napísala MIRKA URBANOVÁ
ilustrovala ANDREA KOPECKÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 15. februára 2018.

U kaderníčky si vždy hovorím, že je to predsa len pár vytrvalo rastúcich chlpov na hlave. V horúcom kresle sa mi však vždy spotí chrbátik nielen kvôli profiturbofénu vypeckovanému na plné obrátky. Kvôli nervozite z výsledku táram. Kvôli tomu nechávam sprepitné aj v kaderníctve.

Tentokrát som si po siedmich rokoch dala svoje pyšné dlhé červené vlasy ostrihať na pixie – superkrátky účes, módny hlavne v 60. rokoch minulého storočia. Reakcie na túto zmenu boli pomerne silné. V najkrajnejšom prípade mieru šoku okolia a hľadanie dôvodu pre tento krok ilustruje napríklad spochybnenie heterosexuálnej orientácie jeho nositeľky – nech už randila s kýmkoľvek.

Od internetových pavedátorov môžete na sieti nájsť aj iné odôvodnenia takejto zmeny – neprekonateľným extrémom je spochybnenie mentálneho zdravia ženy. Napriek tomu sa pixie stále teší veľkej obľube u žien (hetero či lesieb) v rôznorodých variáciách a z rôznych dôvodov. Pre tento účes je však potrebný trochu vyšší level sebavedomia – doslova sa odhalí nielen vaša tvár, ale aj tvár vášho okolia.

Historicky sa však prvý škandál ohľadne nevhodne krátkej dĺžky vlasov u žien objavil s účesom s názvom bob (vlasy zastrihnuté približne v rovine uší), ktorý sa v Amerike presadil v 20. rokoch 20. storočia. Spájal sa s emancipáciou a potvrdil, že ženské telo – vlasy nevynímajúc – je bojisko a politická téma.

V súčasnosti sa diskurz o vlasoch nesie v znamení diverzity, poukázania na nerovnosť a potrebu ďalšieho kroku k rovnoprávnosti – konkrétne v súvislosti s (ne)nosením prirodzených vlasov u černošiek, tzv. afra. Nech to akokoľvek dobre myslíte, pre nás belošky platí zásada not touching her hair. Od tejto chvíle však zameriavam článok na môj vlasový okruh.

Napriek všetkému krátke vlasy na (mladej) ženskej hlave vyvolávajú veľké emócie. Aj tých osem rokov môjho čakania súviselo i s kyslým výrazom všetkých mojich bývalých, keď som túto zmenu načrtla. Koruna krásy, symbol ženskosti – to nie sú iba žurnalistické klišé, ale hlboko zažraté kultúrne podmienené stereotypy.

Je síce pravda, že ženy v neporovnateľne menšej miere oplešivejú, no nemajú biologicky danú väčšiu potrebu sa starať o svoje vlasy. Apropo, prečo spomínam mladé ženské hlavy? Práve staršie dámy si z praktických dôvodov volia kratšie účesy, no ich viditeľnosť v dave obdivujúcom mladosť a krásu je jednoducho a bohužiaľ priamo úmerne nízka.

Gendrové odnálepkovanie by sa mohlo hádam čoskoro udiať aj v prípade účesov a zrušiť ich delenie na dievčenské/ženské a chlapčenské/mužské. Hlavne v cenníku kaderníctiev. Ešte škodnejšie je z môjho uhla pohľadu označenie androgýnny účes, ktoré používajú pokročilejší užívatelia cudzích slov. Robia tak však výlučne označujúc krátke účesy žien. Originálny význam slova androgýnny hovorí o diskrepancii medzi pohlavím a druhotnými pohlavnými znakmi, medzi ktoré vlasy rozhodne nepatria. Účesy sú jednoducho unisex, pre všetkých.

Úplná strata vlasov ako pri užívaní silných liekov u onkologických pacientov je šok pre telo a dušu – hlavne preto, že je neželaný. Ak máte dlhé, nefarbené alebo nasvetlo odfarbené vlasy a rozhodli ste sa pre krátky účes, môžete ich darovať projektu VystrihajSaSlovensko. Vyrobia z nich parochňu pre onkologické pacientky.

Nočnou morou zdravých vlasov sú okrem vší v ranom veku aj akékoľvek iné, hlavne chemické zásahy, ktorým sa vystavujú vo väčšine prípadov práve ženy. Napudrované parochne, zakrývajúce vypadané vlasy po liečbe syfilisu, už nie sú našťastie v móde, no trvalá, farbenie či vyrovnávanie pridávajú vlasom na kráse iba dočasne.

Naopak, henna, ktorú som používala roky aj ja (takmer čistú, červenú), má blahodarné účinky. Vlasy vyživí, ale aj vyrovná, keďže vlas farbou iba obaľuje. Po zvládnutí alchýmie jej miešania s čajom, citrónom a olivovým olejom pre dokonalý takmer-prirodzený-zrz, budú vaším ostrihaním „takých krásnych vláskov“ dotknuté aj vaše hetero kamarátky.

V podstate všetky hrdinky môjho detstva mali dlhé (a ryšavé) vlasy – Pipi Dlhá Pančucha, Anna zo Zeleného domu, Angelika. Dokonca aj Guľko Bombuľko! V pinakotékach som vždy absolútne očarená spôsobom, akým Rubens dokázal stvárniť trblietavé lazúry krásnych, takmer hmatateľných a pritom akoby pomedzi prsty pretekajúcich tiel a vodopádov vlasov.

Celý jeden semester som zas uhranutá skúmala sochu Márie Magdalény od Donatella, ktorej dlhé blond vlasy z iných zobrazení sa zmenili v jej kajúcej podobe na odev a útočisko. Vnímam ich však ako vlasy symbolické – projektujúce atribúty či už nezbedného dievčatka, nekonformnej mladej ženy, žiadúceho sexsymbolu, altruistického a srdečného klbka vlny, bohyne lásky a na askétku polepšenej pobehlice.

Kvalita a zdravie vlasov odrážajú náš zdravotný stav – či nám chýbajú nejaké vitamíny, či máme v poriadku hormóny, ale aj náš emocionálny stav a časovú vyťaženosť. Tie pozornejšie z nás si môžu všimnúť zmeny vlasov (suchosť, mastenie) v závislosti od menštruačného cyklu. Kamarátke tie jej pri prvej menštruácii skučeraveli. Odrážajú však aj náš vkus a mieru vlastnej konformnosti či chuti experimentovať. Nie za všetkými zmenami – aj tými účesovými – musí stáť nový muž či nová žena, no toto zrkadlo psyché by sme mali interpretovať citlivo k jeho nositeľke a bez nánosov prvoplánových súdov.

Niekedy je fajn pohodiť zdravou hrivou vo vzduchu, či už v slnečnom bezveternom dni alebo v posteli pri sexe. Starostlivosť o vlasy zas môže byť nezabudnuteľným rituálom so sociálnou funkciou, ako to bolo v prípade zapletania vrkočov slobodných dievok, na ktoré spomína moja babka. Môže však byť aj gestom zmeny – nielen osobnej, ale aj v spoločnosti. Jej pripravenosť môže mať aj taký smiešny barometer, akým je účes. Spomeňte si, koľko rozruchu spôsobil jeden módny účes v Postřižinách!

Biblický Samson mal silu ukrytú vo vlasoch. Niektoré ženy majú silu aj bez nich.