Nechcem vaše kvety

napísala SOŇA HRÚZIKOVÁ
ilustrovala LUCIA ŽATKULIAKOVÁ

Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 21. septembra 2017.

Moja malá sestra stála pri boxe s kvetmi v zlatomoraveckom Tescu, v každej ruke kytica kvetov pre učiteľku, opakovane sa pýtala, ktorá sa mi páči viac. A ja som vrčala a ostentatívne prevracala očami, snažila sa vysvetliť, že žiadna, že pre tie kvety trpeli ľudia a krajina a planéta a vôbec. Nech ide ráno na trhovisko a kúpi bukrétu od babky, ktorá ju viazala z kvetov zo svojej záhrady za rannej rosy na priedomí. Dobre, ale ktorá je podľa teba krajšia, spýtala sa znova, ruky s kvetmi natiahnuté ku mne.

Na kvety si nepotrpím. Páčia sa mi, isteže, ale nepotrebujem, aby to všade okolo mňa kvitlo. Na stole mám sušenú kyticu od tety z Miletičky, tucet tulipánov v celofáne som si zo supermarketu neniesla domov už pekne dávno. O tom, že tieto kvety majú svoje temné tajomstvá, niečo tuším, je to však spojené aj s ďalšími vecami. Z intenzívnych vôní ma bolí hlava. A zápach vody, v ktorej niekoľko dní stála kytica rezaných kvetov, je pre mňa jeden z najnepríjemnejších. A keď už si mám kúpiť niečo, čo dlho nevydrží, nech je to radšej jedlo.

S kvetmi je to inak podobne ako s jedlom či oblečením. Lacná a masívna produkcia prichádzajúca k nám z ďalekých krajín jednoducho nie je v poriadku. A nejde len o ekologickú stopu pri ich transporte. Napríklad v Keni sa kvety pestujú pri jazere Naivasha – voda z neho sa využíva na polievanie kvetov v skleníkoch, chemikálie, ktorými sa kvety ošetrujú, spôsobujú zamestnancom kožné a dýchacie ochorenia, a čo sa týka pracovných podmienok, tiež nemajú na ružiach ustlané. „Tragédia ružového biznisu pri jazere Naivasha nespočíva ani tak v jeho rozvinutí, ale skôr v trvalo neudržateľnom rozvoji. Keby boli farmy lepšie naplánované, voda šetrne manažovaná a vypúšťanie pesticídov regulované, Keňa by mohla z obchodu, no predovšetkým z potenciálu jazera profitovať celé desaťročia. Takto však môže byť čoskoro s úbytkom vody a príbytkom chemikálií nepoužiteľné – pre obyvateľstvo, zvieratá, turizmus i tento obchod,“ píše v článku na svojom blogu Boba Baluchová.

Aj pri túžbe po kvetoch však existuje zodpovedná alternatíva v podobe lokálnych pestovateľov či kvetov s fair trade certifikátmi. Ako to už pri eko bio udržateľných riešeniach býva, stoja viac a treba sa o ne zaujímať a hľadať ich. Pri niečom tak málo nevyhnutnom pre život, ako sú kvety, však toto vynaložené úsilie určite svoj zmysel má.

Pestovanie v malom
Záchranu pre milovníčky a milovníkov kvetov predstavujú alternatívne kvetinárstva, ktoré vďakabohu priniesla hipsterská vlna, a tradiční pestovatelia z našich končín. K nim patrí aj Alojz Mikulášek, pestovateľ gladiol a iných kvetov z Lozorna. Prvé hľuzy gladiol si kúpil na výstave pred tridsiatimi rokmi, postupne zväčšoval plochu, na ktorej ich pestoval, a začal aj s ich šľachtením, ktorému sa venuje dodnes. „Teraz pestujem kvety asi na siedmich, ôsmich ároch, z toho gladioly asi na štyroch. Chemické prostriedky používam len proti strapkám na gladiolách, inak kvety nestriekam. Na hnojenie som v minulosti využíval kravský hnoj, v súčasnosti som ho nahradil kompostom a používam aj prekvasené slepičince. Proti burinám nepoužívam žiadnu chémiu, pracne všetko okopávam,“ hovorí o spôsobe pestovania a ošetrovania kvetov. Počas sezóny v soboty predáva aj rezané kvety na trhu, veľký zisk však z celoročnej práce nemá. A rovnako ako pri poľnohospodároch ho vedia znížiť aj rozmary počasia.

Čím je však produkcia rozmanitejšia, tým menšie nebezpečenstvo počasie predstavuje, stále je však stresujúce. „Máme množstvo rôznych druhov rastlín, nepriazeň počasia ani škodcovia teda neovplyvnia celú našu úrodu. Môžu znamenať niekoľkotýždňový čiastočný výpadok v našej produkcii, ale nie úplnú katastrofu,“ vysvetľuje Magdaléna Grambličková z kvetinárstva Zeliny z doliny. Toto kvetinárstvo, ktoré rozbehli dve sestry v okolí Nitry, väčšinou využíva kvety, čo samy dopestujú, kytice po troške dopĺňajú zopár druhmi, ktoré rastú popri poliach, na medziach a rumoviskách. „Tento rok je pre nás rozbehový, kvety máme len na ploche piatich árov, ale do budúcna to snáď bude viac. Na budúci rok by sme chceli mať kvety na aspoň desaťárovej ploche. Snažíme sa byť čo najviac eko – nepoužívame žiadne chemické postreky ani hnojivá, len prírodné výluhy z rastlín. Nepoužívame techniku, takže okrem prepravy kvetov spotrebujeme minimum palív a elektriny. A snažíme sa minimalizovať spotrebu vody, aj keď to sa na južnom Slovensku úplne eliminovať nedá a musíme na tom ešte popracovať,“ hovorí Magdaléna. V záhrade majú Zeliny z doliny 70 rôznych druhov rastlín, čo je to dobré nielen pre samotné kvety, ale aj pre ostatný život v záhrade – hmyz, pôdu, drobné zvieratá. Experimentujú aj s ďalšími eko technikami, ako je napríklad no-dig gardening, teda bezorbové pestovanie.

Prvé alternatívne lastovičky sa objavujú aj medzi kvetinárstvami. Nedávno bol v Bratislave otvorený Botanical Lab – floral concept store, ktorý vznikol z lásky k prírode. „Kvety, ktoré sme videli v ponuke bežných kvetinárstiev, nezodpovedali nášmu vkusu a vnímaniu. Začali sme si o kvetinovom priemysle zisťovať viac a postupne sme ku kvetom pričlenili kozmetiku, dizajnové doplnky a ďalšie produkty, ktoré zapadali do našej filozofie,“ hovorí o jeho vzniku a smerovaní Zuzana Mlynárová.

Láska ku kvetom verzus peňaženka
Zeliny z doliny sa so svojou klientelou stretávajú najmä na trhoch v bratislavskej Starej tržnici, kam chodia takmer každú sobotu. „Nemáme pocit, že by pôvod kvetov bol pre väčšinu ľudí témou. Pre našich zákazníkov je skôr dôležitý vzhľad a výber kvetov, ktorý je úplne iný ako v bežnom kvetinárstve. Chvíľu asi potrvá, kým slovenskí zákazníci začnú riešiť pôvod kvetov, ktoré kupujú, tak, ako to už začali robiť pri potravinách,“ domnieva sa Magdaléna Grambličková.

O pôvod kvetov sa ľudia veľmi nezaujímajú ani podľa Zuzany Mlynárovej, pritom oni v ponuke kvety s certifikátom fair trade majú. Aj keď ani to nie je úplne jednoduché: „Na začiatku sme oslovili veľkosklady v Bratislave a snažili sa vybrať z ich ponuky. Žiaľ, odmietli pre nás objednávať fair trade kvety. Po tejto skúsenosti sme skúsili osloviť rakúske veľkosklady, keďže nemáme taký veľký odber, aby sme mohli objednávať fair trade kvety vo veľkom sami. Vyhoveli našej požiadavke, ukázali nám regály s kvetmi od miestnych pestovateľov a z tých vyberáme kvety do našej dennej ponuky. Sezónne oslovujeme aj miestnych farmárov na Slovensku a chystáme sa tiež navštíviť farmárov a miestnych pestovateľov v Maďarsku.“

Od zodpovedného kupovania kvetov môže niektorých odradiť aj ich cena. „To, že momentálne predávame kvety hlavne v tržnici, je pre určenie ceny dôležitý faktor. Veľa ľudí očakáva, že kvety tu budú výrazne lacnejšie než v kvetinárstve. Stáva sa nám preto, že sa zákazníkom zdajú drahé aj naše kytice, za ktoré by v kvetinárstve boli ochotní zaplatiť o polovicu alebo až dvojnásobne viac,” hovorí o skúsenostiach Zelín z doliny Magdaléna. Určenie ceny je pre ne celkovo ťažký oriešok. Mnoho vecí iba testujú a rozbiehajú – zakladajú záhony, učia sa, ako pestovať a zbierať kvety čo najefektívnejšie. „Nevieme teda odhadnúť, koľko času nám zaberú jednotlivé úlohy a tým pádom ani započítať našu prácu do ceny kvetov. Navyše nie vždy vieme garantovať, koľko kvety vydržia – aj keď väčšinou je to rovnako alebo dlhšie ako kvety z bežného kvetinárstva a na neotestované druhy kvetov zákazníkov vopred upozorňujeme. Naše ceny sú ale v podstate uvádzacie a do budúcna ich pravdepodobne budeme musieť upravovať,“ priznáva pestovateľka.

Tú kyticu v Tescu sme, samozrejme, nakoniec kúpili a ja som hľadala spôsob, ako sa popasovať so svojím hnevom na celý svet a ignoranciou svojich najbližších. A tak vznikol tento článok. Netvrdím, že je z tých najzásadnejších, jedno posolstvo by som však na záver pripojila. Skúste, prosím, pri nákupoch myslieť na to, koho svojimi peniazmi podporujete. Vyznieva to síce pateticky, ale je to jedna z ciest, ako by sa nám na svete mohlo žiť lepšie.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *