napísala ZUZANA KOMAROVÁ
ilustrovala LUCIA ŽATKULIAKOVÁ
Článok bol pôvodne publikovaný v newslettri 18. apríla 2019.
Je nedeľa a ja práve absolvujem svoju pravidelnú zalievaciu obchádzku bytu – v jednej ruke fľaša s odstátou vodou a v druhej rozprašovač. Prídem, skontrolujem, polejem, postriekam. Túto činnosť zopakujem presne 39-krát (rozumej počet rastlín, ktoré potrebujú pravidelnú zálievku).
Môj instagramový profil obsahuje zhruba 16 fotiek, ktoré síce nie sú otaggované #plantlover, #urbanjungle, #girlswithplants či #plantstagram, ale dá sa z nich usúdiť, že ja a rastliny nemáme voči sebe ľahostajný vzťah.
Túto neľahostajnosť vídam v pražských hipsterských aj nehipsterských štvrtiach všade naokolo už dlhý čas, a síce je to prenádherný pohľad pozorovať novodobé kvetinárky prekladať cementové kvetináče či viazať kytice z eukalyptových listov a alstromérií, no nedá mi nezamýšľať sa a neanalyzovať celú túto kvetinovú situáciu.
To je zrazu každý s rastlinou v ruke záhradkárka a pestovateľ? Kde sa vzdelávajú? Vedia štepiť aj kery ruže? Vedia, čo je hrdza hrušková? Chodia na záhradkárske zrazy? Pestujú rastliny od semienok, alebo urobia nákupný záťah v OBI?
S týmito otázkami v hlave som prišla na jednu vec: nie každý plantlover je skutočný znalec či znalkyňa rastlín. Moje zamyslenie vyvrcholilo vytvorením vlastnej kategorizácie plantloverizmu:
1. Pestovatelia začiatočníci – kvetinový hospic
Tento typ pestovateľa a pestovateľky síce veľmi CHCE, no ešte nevie, čo a ako. Chýba im disciplína a morálka záhradkárov, znalosti a občas aj náčinie. Rastliny si zaobstarajú, lebo buď to niekde u niekoho videli, alebo si chcú skrášliť domov, alebo nájsť si nové hobby. Dôvodov je niekoľko, všetky však pre rastlinu znamenajú jedno – pomalú cestu hospicom až k uhynutiu.
U nás v rodine je to moja sestra. Ja presadím/rozsadím zdravé a namnožené kvety, ona ich chce a keď ju po nejakom čase prídem navštíviť, rastlina sa nachádza na smrteľnej posteli. A verte alebo nie, nie je to o tom, že by sa o rastliny nechcela starať, skôr je to o tom, že to nevie. Nevedela, že voda má byť odstáta, že každá rastlina potrebuje inú intenzitu zálievky či iné svetelné stanovisko. A pravda je taká, že si to ani nedoštuduje. Preto tento typ pestovateľov treba už v zárodku vzdelávať, baviť sa s nimi, čo kde a ako, a nútiť ich posielať vám fotky stavu rastliny.
Pre sestru mám pripravenú ďalšiu várku rastlín, uvidíme, koľko to vydržia tentokrát.
2. Pestovatelia pokročilí – plantloveri
Tento typ pestovateľov a pestovateliek sa vyznačuje bohatšou znalosťou rastlín než v prípade č. 1. Vedia, kam rastlinu vo svojom byte umiestniť, ako často ju polievať, kedy presadiť či pohnojiť. Tieto typy je väčšinou vídať na rôznych trhoch, kde kupujú rastlinky a kytice a radi sa s nimi aj fotia.
Plantloveri radi dokumentujú svoje rastliny na sociálnych sieťach, a to v podobe nainštalovaných zátiší, samých seba v kvetinárstve, doma s rastlinou v ruke, schovaných za rastlinou, sediacich s rastlinou, hlboko zamyslených pri rastline, ako ich presádzajú alebo len tak – svoj rastlinný kútik v byte. Plantloveri vedia o rastlinách veľa, ale často len o tých, ktoré priamo vlastnia. Plantloveri vám ale ružový ker nezaštepia a ani nebudú vidlami prekladať hnoj. Radšej kúpia kravský granulovaný.
Do tejto kategórie patrím aj ja a napriek tomu, že moje rastliny nemajú vlastné instagramové profily ani nefigurujú na väčšine fotiek, sama followujem inšpiratívne rastlinné profily. Radšej budem scrolovať pomaľované kvetináče so sukulentom ako pozerať na bikini body Kim Kardashian.
Viem, o ktoré rastliny sa neviem starať, ktoré náš byt z nejakých geopatogénnych či karmických dôvodov neprijal (konkrétne dva razy difenbachiu a raz calatheu), že monstere sa viac darí v štátnych inštitúciach nepresadanej od pádu socializmu než u nás – v láskyplnom prostredí pražského bytu – a podobné záležitosti. Napriek tomu sa stále vzdelávam a môj dlhodobý sen na starobu je byť členkou asociácie patií v Cordobe.
3. Pestovatelia experti – životom obití záhradkári
Posledný typ pestovateľov a pestovateliek stelesnený v našich starých rodičoch. Pekne naukladané a od hliny zaschnuté motyky, rýle, lopatky a gumáky. V pivnici miliarda kvetináčov a semienka ešte z roku 1973. Prehľad v udržiavacích rezoch ríbezlí a najodolnejších odrodách jabloní či paradajok.
Víkendy strávené na záhradkách s unimobunkami alebo malými chatkami, prenosné rádiá spríjemňujúce deň hraním na želanie pre jubilantov, chlpaté brechajúce psíky ako nehynúci spoločníci a rovnomerne nasadené rastlinky v prekopaných hriadkach. Táto skupina netrávi čas v obrovských záhradných centrách, radšej dajú prednosť komornej a viac špecializovanej ponuke malých záhradkárstiev, kde pán predavač (väčšinou v montérkach) ovláda všetky súčasné produkty a trendy v záhradníctve a nedbalo vysvetľuje, ako nariediť Mospilan 20 s hlinou za nechtami.
V tomto bode je záhradkárstvo chápané ako forma spoločenského vyžitia a zdravý spôsob, ako stráviť už menej dynamické obdobie života.
A tam sa chcem jedného dňa dostať aj ja. Budem mať predplatné Záhradkára so zľavovými kupónmi na rôzne agro výstavy a budem do redakcie časopisu zasielať fotky môjho rozkvitnutého ibišteka čínskeho. Keď sa ma niekto opýta na slamihu slamienkovú, tak sebavedome odpoviem: áno, to je letnička, treba ju vysádzať v marci.
Informácie, ktoré mi budú chýbať, si aktívne dohľadám, na stene budem mať prilepený plánovací kalendár pre skleníky a záhradu a budem ovládať najrozšírenejšie druhy plesní. Sociálne siete pôjdu do úzadia a namiesto toho si nasadím klobúk a vezmem do ruky motyku. Za odmenu si na záhrade vypijem lipový čaj – lebo bude treba myslieť na pravidelný tep srdca. Tam sa ale človek v mojom veku nedostane len tak, pretože to bude vlastne celoživotné štúdium na báze teoretickej a na báze pokus-omyl.
Teraz k tomu pristupujem len tak rekreačne, chcem sa naučiť, čo to dá, čo mi povie babka, čo si prečítam v Záhradkárovi, alebo sa čo si viem nájsť na internete. Doma mám jeden zošitok, kam si píšem všetky špeci knižné požiadavky každej rastliny a konfrontujem ich s realitou. Časom však plánujem, že moje ambície postúpia na inú úroveň, na tú skutočnú pestovaciu, nie na tú wannabe „som paradajka rastúca na okne a porodím tam šesť kúskov, aby sa mestskí planteri tešili z akože úrody“.
V každom prípade si treba uvedomiť, že aj rastliny sú živé organizmy a s nimi prichádza zodpovednosť. V mojom prípade to nie je len o tom, že mi toto rastlinné hobby pridáva hlavne terapeutický rozmer, zároveň ma núti byť zodpovednou voči všetkému živému. Preto vždy keď si zaobstarám nový prírastok, ani mi nenapadne, že by mohol skončiť nešťastným uhynutím na poličke v mojom byte.
Na záver sa inšpirujte a pokojne aj followujte tieto krásne zelené instagramové profily, nech vás na ceste z hospica sprevádzajú a nech vám budú nápomocné pri štúdiách na kvetinové majstrovstvo:
@Succulentcity,
@urbanjungleblog,
@bohemiandecor,
@houseplantclub,
@cactusmagazine,
@botanicalwomen,
@thepottedjungle,
@weloveplantstlv,
@plantloversonly,
@lizzy_and_her_plants,
@zahradkar,
@fiestapatios.