Koža na pohľad, pohľad na kožu

napísala ALEXANDRA JUST ilustrovala KLAUDIA MORAVČÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 18. februára 2021.

Pohľady zblízka

Som zvyknutá, že moja pleť je extrémne citlivá. Ako dieťa som mala na lícach suchú, trochu zhrubnutú kožu, akoby krupičku. Nespomínam si, že by som to príliš vnímala, začala som si to uvedomovať asi až v škole. Pamätám si, že som hrozne ľahko očervenela, moje líca citlivo reagovali na pozornosť druhých, často som sa pýtala kamarátok, či som červená. Ak som videla, že si niekto skúmavo obzerá moju tvár z menšej vzdialenosti, ihneď som stresom spustila vlnu červene, ktorá sa mi rozliala po tvári. (Áno, som skôr introvertka.)

Pokračovať v čítaní: “Koža na pohľad, pohľad na kožu”

Akú chcem počúvať raperku

napísala MICHAELA KUČOVÁ ilustrovala ALEXANDRA JUST

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 4. februára 2021.

Chcem, aby mala najtučnejšie reťaze, najrýchlejšie fáro. Nevieš, či sa viac leskne jeho kapota alebo hrude komparzistov vlniacich sa okolo. Zároveň chcem, aby sa vykašľala na ligotavé rekvizity, bola suverénna bez všetkých tých žánrových klišé. 

Chcem, aby bola nasratá. Chcem tiež, aby ti ukázala feminizmus s priateľskou tvárou. Chcem, aby sa nebála nálepky man-haterka. Chcem, aby ti vysvetlila, že ten hejt nie je namierený voči mužom, ale podmienkam, ktoré sme si tu vytvorili spoločne. Že to ubližuje aj tebe.
A že stačilo. 

Pokračovať v čítaní: “Akú chcem počúvať raperku”

V práci po materskej

napísala EVA MÉSZÁROSZOVÁ ilustrovala KATARÍNA HUTNÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 29. októbra 2020.

Stojím ráno pred zrkadlom s mierne bojovným výrazom v tvári a dávam si na pery svoj najvýraznejší rúž. Tmavoružový. Cítim, a vlastne v odraze zrkadla jedným okom aj vidím, ako tento počin fascinuje moje dve malé deti. Aj ony chcú rúž. Viem, že akýkoľvek odpor by ma stál priveľa času, a tak sa rúžom symbolicky dotknem ich pier. Následne ich s takmer posvätnou úctou zovrú viackrát za sebou presne ako ja, keď chcem, aby sa mi rúž všade rovnomerne rozotrel. Dcéra s obdivným pohľadom hltá moje šaty. Konečne ma vidí aj v niečom inom ako v teplákoch či džínsoch. Začnú ma teraz brať vážnejšie dokonca aj moje deti?, preblesne mi hlavou, ako si na oči dávam ceruzku. Jeden rýchly pohľad do zrkadla… Je to ako za starých čias. Dokonca lepšie! Je to lepšie. 

Pokračovať v čítaní: “V práci po materskej”

Manifest nepekných žien

napísala JARMILA GAJDOSCHÍKOVÁ
ilustrovala KATARÍNA HUTNÍKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 10. októbra 2019.

Stála som pri bare sídliskovej krčmy a čakala na účet, keď ma jeden zo štamgastov bez varovania potľapkal po zadku a prehodil pár nejapných slov. Neviem presne opísať reakciu, ktorú to vo mne vyvolalo, ale cestou domov sa mi v hlave zakliesnila myšlienka, že za starých časov – keď som ešte bola pekná – by som mu pravdepodobne jednu decentnú privalila.

Tento článok mal byť pôvodne o randení moletky cez Tinder, ale potom som si uvedomila, že v tomto smere mám vlastne jediný formatívny zážitok: s vizuálne pomerne neatraktívnym vinárom rakúskej proveniencie, menom Franz-Josef. Pokračovať v čítaní: “Manifest nepekných žien”

Také krásne vlásky

napísala MIRKA URBANOVÁ
ilustrovala ANDREA KOPECKÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 15. februára 2018.

U kaderníčky si vždy hovorím, že je to predsa len pár vytrvalo rastúcich chlpov na hlave. V horúcom kresle sa mi však vždy spotí chrbátik nielen kvôli profiturbofénu vypeckovanému na plné obrátky. Kvôli nervozite z výsledku táram. Kvôli tomu nechávam sprepitné aj v kaderníctve.

Tentokrát som si po siedmich rokoch dala svoje pyšné dlhé červené vlasy ostrihať na pixie – superkrátky účes, módny hlavne v 60. rokoch minulého storočia. Reakcie na túto zmenu boli pomerne silné. Pokračovať v čítaní: “Také krásne vlásky”

Div(n)é dievča

napísala TEREZ ŠIMOVÁ
ilustrovala KRISTÍNA KANDRIKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 1. februára 2018.

Toľko sa pohybujem v mužskom svete, až som tak trochu zabudla, aké to je – byť ženou. Neustále totiž narážam na to, že si to vlastne mnohokrát nemôžem dovoliť. Sama sebe.

Vyrastala som medzi bratmi a bratrancami. Keďže som chcela zažiť dobrodružný svet v plnej sile, musela som byť pripravená. Nechcela som, aby mi niečo ušlo. Nejaké dobrodružstvo. Dokonca som nechcela ísť ani spať, lebo som sa bála, že niečo zmeškám. To mi tak trochu zostalo doteraz. Neznesiem pocit, že mi niečo ujde. Pokračovať v čítaní: “Div(n)é dievča”

Ženy (stratené) v umení

napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala MARTU

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 9. marca 2017.

Frida. Marina Abramović. A ešte taká tá, čo maľuje kvety pripomínajúce vulvy. A teraz schválne – koľko mien umelcov-mužov vám napadne? Keď sa bavíme o umení, aj laikovi ich spontánne na myseľ príde hneď niekoľko, na rozdiel od ženských zástupkýň. Čím to je? Kde sú tie Leonardy Da Vinci, Vincentky Van Gogh, nejaká, čo by sa vyrovnala Picassovi?

Stručná odpoveď znie, že tieto ženy neexistujú. Skôr, než pohoršene prestanete čítať, dovoľte mi vysvetliť: Pokračovať v čítaní: “Ženy (stratené) v umení”