňuje, že aj keď v texte použijeme generické maskulínum, pričom ním myslíme ženy a mužov v rovnakej miere, pri čítaní textu na ženy zabúdame. Preto je dôležité, aby v ňom boli prítomné: „Najmä pri takých témach, ktoré sa týkajú žien, má pre mňa používanie ženského rodu veľký význam. Príkladom bol aj štrajk učiteľov, pričom na fotkách pri článkoch v novinách boli často samé ženy. Podľa mňa je to veľmi dôležité z hľadiska malých dievčat, ktoré si hľadajú vzory a ktoré si nevedia predstaviť, že by mohli byť astronautkami alebo pilotkami.“

Jazykovými otázkami z pohľadu rodovej (ne)rovnosti sa zaoberá feministická lingvistika. Za podstatu toho, že v zobrazovaní žien a mužov v jazyku je nepomer, považuje skutočnosť, že muž a mužské sa vníma ako prototyp človeka a ľudského, zatiaľ čo žena a ženské sa chápe ako odvodené, podriadené, neviditeľné alebo príznakové. Potvrdzuje to aj jazykový mechanizmus zvaný generické maskulínum, píše sa v Analýze významu a možností používania rodovo vyváženého jazyka, ktorú pripravil Inštitút rodovej rovnosti. „V prípade kritiky generického maskulína ide o podporu zviditeľňovania žien, a nie o vylúčenie používania gramatického generického maskulína zo slovenského jazyka. Uvažovanie o rodovo kompetentnom používaní jazyka chce prispieť k bohatšiemu využívaniu možností slovenčiny v podobe čo najinkluzívnejšieho používania jazyka, ktoré vychádza zo skutočnosti, že jazyk sa podieľa na formovaní skutočnosti a že inkluzívne používanie jazyka sa neuskutočňuje len použitím jednotlivých slov, ale na ploche jazykového celku (vety, odseku, textu/prehovoru), a predovšetkým v konkrétnom kontexte,“ uvádzajú v úvodnej kapitole Jana Cviková a Jana Juráňová.

Aký jazyk, taká spoločnosť
A nie je to len generické maskulínum, ktoré robí šarapatu pri vnímaní žien. Od malička nás nálepkujú princeznami, nežnejším pohlavím, krajšími polovičkami. „Na symbolickú hierarchiu mužskosti a ženskosti odkazujú slovné spojenia ako napríklad „nebuď ako baba“ či „babské reči“, ktoré priamo vyjadrujú to, čo je nehodnotné alebo zlé prostredníctvom ženského pomenovania („baba“). Naopak, výrazy „buď chlap“ či „chlapské slovo“ vyjadrujú pozitívnu hodnotu. Ak chápeme jazyk ako spoločenský nástroj myslenia, takéto vyjadrovanie prestáva byť len pomenovaním, označením či slovom. Stáva sa nástrojom formujúcim naše zmýšľanie o ženách a mužoch, o ich pozícii a rolách v spoločnosti,“ vysvetľuje v rovnakej publikácii Alexandra Ostertágová.

Raz darmo, rodovo korektné používanie jazyka je známkou civilizovanosti a vnímania vecí v širších súvislostiach, keď nám nejde len o jednoduchú účelnosť správy, ktorú odovzdávame ďalej. „Rodovo vyvážený jazyk nediskriminuje, nevylučuje, neznevažuje žiadne osoby alebo skupiny osôb na základe rodu. Inými slovami, spôsob, akým o javoch, veciach, vzťahoch a osobách hovoríme, aký jazyk na ich označovanie používame, nielenže prezrádza mnoho o našom vnímaní daného javu, veci, vzťahu či osoby, ale toto vnímanie aj významne ovplyvňuje. No a keďže jazyk je vecou spoločenskej dohody a produktom kultúry v najširšom slova zmysle, kadečo prezrádza o spoločnosti, v ktorej žijeme,“ uvádza sa v príručke Ako používať rodovo vyvážený jazyk, ktorá vychádza zo spomínanej analýzy.

Ženy odsunuté za lomku
Otrocké vypisovanie mužského a ženského tvaru pri každej jednej príležitosti však tiež nemusí byť úplne najvhodnejším riešením. Podľa Lucie Molnár Satinskej je to schematické a ide to na úkor prehľadnosti a čitateľnosti textu. V spomínanej príručke možno nájsť aj konkrétne príklady, ako s jazykom pracovať tak, aby nezabúdal na ženy. „Možností na rodovo citlivú alebo rodovo neutrálnu úpravu akéhokoľvek textu máme vždy omnoho viac, ak s rodovo vyváženou formuláciou konkrétneho textu počítame a aktívne pracujeme hneď od samého začiatku jeho koncipovania,“ radí v nej autorský kolektív.

Riešením je okrem obmieňanie ženských a mužských tvarov aj využitie kolektívnych a neutrálnych podstatných mien. Vtedy hovoríme o neutralizácii. Neutralitu jazyka dosiahneme, keď budeme siahať po výrazoch ako personál, zamestnávateľský subjekt, čitateľská obec. Tento postup je vhodný najmä v situáciách, keď na rode naozaj nezáleží.

V niektorých prípadoch je prípustné aj použitie lomky, mali by však radšej ostať len vo formulároch a podobných textoch bez vyšších štylistických ambícií. „V slovenčine môžeme tvoriť skrátené formy pomocou lomiek vyjadrujúcich variantnosť, napr. učiteľ/-ka, učitelia/-ky, poslanec/-kyňa, ale v prípade ako občan/občianka, občania/občianky bude jasnejšie použitie celého slova, ktoré odporúčame vždy, ak to miesto dovolí. Jazyková poradňa JÚĽŠ SAV nedávno odpovedala na otázku týkajúcu sa vyjadrenia rodovej variantnosti takto: „Za najlepší spôsob vyjadrenia variantnosti považujeme podobu klientov/klientok. Vyjadrenie variantnosti v podobe klientov/ok je pre slovenčinu nezvyčajné a ťažko prijateľné.“ Ako však dokazuje skúsenosť z rodovo vyváženého používania rôznych jazykov aj z používania slovenčiny v praxi, treba dodať, že ne/zvyčajnosť a ne/prijateľnosť sú predovšetkým vecou účelnosti, zvyku a používania. Keďže však lomky sťažujú čitateľnosť súvislého textu, sú vhodné najmä na použitie vo formulároch, krátkych oznámeniach, inzerátoch a podobne,“ odporúča príručka o používaní rodovo symetrického jazyka.

Moja spolužiačka Petra sa vždy na meniny durdila, že je v kalendári až za čiarkou za Petrom a Pavlom. Vo mne podobné pocity neurčitého smútku vyvolávajú lomky, za ktorými sa nachádzajú napríklad ženské tvary povolaní. Pôsobí to na mňa, akoby to tam bolo dané len z milosti a aby sa nepovedalo. Nemôžem si pomôcť, vnímam to ako neestetický a vyrušujúci prvok. Luciu Molnár Satinskú zase netešia kadejaké automatické texty, ktorých býva adresátkou: „Neznášam, keď dostanem z banky správu s oslovením vážený klient. A najviac ma vytáča, keď mi príde od mobilného operátora esemeska v znení Vážený klient, prajeme vám všetko najlepšie k meninám. A ja som Lucia; pošlú to tisícom Lucií. Pritom by stačilo spraviť dve verzie esemesky. To už mi pripadá vyslovene ako neslušnosť.“

Slečna?!
Poznáte to. Pristaví sa mladá žena na svojom lokálnom trhovisku pri stánku s ovocím, vyberá si z hrušiek, ich pestovateľ túži využiť príležitosť a ponúknuť jej ešte hrozno či slivky. A pretože je galantný, chce ju náležite osloviť. Tak sa ako prvé spýta, či je pani alebo slečna. Slečna, odpovie žena so zdvorilostným úsmevom číslo štyri a čo najskôr odkráča do bezpečnej zóny bez podobných otázok.

Ak si žena vyslovene nepraje inak, bez ohľadu na jej vek a rodinný stav treba zabudnúť na slečnu a oslovovať ju pani. Spomínaná príručka takisto odporúča pri oficiálnych príležitostiach neoslovovať ženy familiárne – najmä ak tak nie sú oslovovaní muži (napríklad pani Anna, pán Chorvát). A nevhodné je aj začínať napríklad prejavy slovami „milé dámy, vážení páni“ – celé publikum by malo byť pre nás rovnako vážené alebo milé.

Boj proti rodovým stereotypom a nerovnosti sa skladá z mnohých detailov a rodovo citlivý jazyk je jedným z nich. Základom je uvedomiť si, ako komunikujeme a akým jazykom k nám prehovárajú inštitúcie, médiá aj ľudia okolo nás, a v ideálnom prípade prispieť svojou rodovo korektnou troškou. „Sme úplne na začiatku nejakej cesty a zároveň je to veľký experiment, pretože rodovo neutrálny jazyk nie je niečo, čo sa dá naordinovať a určiť, aké bude jeho používanie. Teba si uvedomiť, že je to proces a neprekáža, že to nebude stále rovnaké a unifikované,“ hovorí Lucia Molnár Satinská. Zároveň dodáva, že rodovo citlivý jazyk je súčasťou väčšej témy – ako hovoriť nezraňujúcim jazykom a jazykom, ktorý zahŕňa všetkých. „Môj obľúbený príklad je ten, keď hovoríme o občanoch Slovenska ako o Slovákoch. Nemám to rada. Je tu desať percent ľudí, ktorí nie sú Slováci a sú rovnakí občania tohto štátu. Môžeme hovoriť o slovenských občanoch a občiankach, obyvateľoch a obyvateľkách Slovenska, slovenskej verejnosti. S jazykom sa musíme trochu pohrať, aby bol takýto a pamätal na všetkých,“ uzatvára Lucia.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *