napísala LINDA KOLÁROVÁ editovala EVA MÉSZÁROSOVÁ
ilustrovala DENISA KOLLÁROVÁ
Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 13. februára 2020.
Narodila som sa dva roky pred Nežnou revolúciou v dedinke uprostred hôr a lesov. Ako sa ma nikto nepýtal, či sa náhodou nechcem narodiť v meste, tak sa ma nikto nepýtal, či sa chcem narodiť homo alebo hetero.
Pokračovať v čítaní: „Priznať je ťažké, skrývať ešte ťažšie“
napísala EVA MÉSZÁROSOVÁ editovala MIRKA URBANOVÁ ilustrovala SLAVOMÍRA ONDRUŠOVÁ
Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 9. januára 2020.
Chceme ich, a zároveň ich vôbec nechceme. Ale asi o trošku viac ich v istom zmysle niektoré vlastne vždy budeme chcieť. Keby tomu tak nebolo, neoperovalo by sa s pojmom „bad boy“ tak často a neexistovali by články a knihy radiace mužom, ako sa ním stať. Je to vskutku zaujímavý fenomén, o ktorom sa už napísalo celkom dosť aj u nás, a ktorý inšpiroval nejeden výskum zložitej vzťahovej dynamiky so zlými chlapcami. Pokračovať v čítaní: „Zlí chlapci“
napísala VERONIKA PIZANO editovala EVA MÉSZÁROSOVÁ ilustrovala PETRA LUKOVICSOVÁ
Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 19. decembra 2019.
Keď sa dostanem pri rôznych príležitostiach k téme svokra, vždy poviem, že tá moja je skvelá. Na to ľudia, znalí mojich pomerov často odpovedia: „No jasné, keď ju máš za oceánom.“ To je síce pravda, ale ja naozaj mám výbornú svokru. Bývala som s ňou v jednej domácnosti nielen pár týždňov ako návšteva, ale nasáčkovala som sa k nej aj na tri mesiace s batoľaťom a neskôr s ďalšími prírastkami na dva mesiace. Mám z toho len pozitívne zážitky. Pokračovať v čítaní: „O svokrách a nevestách“
napísala MIRKA URBANOVÁ editovala EVA MÉSZÁROSOVÁ ilustrovala BARBORA IDESOVÁ
Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 12. decembra 2019.
Jednými z prvých kníh o vzťahoch medzi dospelými, ktoré sa mi ako tínedžerke dostali do rúk v rodinnej knižnici, boli marxistická čítanka sexu Muž a žena intímne a americká popularizačná Intímna rukoväť pre dievčatá. Na komunizmus pokroková, no stále dobovo homofóbna príručka z DDR o (sexuálnych) vzťahoch (medzi mužom a ženou), či vysoko informatívne ilustrácie navliekania kondómu na stoporený penis z amerického titulu mi na pár rokov spojili intimitu automaticky so sexom. Rovnako ako označenie intimky pre vložky, intímne sprchové gély, a vlastne celé marketovanie slova intímne.
napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala ANDREA KOPECKÁ
Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 9. mája 2019.
Tak sme to nestihli. Podľa starého zvyku mala byť zo mňa do roka a do dňa od zásnub vydatá pani, dokonca je už na ceste aj dieťa, takže by sa dalo povedať, že sa brať musíme (ba čo viac, my sa v skutočnosti normálne chceme!), no svadba je stále v nedohľadne. A nie som z toho smutná.
Verím v manželstvo, v naplnené (!) spolužitie dvoch ľudí, až kým ich smrť nerozdelí. Možno je to naivné, no vyhovuje to mojej povahe a mojim potrebám, celý ten koncept mi dáva zmysel. Netvrdím však, že je to jediná prijateľná forma vzťahu, že tie, ktoré nie sú spečatené sobášom alebo nevydržia celý život, sú neúprimné a zbytočné. Alebo že každý potrebuje nájsť svoj osudový vzťah, prípadne sa orientovať na jeho hľadanie. Pokračovať v čítaní: „Do roka a do dňa“
napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala DENISA KOLLÁROVÁ
Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 11. apríla 2019.
Vývoj vzťahu s rodičmi – toho môjho aj všeobecne – je pre mňa veľká vec. Pamätám si na detské porovnávačky, kto má akých rodičov, v ktorej rodine je prísnejšia mama a kde otec, a hlavne, čo všetko nám dovolia – chodiť neskoro spať, pozerať filmy večer v telke, jesť sladkosti pred obedom, nosiť zo školy aj iné známky ako jednotky. Najväčšia frajerina boli benevolentní rodičia, čo toho veľa nevyžadovali a neriešili. Potom sa to zmenilo na veľké preteky, čo všetko si môžeme dovoliť my voči nim, kam až zájsť, posúvať hranice drzosti, podráždenosti, hnevu, výčitiek. Najtrápnejšie na svete bolo to, čo je teraz vzácne a robí mi radosť – niekam s rodičmi ísť. V tomto vzťahu prechádzame od fázy absolútnej odkázanosti a závislosti cez obdiv, postupné odpútavanie sa, vzburu, definitívne osamostatnenie sa až k rovnocennému vzťahu dospelých ľudí. Pokračovať v čítaní: „My a rodičia“
napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala ALEXANDRA JUST
Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 28. marca 2019.
Tie čísla si vygúglite behom pár sekúnd. Popularita extrémistických hnutí u mladých, bujnenie konšpirácií u staršej generácie, prekvapivé množstvo hejtu, ktoré sú schopné na internetoch vypľuť matky… Tieto štatistiky však nie sú len čísla, ale konkrétni ľudia. A vždy keď priznám, že takých mám aj vo svojom najbližšom okolí, v rodine, príde jedna reakcia: „Aj ja.“ Áno, sú to konkrétni rodičia, súrodenci či iní blízki, ktorí sú nám náhle, ehm, takí vzdialení. Z ich úst, facebookových profilov či hlasovacích lístkov sa rinie záplava nenávisti. Pokrivené fakty, konšpirácie, zraňujúce stereotypy a extrémne riešenia. Sama sa cítim bezradná v tom, ako v sebe spracovať zhrozenie, ktoré to vo mne vyvoláva, a ako s nenávistnými prejavmi ľudí, na ktorých mi záleží, naložiť. Pokračovať v čítaní: „S extrémistami za jedným stolom, nad nedeľnou polievkou“
napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala DENISA KOLLÁROVÁ
Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 21. februára 2019.
Takí mladí ľudia, a furt vám niečo je, povzdychne si zavše moja mama, keď jej do telefónu referujem, čo máme nové a že v našej domácnosti práve šarapatí nejaký bacil, seknutý chrbát alebo migréna. Nuž hej, máme úplne obyčajné telá, ktoré často bolia a reagujú na to, s čím prichádzajú do kontaktu. Možno by sa o ne bolo treba viac starať, lepšie jesť, viac sa hýbať. No samotná mladosť od choroby nikoho neuchráni.
Bolesť prichádza kedykoľvek. A nielen taká, čo sa po dvoch ibalginoch a výdatnom spánku vytratí a zabudne sa na ňu. Patrí k životu – čo sa dá robiť –, no nie je zrovna fér a spravodlivá. Pokračovať v čítaní: „Zradené vlastným telom“
napísala MICHAELA KUČOVÁ
ilustrovala KATARÍNA HUTNÍKOVÁ
Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 24. januára 2019.
Nedeľné ráno. Vzduch plný všetkého, čo sa udialo, so zvyškami včerajších cigariet sa mieša prací prostriedok ticho sa vyparujúci z mokrej bielizne. Telo plné včerajška, ťažké viečka a poletujúce srdce, v útrobách trepot krídel. Celé sa to odohralo v rámci asi troch pohľadov. Viac mi nedaruje a ja jasne cítim hranice toho dievčaťa, ktorým nechcem byť. Nepýtam teda, nevolám, neočakávam, len čakám. Správam sa ako hus, len trochu iná, taká, čo sa zalkne svojou hrdosťou.
Túžba nie je pekná. Nehovorím o romantickej spaľujúcej vášni, skôr o prízemnej obsesii. O tom, ako žijem uprostred jeho ľahostajnosti. Veľké čakanie (čká sa ti, vždy keď na teba pomyslím?). Ako mi prináša zmysel zástup drobných, zahanbujúcich činností. Prekliate zelené svetielko v messengeri. Pokračovať v čítaní: „Ako vyzerá túžba“
napísala DEBORA PASTIRČÁKOVÁ
ilustrovala TENGER WORKS
Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 20. decembra 2018.
je o Vás známe, že sa neustále zaujímate o spokojnosť svojich zamestnancov, s ktorou úzko súvisí prosperita a progres Vašej firmy. Jedno od druhého nejde oddeliť, tak ako nejde oddeliť formu od obsahu. Pravdaže, Vy ako žena nepristupujete k výkonu svojej funkcie s úmyslom zviditeľniť si ego a za každých okolností viesť firmu ku konštantnému zisku. Vy ako žena ste si vedomá aj iných hodnôt, tých humánnych, vnímate svojich zamestnancov s empatiou a ako komplexné ľudské bytosti, nielen ako stroje na napĺňanie krátkodobých a dlhodobých vízií. Práve Vy v rámci zlepšenia a zmodernizovania pracovných podmienok ste nedávno vydali rozhodnutie presťahovať celú firmu do open space-u. Zamestnanci nadšene a s prísľubom lepších zajtrajškov zbalili šanóny. Pokračovať v čítaní: „Vážená pani generálna riaditeľka,“
napísala BEA DÖMEOVÁ
ilustrovala SIMONA JANČÍKOVÁ
Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 13. septembra 2018.
Od chvíle, keď som po prvý raz videla, ako si Matilda na vozíčku ťahá mohutný náklad z knižnice, rozhodla som sa, že tiež chcem byť knihomoľkou. Vybavila som si čitateľský preukaz, na narodeniny vždy prosila len o jeden druh darčeka a hltala som všetko: od Troch pátračov cez Agathu Christie až po cestopisy Borisa Filana. Jeden deň som sa snažila zdolať aj tri knihy zo série Medzi nami dievčatami, v iný som poctivo lúštila šifru na spodku Artemisa Fowla. Čítanie bolo pre mňa rovnako čarovné, nevidela som medzi svojimi knihami žiaden rozdiel. Ale postupne som rástla a uvedomila si, že kým Harry Potter letel u všetkých spolužiakov, taká Anna zo Zeleného domu, to už bola iná káva. To bola totiž kniha pre dievčatá.
Nebolo ťažké prispôsobiť sa mienke väčšiny. Pokračovať v čítaní: „Prečo sa už nevyhýbam babským žánrom“
napísala IVANA KOHUTKOVÁ
ilustrovala LUCIA ŽATKULIAKOVÁ
Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 23. augusta 2018.
Už niekoľko rokov žijem vo vzťahu bez sexu. S partnerom si robíme žarty, že máme púštnu domácnosť, pretože v jednej oblasti nášho zväzku je jednoducho sucho. Do smiechu nám nebolo vždy. Zvládnuť obdobie ťažkostí, ticha a skrytých túžob bolo niekedy nad naše sily. Po ôsmich rokoch hľadania samých seba, vzájomnej tolerancie a východiskových ciest si z toho už vieme uťahovať. Po tom, ako sme o našom špecifickom partnerskom živote začali otvorene hovoriť, zistili sme, že v našom okolí v tom nie sme sami. Príčiny takéhoto súžitia sú pritom rôzne.
Čo sa za tým skrýva?
Poznám prípady, keď sa ľudia dobrovoľne rozhodli žiť v takomto vzťahu a našli riešenie, aby v ňom boli spokojní. Pokračovať v čítaní: „Sexuálna púšť v partnerských vzťahoch“